Počkaj až prídem raz na Ferrari, o Marekovej dobre babe a mojej retro nedeli....

Ani neviem ako som sa zasa dopracoval v TSkach k tak duchaplnej téme, ale zrazu som opisoval seba ako do mňa jedného krásneho dňa vrazila istá slečna a ako po tom čo som na ňu dokričal, som ostal kľačať pri nárazníku auta a hladkal som ho so slovami, že to bude v poriadku, že svojho miláčika dá Filipko opraviť a myslím, že som to zakončil vetou – „No pozri sa, čo ti tá zlá teta urobila.“

A tá zlá teta na mňa vydesene pozerala a tuším sa bála, že okrem opravy môjho miláčika mi bude musieť zaplatiť aj psychoterapeuta.
Aby som vysvetlil svoj prehnaný vzťah, k môjmu miláčikovi, tak to preto, že už ako dieťa som túžil po krásnom žltom Porsche... to nádherné červené Ferrari z piesne si vysníval Marek a tak by to nebolo fér a ja som si musel snívať o niečom inom... a tatino mi sľúbil, že v deň, keď prinesiem domov maturitné vysvedčenie, tak v garáži ma to vysnívané porsche bude čakať ... a tak som sa ako debil celé tie roky učil a učil...

A v deň, keď som dostal svoje maturitné vysvedčenie, odišiel som z posledného triedneho stretnutia skôr, len aby som si vyzdvihol svoj vysnívaný darček...
Celá rodina stála nastúpená pred domom a dodnes si pamätám s akým očakávaním som čakal, kým sa tá garáž otvorí, mal som zavreté oči a.... keď som tie oči otvoril, tak aký šok to bol! ! ! ! Namiesto môjho vysnívaného žltého porsche z roku 1994, tam stál čierny model z roku 2004 =´( zmohol som sa len na – „Veď malo byť žlté! ! ! “

No, žlté žiaľ nezohnali... ale tak bol som rád, zamiloval som si ho veľmi rýchlo a ešte bez vodičáku som sa šiel previesť za mojou vtedajšou „dobrou babou“... jej prvé slová – „Nemalo byť žlté? Alebo som ťa zle rozumela? “

To povedal nakoniec každý, ale to nevadí, dnes by som ho už za žlté viac nemenil... aj keď po incidente so slečnou zo začiatku som domov prišiel rozčúlený a zmohol sa len na – „Keby bolo žlté, tak by ma všetci videli! ! ! ! ! “

A táto príhoda ma priviedla k vyhádzaniu všetkých mojich CD kým som našiel svoje obľúbené piesne z detstva a musel som zavolať Marekovi, aby som mu pustil jeho obľúbenú – „Až prídem raz, na Ferrari...“ a spomenul si na neho ako v deň, keď ho dostal trúbil pred našim domom a tak som schytil rýchlo len bundu a bežal dole, že ma ten hnusák odvezie a on, že čo robím, že on ide odviezť niekoho komu to dávno sľúbil, konkrétne svojej dobre babe, čo teda vôbec nie som ja... ale že sa prišiel pochváliť... a nechal ma tam tak stáť a odišiel si pekne o pár domov ďalej, kde na neho už čakala vysmiata Kristína... a to ide tvrdiť, že ju vôôôôbec, ale absolútne nemiloval....

Ale späť k začiatku vety... keď to Marek s Kikou počuli, tak že či sa môžu zastaviť, keď ma pochytila retro nálada a donesú pár kaziet.... už sa na ne fakt, teším, lebo Siminu verziu Mandarínky Darinky by som si rád znova vypočul a za celé desaťročie nebol nikto schopný požičať mi ju! ! !

A zatiaľ som len teraz už vydesenej Naďke pustil naše narodeninové zostrihy pričom ostala len hľadieť s otvorenou pusou na tancujúcu Kiku a tým jej „ty si myslíš, že si myslím, že si môžeš myslieť“ aj by som pokračoval, ale akurát prišli a Kika ma na hlave ten svoj námornícky baret, ktorý jej vtedy rodičia veľmi dlho zháňali.... som rád, že nezohnali takú tú lesklú čiernu bundu, ktorá by sa hodila tak nanajvýš do filmu o mimozemšťanoch....

Pokračovanie možno nabudúce....

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu