Sypem si popol na hlavu a uznávam, že veľa ľudí v mojom okolí malo pravdu. Brala som sa príliš skoro, po príliš krátkej známosti. A ešte pred svadbou boli problémy, ktoré ma dobehli pár mesiacov do zadu a uvedomujem si, že som bola hlúpa, že som sa brala po takom krátkom čase...
Neľutujem svadbu. Je to to, čo som chcela. A keby som si zobrala za muža niekoho iného, teším sa dodnes a pracujem ďalej na svojich životných cieľoch.
Ľutujem, že som lepšie nespoznala toho, za koho som sa vydala predtým, ako som sa vydala. A sypem si na hlavu popol - poďte do mňa všetci, ktorí ste mi to hovorili...
Pár mesiacov dozadu mi prvýkrát riadne zašlapala tráva. Nejdem sa teraz rozpisovať o tom, aké to bolo, ale na druhý deň som z toho mala slušne depresívne stavy. Respektíve, otvorilo mi to oči....a zložilo ružové okuliare.
Pamätám si ten deň presne, stretla som sa s kamarátkou a išli sme do mesta na pizzu, vínko a tak...keď sme sa stretli na Hodžku, rozrevala som sa ako malé decko.
Napísala som sem veľa riadkov o tom, čo sa stalo, čím ma sklamal a stratil moju dôveru, aké to bolo občas ťažké a koľkokrát som to chcela vzdať ale bojovala som ďalej a stále ho milovala. Ale potom som ich zmazala. Aj keď sa rozvádzam, svojho - ešte zatiaľ - manžela mám rada a vždy budem mať, pretože bol súčasťou môjho života. A záleží mi na ňom. A nechcem sem vypisovať veci, ktoré by mu mohli ublížiť. Je to naša vec a náš vzťah.
Spravil veľa chýb a sám vie, že toto je dôsledok toho že on nebojoval. A ja už som nevládala bojovať za náš vzťah za oboch, aj keď mal na mňa návod na striebornom podnose - odomňa.
V skratke, zmenil sa. Bol to niekto iný ako ten, koho som spoznala a koho som si brala. Nerobil to, čo mal, a veľakrát robil to, čo nemal. Neublížil mi tak, že by som ho nenávidela a nechcela ho už nikdy vidieť, ale ublížil mi natoľko, že som si uvedomila, že tento vzťah už zachraňovať nechcem. Mám dosť málo rokov na to, aby som skúsila nájsť svoj ideál a svoje šťastie.
Dnes už si všetko uvedomuje - a v prvom rade to, čo stráca a akú to preňho malo hodnotu. Ale už je neskoro.
Počas tohoto náročného obdobia, keď mám problémy snáď na všetkých frontoch som kvôli svojmu rozhodnutiu pravdepodobne stratila jedného veľmi dobrého priateľa a jedného nového som získala.
Takého, ktorý si ma vedel vypočuť, podržať ma, podporiť ma, pochopiť ma, ktorému som sa mohla vyplakať na ramene. Poznala som ho už dlhšie, ale nie tak, ako som ho pri týchto situáciách spoznala teraz. A ani som nevedela, aký poklad obchádzam
Život je už taký...niečo končí a niečo začína.
Porúcali sa mi moje istoty a to, čo som budovala tri roky a zostal z toho iba popol a prach. Ale na druhej strane z toho popola a prachu vzniká niečo krásne, nové. Niečo, čo mi pomáha prekonávať všetko, čo momentálne prežívam a ja mám znovu chuť bojovať a žiť.
A vyzerá to tak, že je to lepšie ako to, čo sa skončilo. Teda zatiaľ Tak držte palce...
Denník
Komentuj
16 komentov k blogu
1
divinatoire
2. 12.decembra 2013 18:02
Hoci ta nepoznam, registrovala som ta a tak nejak ma velmi mrzi, co citam. Bolo akosi mile & zlate, ze sa nejaki ludia este beru v tak mladom veku a neviem. Pacilo sa mi to. A kedze neverim na rozvody, tak dufam, ze sa to este da zvratit predsa len.
2
@divinatoire celý čas, odkedy sme boli spolu, som to stále lepila iba ja a stále som si myslela, že to ešte zvládneme. Ale proste som natoľko ochladla, že už nie je ako. Nikto ma nepresvedčí, aby som milovala niekoho, koho už nemilujem. A taký vzťah lepiť dokopy pre mňa nemá zmysel....
Aj mňa to mrzí. Ale ja som robila všetko, čo bolo v mojich silách.
Nejde o to, že som sa brala v mladom veku. Problém je skôr v tom, že sme sa brali príliš skoro (boli sme krátko spolu). Dnes už vidím, že sme sa nepoznali dostatočne...už krátko po svadbe prišli problémy a ja som vedela a aj som mu to hovorila, že keby sme neboli zobratí, už som desaťkrát rozídená...ja už cestu späť nevidím. Práve vzhľadom na to, že mám málo rokov mám ešte čas postíhať všetko, čo chcem a nemusím si na to zobrať hneď rýchlo niekoho ďalšieho. Proste teraz už viem, že medzi 2. a 3. rokom vzťahu začína pre mňa kritické obdobie a najbližšie budem niečo vážne riešiť až keď budem za týmto kritickým obdobím vo vzťahu...či už deti, svadbu, alebo spoločné investície.
Tiež pre mňa svadba niečo znamenala, a stále znamená a my sme sa brali v kostole, takže ešte o niečo viac. Ale momentálne už to pre mňa naozaj zostalo iba kusom papiera. Aj keď ma štve, že to takto dopadlo.
Ale neznevažujem svadbu, stále je to pre mňa krásna vec a rovnako hodnotná a myslím, že keby to bol niekto iný, alebo by sa môj muž viac snažil, vydržalo by to. Čo už...
Aj mňa to mrzí. Ale ja som robila všetko, čo bolo v mojich silách.
Nejde o to, že som sa brala v mladom veku. Problém je skôr v tom, že sme sa brali príliš skoro (boli sme krátko spolu). Dnes už vidím, že sme sa nepoznali dostatočne...už krátko po svadbe prišli problémy a ja som vedela a aj som mu to hovorila, že keby sme neboli zobratí, už som desaťkrát rozídená...ja už cestu späť nevidím. Práve vzhľadom na to, že mám málo rokov mám ešte čas postíhať všetko, čo chcem a nemusím si na to zobrať hneď rýchlo niekoho ďalšieho. Proste teraz už viem, že medzi 2. a 3. rokom vzťahu začína pre mňa kritické obdobie a najbližšie budem niečo vážne riešiť až keď budem za týmto kritickým obdobím vo vzťahu...či už deti, svadbu, alebo spoločné investície.
Tiež pre mňa svadba niečo znamenala, a stále znamená a my sme sa brali v kostole, takže ešte o niečo viac. Ale momentálne už to pre mňa naozaj zostalo iba kusom papiera. Aj keď ma štve, že to takto dopadlo.
Ale neznevažujem svadbu, stále je to pre mňa krásna vec a rovnako hodnotná a myslím, že keby to bol niekto iný, alebo by sa môj muž viac snažil, vydržalo by to. Čo už...
3
@2 z toho co citam, tak mi to pride dost rozporuplne, pretoze cely cas (ak bola debata na tuto temu) si vravela, aka si stastna a akeho mas skveleho muza a ako si obhajujes to skore zosobasenie sa atd a zrazu pises, ako to bolo priskoro a ake problemy si s tym mala. bola si cely cas v nejakom pobluzneni a az teraz - poslednu dobu - si si uvedomila nezhody alebo ako vlastne?
4
@trdelniiiq Ja tam nevidim rozpor, lebo clovek nechce vidiet veci castokrat take ake su, a ked ich vytesnuje, moze citit akusi iluzivnu spokojnost, ak sa koncentruje na tych par pozitivnych ulomkov, co tam su.
Znie to tak Fleur, ze si uz daleko za svojimi hranicami, co sa toho tyka a ist dalej je uz nad tvoj ramec, pre nieco si vsak do toho sla, je uz jedno nakolko tam slo o naivitu alebo neuvazenost vtedy to zrejme neslo inak a hovorim, mne to bolo sympaticke. Urcite to nelutuj, je to zbytocne a obera to o energiu. I ked koho by to nestvalo, ze ano. Hlavne je, ze to prezijes (a si tak mlada ako vravis sama a tiez, neviazu vas zavazky) a snad si ziskala nieco, vdaka comu predides podobnej ci vacsej katastrofe. Znie to tak, ze hej.
