Nový vek

Vietor divoký, lesmi sa preháňa,
Ponad polia a dediny sa valí,
Duchov zlých od príbytkov odháňa,
Fúka ponad jazero, fičí ponad skaly.

Nesie všetkým správu dobrú, čerstvú,
Že odzváňa už tomu zákernému zverstvu,
Čo srdce i rozum železným stiskom ľuďom zviera,
A generáciu za generáciou neúprosne zdiera.

Nebolo úniku, blčali plamene,
Nebolo záchrany, lietali kamene.
„Kto nie je s nami, proti nám je!“,
Pridlho diktovali, kto čomu veriť smie...

Pridlho boli nám najhoršou nočnou morou,
Zaťahovali nás do krvavých svojich sporov,
Zastrašovali, vraždili, človek sa i myslieť bál,
Než proti byť a zomrieť, radšej k nim sa dal..

Svitol nám však nový vek, udalosti nabrali iný sled,
No čakať museli sme dlho tak...dvesto krát desať liet,
Jeden eón celý, pokiaľ duch ľudský smelý, nevzoprel sa bludu,
Kým neodmietli sme pozvanie k poslednému súdu!

Blčte ohne obradné, naraziť najväčšie sudy dajte,
Svojim druhom len to najlepšie v živote vždy prajte!
Čistá radosť prúdi už, nespútaná, silná tá životná sila,
Končí sa dlhá noc, čo v temnote svetlo skryla...

Vanie ďalej vetrík hravý, povinnosť si vykonal,
Priniesol tú správu, a s ňou nám novú nádej dal!
Nádej na zelenší svet, v ktorom lži a pretvárky už niet..
Privítajme nespútaný vietor, a s ním pohanstva nový vek!


Copyright© Finwaell, 2008

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu