O tatranskom čaji, mokrom orgazme, pavučinách a výroku: "Bozk lásku nerobí" :)

Videl som ťa prvý krát. Ten tatranský čaj ti išiel k vlasom.
Malé hlučné roztopašné čertíča.

Prehodnotil som situáciu. Okolo teba sa to hemžilo chlapmi. Zadaný. Zadaný. Neškodný. Neškodný. Nečinil sa.

Počkal som na svoju chvíľu, venoval sa všetkým a tebe najmenej. Prehodili sme si pár vtipných prúpovídek, nakoniec sa mi podarilo si ísť na tretí krát zapáliť s tebou sám. Buď požehnaný tatranský čaj.

Jak si ma držala za ruku aby si trafila v spleti stolov a stoličiek k východu tak celý podnik, v ktorom som nepoznal akurát tak teba, mali z toho šou, lebo prvý krát som v tom podniku držal v ruke, niečo iné ako pohár.

Čo na teba platí? Pedagogická vysoká škola odbor učiteľstvo.
Deti sú úžasné, deti mám rád a robil som družinára. A najkrajší pocit zadosťučinenia, je keď sa detí smejú na tvojich kravinách a nechcú isť domov, lebo s tebou im je super.

Objatie. Roztúžený pohľad.

"Toto by som na teba nepovedala."

Štefanská zábava.

Držala si ma za ruku, že ideme tancovať. Objali sme sa a keď sme boli blízko seba a mala padnúť pusa, tak tak ďakujem za ten reflex, že som stihol vystihnúť ten moment, kedy si sa išla odtiahnuť, tak som sa odtiahol tiež.

"Myslíš, že pár poldeci, pár kecov a neodolám najkrajšej žene na svete? Snaž sa viac. "
" Sviňa."

Bola to hra racionálnych rozhodnutí. Vedieť sa rozhodnúť kedy príde správna chvíľa. Hádzali sme si polená pod nohy, potencionálne faux pax. Ak sa jeden z nás podľahne a ukáže záujem hra končí predčasne. Pomaly sme kráčali schodík po schodíku až k vrcholu, kedy si každý z nás bude istý, že sme na rovnakej vlne. Skúšali sme jeden druhého.

Na parkete si začala tancovať s kamarátkou. Postavil som sa, obliekol a odchádzal. Chytila si ma za rameno kam idem. Objal som ťa, nahol k tebe aby si ma počula a povedal, že máme čas, veď ja sa vrátim. Krátky bozk zabezpečujúci môj návrat, tvoj záujem.

Išli sme von. Hodila si vlasmi ako z filmu. Keď som povedal, že toto urob na parkete, zaľúbi sa do teba celá dedina. Znechutene si sa ma opýtala, prečo každý chlap sa chce len zaľúbiť. Ani nevieš ako si mi tým pomohla.

"Dúfam, že ty sa nejdeš do mňa zalúbiť."
"Prepáč, ale ja si radšej zničím život alkoholom."

Prišiel ten zlomový moment, kedy bola príležitosť dať sa na rovnakú vlnu. Výroky typu: " Bozk lásku nerobí." a " Chúdatko, láska, každý ju všade pchá, veď niekedy človek sa chce ráno zobudiť iba z príjemným pocit, že mu bolo fajn a pokračovať vo svojom vlastnom živote." a " To vieš, to jak dovolenka, užiješ prídeš domov, žiješ dál. Vrátiť sa z dovolenky z pocitom, že chcem ísť bývať k moru, prináša len komplikácie." zabezpečilo to, že si sa mi zahľadela do očí a povedala : " Si skvelý! "

Hra skončila.

Skúškami sme prešli. Každý vedel, do čoho ide. Nikto sa už na nič nehral. Prechádzka.

Mali sme hodinu. Tú ti dala kamarátka.

Starý neobývaný dom. V spálni bola starodávna manželská postel z veľkými perinami, do ktorých sme padli. Okolo postele boli staré skrine, odložené nepoužívané hudobné nástroje, pavučiny, knihy, vyhodené oblečenie a dva veľké gýčové obrazy Panny Márie a Ježiša. A neskutočná zima. Milujem, keď je žena normálna a nespráva sa ako drama queen. A ty si doteraz spĺňala všetky moje filmové a knižné predstavy o dokonalej žene na jednu noc.

Mali sme dôveru jeden v druhého, že obaja to robíme pre seba a pri tom vieme, že čím viac sa oddáme jeden druhému, tak každý z nás z toho bude mať väčší pôžitok. Pôžitok a pocity. O to išlo.

Škriabanie. Hryzenie do ruky. Ťahanie za vlasy. Umenie udržať ťa vo vlastne koži, aby si neuletela. Pokropený vodou živou. Dlhé vydychujúce objatie. V živote chcem pochopiť a zažiť výrok: " A boli jedno telo a jedna duša."

Pri tebe som zažil aspoň na chvíľu čo je to byť jedno telo. Toľko toho čo sme nestihli a asi už nikdy nestihneme. Ale viem že som sa cez okno pozrel do neba, do splynutia v jedno.

Museli sme ísť. Neznášam konce. Nie kvôli, tomu že sa niečo ukončí, ale kvôli tomu, že zo žiadnym som neni spokojný. Vždy si odstupom času poviem, mohol som to skončiť inak.

Dala si mi číslo, nech ti napíšem. Na druhý deň som ťa stretol na pár minút. Nikdy v živote som necítil čaro pominuteľnosti, ako v tú chvíľu, keď si predomnou stála ako úplne cudzí a iný človek. Viem, že si čakala, že niečo budem riešiť. A že všetko to boli len opilecké hrdinstvá. Tvoje, že ma chceš druhý krát vidieť, moje, že dokážem do toho nepchať lásku a pocity.

Poďakoval som sa ti za krásnu dokonalú noc s perfektnou intelektuálnou predohrou a za to že si mi splnila môj sen, vytvorený z replík románov a filmov. Poprial som ti všetko dobre a povedal že si bola úžasná. A odišiel.

Tvoj pohľad stál za všetko.

Odísť od teba, má stálo veľa sily. Ale človek sa musí naučiť, kedy je čas rozlúčiť sa. Lebo radšej odísť a byť zavolaný. Ako byť prebytočný a poslaný preč.

 Blog

41 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu