Visiac na brehu oceánskeho dna,
hľadáme cestu domov. Nepremýšľame o dôsledkoch činov s tým spojených, nemáme oporu od svetla dlane ktorá nás zocelí.


V bytosti duch opojený svetom,
nepotrebnosť tela odriekajúceho blaho,
len jeho duša nebom cestujúc,
spája sa v nekonečno (ako by boha z kože dralo)

V srdci mŕtvych obraz sa zjavujúc,
na druhej strane sa svet točiac zastaví,
v ruke farieb sladkej dúhy,
sa duch svojmu telu klaňajúc postaví.

V odraze tieňa sa zrkadliac,
po jazere priestoru kričiac anjelom do uší,
v strachu z krvy tela,
zatvára oči pred nebom, čo ho ruší.

Opojne spím,
snívam farebný rým,
plný zmyselných duší,
dúfam že oná myseľ pokoj mŕtvych nenaruší.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
shroomy  20. 12. 2008 21:37
parada Fredo medo bedo
Napíš svoj komentár