ospravedlňovať sa onému,
len nech kroky počuť a stopy robme,
aj uhol sa chce priblížiť k rovnému.
Hádzať sneh do vĺn zo soli,
miznúť v rúšku prachu pomletých zŕn,
a okopávať dary rolí,
a perou sa hmýriť v koči zo zlata a volať (bŕm bŕm)
Zmrznúť vo fiktívnej teplote tela,
nahý stáť pred senátom posvätných sôch,
.... skákať do nôr a kradnúť jedlo (veľa)
a na večnosť kľačať pri prstoch víťazných nôh.
V orgánoch sa hanbiť za bunky sprevádzajúce telo kradmým krokom uprostred mora vylievajúceho sa do večného vákua....a splynúť tak v celok..
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár