nehľadiac na realitu snov,
citeľne prežívajúc ziaľ telesnej duše,
stekajúc musia hľadať cestu tmou.
Nechapavo revať pre posledný súd,
rozbíjajúc základy podstaty, ktoré ho tvoria,
len smútiť za nestálym a klamať dušu,
len tolko je schopna myseľ boja.
Mozog neprímajúc pravidlá hry,
zabranujúc tomu blahu je pocit bez viery,
len smiať je povolené tým,
ktorých plameň rúk je biely.
Rozplívajúc sa v ničom,
tam kráľ boja velí,
len svetlo života,
všetko zmení.
Blackiemu... môjmu vzoru
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
shroomy
13. 12.decembra 2008 16:19
dakujem
Napíš svoj komentár