Bežalo nahé, nevinné a nechcelo sa obzrieť sa svetom ktorému utekalo. Nemalo seba zapretie ktoré by jeho hrdosť potláčalo. Nevidelo do strán len pohľadom skúmalo budúcnosť rýchlosťou akou bežalo. A len onému ničomu nechápalo.
Radosť spievalo,
pýchu vlievalo,
po rozume skákalo,
v rohu tíško plakalo.
Elégiu písalo,
hanbu skrývalo,
Diovi onanovalo,
a očami žmurkalo.
Rohom sa strašne zúfalo smialo, len a len seba ukájalo. A s bohmi sa zabávalo.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár