vnímame každú sekundu,
keď sedíme bosí v tráve ponad zapadajúcim slnkom,
čakáme na pocestného, ktorý nechodí...
Prichádzame na riešenia hlavolamov komplikujúcich svet,
pričom tajomstvá sú ukryté v púčikoch kvetov,
lámeme radosťou raj nech nemúti sa jedom,
tancujúc náš posledný tanec, krúžiac horizontom letiacich vtákov,
len si vychutnávať pocit jemných šteklivých dotykov nesúcich vôňu jarného vánku, letnej slobody, jesennej krásy a zimného zabudnutia. Farbami maľujúc na steny zo vzduchu zlaté jablká a jesť višňový koláč uprostred hôr, nad útesom skalných tvárí s nohami voľne pohodenými na hnedej teplej deke, usmievať sa pohľadom bez mravov.
Kľačíme spolu na schodoch nebeských a modlíme sa za spásu laní kráčajúcich po krajinách obrov. Privádzame na svet pocit pokornej scény, odohrávajúcej sa za závesmi tisícich okien svetelných palácov. Krájať tak striebornými nožmi vosk ukutý z večných sviec, horlivo dýchať vánok nesúci kúsky čokolád, spievať nekonečný príbeh zrniek prachu tvoriacich busty gréckych bohov.. Milovať sa tak pod oblohou šarkanov z čínskych drakov páliacich dychom svojho vnímania všetky časti skákajúcej nevedomosti,
potom zlízať všetok ľudský med a vôňu, cítiac jej arómu na jazyku úst a kývajúc tak davom.. vnímať absolútnu chuť...
Na klavíri dotykom skúmať krásy tiel,
pochovať ružu s pohárom sĺz,
topiť zosnulý ľad pohľadom slepých očí,
veriť v zázrak a kladivom ceruziek vravieť
... a predsa sa točí...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár