Pondelok - tak sme späť v realite, nuž aspoň že už s hudbou. Spať sme išli okolo pol druhej ráno, takže beluška vstával o pol jedenástej,samozrejme buntošil už okolo piatej na záchode. Mňa zobudil hlad okolo ôsmej, tak som dal krajec chleba a ešte zaspal. Okolo pol desiatej som vstal, bol si kúpiť zdroj informácií v tlačenej forme (stretol som Kuba ponáhľajúceho sa do školy). Po mojom návrate do HS sa vôbec nič nezmenilo, beluška spal a náš služobne starší spolubývajúci tiež. Tak som zapol výcvikovú mašinu a hor sa do tréningu. Potom do centra okolo pol jednej, bolo síce chladno ale slnečno a čerstvo. Skoro sme nestihli, ale našťastie inštruktáž začína vždy neskôr. Tam sme vydržali, ale potom to nešlo a na podnikaní po neúspešnom pokuse získania odporučenej, priam povinnej literatúry, a asi hodine výkladu sme to vzdali a pobrali so do HS. Dačo sme pojedli a pokračovali na tréningových strojoch vo vypracovávaní tréningových zadaní, ktoré treba odovzdať 25. tohto mesiaca do polnoci. Náš služobne starší spolubývajúci si na pár minút doviedol svojich jemu rovnocenne služobne starých kamarátov a nejaké služobne, možno aj od nás mladšie osoby ženského pohlavia (na izbe nás bolo v tom momente cca 9). Po požití trošky nejakej tekutiny odišli. Bol tu NorbI a ešte sa chystáme k nemu na návštevu, lebo nás pozval. Zajtra nás všetkých čaká prvá skúška, skúška ktorá nás začne deliť. Na normálnych a super rýchlych, ktorý odovzdajú zadanie pred časovým limitom a budú pracovať ďalej....uvidí sa zajtra....


Vstával som 6:14, štyri minúty po budíku ktorý podľa mňa nezvonil, aspoň som ho nepočul. Zjedol som dačo málo a hor sa plný očakávaní prvej previerky stavov vedomosti. Ráno bolo chladné, tmavé ale optimistické pretože Oscar sa blížil k horizontu a jeho žiara presvecovala ponad neho. Po (u mňa asi neúspešnom, u belušky samozrejme úspešnom) vypracovaní zadania a získania nových vedomostí z oblasti viet som sa vrátil do HS. Čakanie na NorbIho, s ktorým som mal naplánovaný obed, som si krátil robením poriadku, utieraním prachu a počúvaním hudby. Po mojom obede dobehol beluška a tak som ho počkal a keď sa posilnil vybrali sme sa späť do centrály na nepovinný tréning. Po jeho absolvovaní sme sa vrátili do HS a ja som trávil čas vypracovávaním projektu pre MI5 (MIP) a beluška programil a NorbI sa kukal. Nedá mi nespomenúť včerajšiu príhodu v kuchynke.
NorbI nám zavolal, že koláče po vydaji. Reku, že prečo nie. Lokácia bola v kuchynke nad nami, čo sme boli prekvapený, pretože my od nášho na-výrobu-a-tepelné-spracovanie-potravy-zariadenia (kuchyňa Filip, kuchyňa...) kľúče nemáme. Došli sme a čakal nás NorbI a miestnosť síce malá, ale čo sa týka zariadení-na-prípravu-alebo-ohrev-potravy ochotných poschodných spolubývajúcich, no a nejaké koláče (popri našom závodnom stravovaní príjemná zmena) potom došiel DodI s jeho rúmmejts. Po zjedení časti koláčov a časti syrovej prílohy (aj salámovej, šak beluška?) sme sa vybrali do svojho HS, vrátiť sa k práci.
Údajne podľa očitého svedka, ktorého totožnosť mi ostane utajená (beluška), som niečo rozprával v noci zo spánku. No neviem, že vraj sa mi nedalo rozumiet, ale ja inú reč ako svoju rodnú v snoch nezvyknem používať, takže dnes si na to asi počkám a uvidím rsp. budem počuť... ak nie tak smola...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár