objímajúc telo krásou chuti,
pocit smilstva geniálnej túžby,
kráčajúc po boku opilosti oblakov.
Keď kráča po boku nehy a obracia tvár oproti bohu, skúša opojenosť s koncom blaženosti.
Usmievajúc sa tvárou tajuplnosti,
mysliac si svoje aj tak veriť tým,
kresliac si na papier krásu,
čo človekom robí duševný rým.
V plnom pohári miešajúc kokteil rosy,
primiešať slzy podmyté radosťou,
a kosiť sladkú trávu,
nech boh kráča po nej bosí.
Ležať na zemi a nekonečne sa smiať záchvatom vrúcneho objatia samého seba, kradmo kráčať fantáziou priestoru
a hľadať absolutný bod konkrétnej iracionality..... do nekonečna
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
tesai
23. 12.decembra 2008 21:18
toto je krasne vzdy obdivujem basne, ktore na prvy pohlad nemaju jasnu myslienku a pritom v nich je tak vela
Napíš svoj komentár