zázrak sa stáva,
a bábika v kolíske ticho zaspáva..
Ako keď vietor ukáže smer,
hovoriac daj mi ruku a
ver...
Kráča vzduchom,
žena z mužom,
spojení údmi,
chránený anjelskými súdmi.
Rukou v tvári,
chránia mravy,
pred zrakom božských koní,
žena nad mužom roní.
Sekane stúpa,
odetý bez rúcha,
smilstvo jej núka,
padajúc telom do vena, volajúc suka.
Keď šaty odpadnú z tiel krásnych žien,
a krv sa žilou púšťa ,
potom sa vzrušenie prejaví,
keď sa vzruch tela a mysle objaví.
Roniac pot, kožou zo strachu,
a milovať sa pod oblakmi na vrcholci hôr,
splynúť v zrnko prachu,
a vedieť že do neba musia šplhať,
po obrom hrachu. (späť)
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Wow,kLobuk doLu,pre mna uzasne,spojene weci,ktore ja w poezii zboznujem...
Formowo je to weLmi zaujimawe-NeprawideLnost wersow ...
no a napadom a spajanim...ach,no rozpLywam sa,wazne...a to nezwyknem casto chwaLit Ludi