Cválajúc kočom zapriahnutým vlasmi zlatonohých panien,
v snahe dosiahnuť nekonečné šialenstvo
v leskoch výsad a bohatstva,
chcieť vlastniť dym,
z komínov chudobných ľudí,
kúriac nádejou vo vieru modrých kolísok
a márne čakať na raj, ktorý nikdy nedostanú.

Odrážať minulosť ohňom dlhov,
kradnúť fotky zosnulých gréckych bohov
a vrúcne sa tváriť nadmieru bezmocne..

Ľútosťou zahmlievať svet bez chlebov,
nič nevidieť,
ani onú drámu vekov
a lámať roky bez plánov na záchranu.

Oslavovať jeho starý svet,
milovať osud predpokladajúc prenádherný let,
nájsť recept na nepečené šťastie,
starať sa o záhrady,
nech ruža v kvete rastie
a točiť sa stále dokola,
kým svätec koncil konca nezvolá...

Ako keď stroj vychová encyklopédia,
potom sa usmeje a povie „tu máš, napi sa vína“
a už nikoho netrápi smer, len komu pripadne tá veľká
vina.....

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár