Vidím plačúceho chlapca nad hrobom svojich predkov, kľačiac na tráve s hlavou klaňajúcou sa nebesám.

Náramne absolútny skon večnosti,
roztekajúci sa časom smrti,
len vládca nekonečna duše a rannej rosy,
pohár prázdna blažene drtí.

Nesúci únik a skon tiel,
načúva plaču božských víl,
cíti pokoj ducha spojeného v kvete,
žijúc pre orgazmus chvíľ.

Mal sen a stál na brehu zeme a stúpal útesmi pod konáre rajskej záhrady keď zastal, obzrel sa a videl že je to dobré.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
flavia666  28. 12. 2008 00:15
sny su niekedy viac ako skutocnost..
Napíš svoj komentár