A zaujimave, ze to u teba zacina cyklicky 2.-3. rokom, u mna bol najnarocnejsi prvy rok i ked nemam velmi s cim porovnavat v tejto sfere. Pre mna je svadba akysi logicky dosledok funkcneho vztahu, vo veku, kedy uz clovek nema 15, ale u nas je rod. klima taka, ze nam predstava nasich rodin na jednom mieste vhana do oci hrozu a des, tak to nie je aktualne a myslim, ze este musime vyrast z tejto fobie.
Kazdopadne drzim palce.
Znie to tak Fleur, ze si uz daleko za svojimi hranicami, co sa toho tyka a ist dalej je uz nad tvoj ramec, pre nieco si vsak do toho sla, je uz jedno nakolko tam slo o naivitu alebo neuvazenost vtedy to zrejme neslo inak a hovorim, mne to bolo sympaticke. Urcite to nelutuj, je to zbytocne a obera to o energiu. I ked koho by to nestvalo, ze ano. Hlavne je, ze to prezijes (a si tak mlada ako vravis sama a tiez, neviazu vas zavazky) a snad si ziskala nieco, vdaka comu predides podobnej ci vacsej katastrofe. Znie to tak, ze hej.
A zaujimave, ze to u teba zacina cyklicky 2.-3. rokom, u mna bol najnarocnejsi prvy rok i ked nemam velmi s cim porovnavat v tejto sfere. Pre mna je svadba akysi logicky dosledok funkcneho vztahu, vo veku, kedy uz clovek nema 15, ale u nas je rod. klima taka, ze nam predstava nasich rodin na jednom mieste vhana do oci hrozu a des, tak to nie je aktualne a myslim, ze este musime vyrast z tejto fobie.
Kazdopadne drzim palce.
5
@divinatoire ak zije v iluzii a koncentruje sa na par dobrych ulomkov, nepokladam to za dostatocny dovod zotrvavat a vobec, oznacovat ten vztah za taky, aky bol vykresleny. ako v mnohych veciach, aj tu je predpoklad racionalizacie aby clovek po rokoch nedospel k tomu, ze ma partnera, ktoreho nepozna a fleur svojim rozpravanim posobila tak, ze prave tieto atributy tam su pritomne. preto to cudovanie sa.
6
Tusil som. Je cas ist dalej a tentokrat s tym papierom kludne pockaj
7
@trdelniiiq v tom sme zajedno, ze aj na mna to posobilo, ze spolu boli uz par rokov pred svadbou, co som pred par rokmi videla nejake jej prispevky vztahove som spajala s jej manzelom.
inak som nazivanie v iluzii tusim nikde nenazvala dobrym dovodom na zotrvanie vo vztahu, len je to nieco, cim si viem vysvetlit ten jav, ze nejaky clovek ostava, aj ked je to vsetko len nie uspokojujuce. oznacit to za pozitivne asi nie je nieco, coho sa dnes dopustim.
a predpoklad racionalizacie u zamilovanych (mladych) ludi je vies ake slovne spojenie.
inak som nazivanie v iluzii tusim nikde nenazvala dobrym dovodom na zotrvanie vo vztahu, len je to nieco, cim si viem vysvetlit ten jav, ze nejaky clovek ostava, aj ked je to vsetko len nie uspokojujuce. oznacit to za pozitivne asi nie je nieco, coho sa dnes dopustim.
a predpoklad racionalizacie u zamilovanych (mladych) ludi je vies ake slovne spojenie.
8
podla mojho nazoru je to praveze pozitivne, ze si sa rozhodla odist ked to neklape, aj napriek manzelstvu. poznam viac takych zien ktore to udrziavaju len pre to ze nechcu byt rozvedene, a to nie je dobre. tiez ma to ale prekvapilo, lebo si zvykla prezentovat ze si stastna, co si tak pamatam.
mimochodom, nebyt istych udalosti, dnes mozno tiez riesim to co ty. a nemusela som sa ani vydavat ani rozvadzat na to, aby mi to vzalo vsetky iluzie a chut vstupovat niekedy s niekym do manzelstva. teda chciet by som chcela, ale asi sa nedokazem odhodlat verit natolko inemu, aby som to urobila. zelam ti aby si nezatrpkla tak ako ja a nasla stastie, s papierom ci bez
mimochodom, nebyt istych udalosti, dnes mozno tiez riesim to co ty. a nemusela som sa ani vydavat ani rozvadzat na to, aby mi to vzalo vsetky iluzie a chut vstupovat niekedy s niekym do manzelstva. teda chciet by som chcela, ale asi sa nedokazem odhodlat verit natolko inemu, aby som to urobila. zelam ti aby si nezatrpkla tak ako ja a nasla stastie, s papierom ci bez
10
@trdelniiiq ja som neobhajovala skoré zosobášenie sa, ja som obhajovala našu lásku. A že bola dostatočne silná na to, aby sme to všetko zvládli. Lebo som ho naozaj milovala, a preto som bojovala takú dlhú dobu a snažila sa dať všetko na správnu cestu. Aj by nám to manželstvo vydržalo, keby sa snažil tiež niečo robiť s problémami, ktoré tam boli. Lebo ich spôsoboval on...A dnes si to už uvedomuje, všetko, čo mal robiť a nemal robiť. Teraz sa snaží o mňa bojovať, keď už je dávno neskoro a viac mi tým ubližuje a odháňa ma od seba, ako pomáha...
Ako sa hovorí, "špinavé prádlo sa má prať doma" a ja nebudem rozoberať problémy s mojim manželom na fórach...tie som si riešila s ním, medzi štyrmi očami.
Ako ti píše @divinatoire , áno, vytesňovala som to negatívne a zameriavala sa na to pozitívne, lebo samozrejme, bolo aj veľa pozitívneho, veľa vecí, v ktorých sme si naozaj rozumeli. Len to negatívne sa postupom času kopilo, kopilo a proste na mňa už toho bolo priveľa. Precitla som, ochladla som a zistila som, že TAKTO som si manželstvo a lásku na celý život nepredstavovala.
Nejde o to, že by som ho nepoznala pred svadbou. Ale on sa po svadbe zmenil. Na takého, akého ho nepoznala ani jeho rodina.
@method
@willbebetter ja nezatrpknem. Nikdy. Na to som príliš veľký bojovník Keď už som nezatrpkla pri iných "prípadoch" vo svojom živote...
@husky tak to bolo celé také zaujímavé, v podstate nás dal dokopy môj muž, aj keď nepriamo Ale to je zložité na vysvetľovanie, celá tá situácia. Začal ako dobrý kamarát a poslucháč, ktorý si ma vždy vypočul, poradil a časom z toho vzniklo niečo viac, no A bol mi oporou zrovna vtedy, keď som toho mala strašne veľa...a to je pre mňa v medziľudskom vzťahu veľmi dôležité, či už priateľskom, alebo partnerskom.
@divinatoire ďakujem za @4
Ako sa hovorí, "špinavé prádlo sa má prať doma" a ja nebudem rozoberať problémy s mojim manželom na fórach...tie som si riešila s ním, medzi štyrmi očami.
Ako ti píše @divinatoire , áno, vytesňovala som to negatívne a zameriavala sa na to pozitívne, lebo samozrejme, bolo aj veľa pozitívneho, veľa vecí, v ktorých sme si naozaj rozumeli. Len to negatívne sa postupom času kopilo, kopilo a proste na mňa už toho bolo priveľa. Precitla som, ochladla som a zistila som, že TAKTO som si manželstvo a lásku na celý život nepredstavovala.
Nejde o to, že by som ho nepoznala pred svadbou. Ale on sa po svadbe zmenil. Na takého, akého ho nepoznala ani jeho rodina.
@method
@willbebetter ja nezatrpknem. Nikdy. Na to som príliš veľký bojovník Keď už som nezatrpkla pri iných "prípadoch" vo svojom živote...
@husky tak to bolo celé také zaujímavé, v podstate nás dal dokopy môj muž, aj keď nepriamo Ale to je zložité na vysvetľovanie, celá tá situácia. Začal ako dobrý kamarát a poslucháč, ktorý si ma vždy vypočul, poradil a časom z toho vzniklo niečo viac, no A bol mi oporou zrovna vtedy, keď som toho mala strašne veľa...a to je pre mňa v medziľudskom vzťahu veľmi dôležité, či už priateľskom, alebo partnerskom.
@divinatoire ďakujem za @4
11
@fleur1301 ja ti zelam vsetko dobre, ale aj vzhladom na to co podotkol @husky a aj to co ty pises - taky pojem ze "rebound" poznas? (a nemyslim to hned utocne aby si si nemyslela, v poslednej dobe mam taky pocit ze ludia nedokazu spracovat priamu otazku a musia sa hned branit utocit)
15
rebound je taka veeeelmi casto sa vyskytujuca vec ked sa skonci vztah. spociva v podstate v tom ze ked prezivas stratu z toho ze sa ti rozpadol vztah do ktoreho si vela investovala, emocionalne sa naviazes na prakticky kohokolvek kto ti poskytne nejaky cit, len nech sa necitis osamela, nemilovana atd. tak vacsinou vznikaju tie nahle vztahy po rozpadoch inych vztahov typu "on/ona uz ma inu".
16
@willbebetter no, myslím, že u mňa to tak nie je...náš vzťah s manželom sa asi skončil oveľa skôr, ako som došla s tým, že sa chcem rozviesť...asi mesiac chcel ešteže nie pod vlak skočiť, aby som sa k nemu vrátila, potom si našiel priateľku a už po týždni mi povedal, aký je šťastný...skôr tam to vidím na "rebound". Moja mama ho nazvala "vetroplachom"
Čo sa mňa týka, s tým chalanom som sa poznala dlhšie, ale nikdy sme nič neriešili. Áno, videla som, že je to fajn chalan a aj dobre vyzerá, ale bol to vlastne kolega a ja som ešte predtým síce už párkrát rozmýšľala nad rozvodom, ale nie tak intenzívne. A určite nie kvôli niekomu tretiemu.
Už som s manželom nebývala, keď sme začali spolu kávičkovať a flirtovať, čo trvalo vyše mesiaca, kým vôbec došlo k nejakej puse...takže si nemyslím, že som na to šla nejako hrr.
Nemala som v pláne hneď hľadať niekoho iného. ale keď prišiel, nebránim sa. Ja som mala vo svojich citoch jasno oveľa skôr, ako som povedala, že sa chcem rozviesť. Len som si to nechcela pripustiť. Stále som sa snažila všetko zachrániť a dať doporiadku, až kým som si neuvedomila, že to nepôjde.
Až teraz sa samozrejme dozvedám od najlepších kamarátiek, od mamy, v čom všetkom sa ku mne manžel nehodil, a tiež som si to ku koncu vzťahu s ním začala všímať.
Ešte aj od jeho sesternice, s ktorou dobre vychádzam. Ale jasné, že nikto nič nepovedal, lebo zaľúbení ľudia nechcú počúvať...
Teraz už spolu vychádzame veľmi dobre, lepšie, ako posledného polroka, čo sme boli spolu. Obaja akceptujeme nového partnera toho druhého a som veľmi rada, že sme sa rozišli takto v dobrom
Čo sa mňa týka, s tým chalanom som sa poznala dlhšie, ale nikdy sme nič neriešili. Áno, videla som, že je to fajn chalan a aj dobre vyzerá, ale bol to vlastne kolega a ja som ešte predtým síce už párkrát rozmýšľala nad rozvodom, ale nie tak intenzívne. A určite nie kvôli niekomu tretiemu.
Už som s manželom nebývala, keď sme začali spolu kávičkovať a flirtovať, čo trvalo vyše mesiaca, kým vôbec došlo k nejakej puse...takže si nemyslím, že som na to šla nejako hrr.
Nemala som v pláne hneď hľadať niekoho iného. ale keď prišiel, nebránim sa. Ja som mala vo svojich citoch jasno oveľa skôr, ako som povedala, že sa chcem rozviesť. Len som si to nechcela pripustiť. Stále som sa snažila všetko zachrániť a dať doporiadku, až kým som si neuvedomila, že to nepôjde.
Až teraz sa samozrejme dozvedám od najlepších kamarátiek, od mamy, v čom všetkom sa ku mne manžel nehodil, a tiež som si to ku koncu vzťahu s ním začala všímať.
Ešte aj od jeho sesternice, s ktorou dobre vychádzam. Ale jasné, že nikto nič nepovedal, lebo zaľúbení ľudia nechcú počúvať...
Teraz už spolu vychádzame veľmi dobre, lepšie, ako posledného polroka, čo sme boli spolu. Obaja akceptujeme nového partnera toho druhého a som veľmi rada, že sme sa rozišli takto v dobrom
Napíš svoj komentár