„Strčila som si prsty do úst a ona zatiaľ tento môj bulimický záchvat potajomky natáčala...“

Alebo, čo vás naučí vysoká škola

Keď som uvidela v rozvrhu na letný semester skratku DZP, netušila som čo to znamená.
Keď som zistila, že to je predmet „Drogové závislosti a ich prevencia“, ešte stále som nevedela, čo to je zač.
Teraz, keď sa mi semester pomaly, ale isto končí (hurá leto ), otravujem všetkých okolo poúčaním ako fajčenie škodí, prečo by to nemali preháňať s alkoholom, prečo je marihuana, extáza, alebo pervitín zlá voľba a aký má pôvod kokaín.
Áno, moje okolie ma ide niekedy zabiť, alebo aspoň zháňajú lepiacu pásku na moje ústa(mama by o takých stavoch pri mne vedela rozprávať...).

Keď sme ale v jeden deň na cvikách z tohto predmetu dostali úlohu zahrať scénku, netušila som, čo ma čaká.
Každá zo skupín, do ktorých sme boli rozdelení, dostala inú závislosť, ktorú musela zahrať bez slov. (Áno, aj toto sa robí na vysokej, keď z vás má raz byť učiteľ ). Skupina, v ktorej som bola aj ja dostala poruchy príjmu potravy. A zostalo na mne, aby som zahrala hlavnú postavu. Teda osobu, ktorá má bulímiu, alebo anorexiu. Netušila som ako sa dá zahrať anorexia, a tak som zahrala bulimičku, ktorá si v potravinách kúpila množstvo jedla, to potom doma všetko do seba napchala a hneď na to si s strčila prsty do úst aby to vyvrátila.
Naša profesorka bola asi nadšená mojím výkonom, keď to celé zvečnila a nahrala.

Takže ak náhodou uvidíte video, na ktorom vyzerám ako bulimička, neverte tomu.
Zdanie klame (Takéto veci mám už našťastie za sebou)

A nie som ani narkoman, keď som u nás v lekárni zháňala jednu inzulínovú striekačku bez udania dôvodu s miernou nervozitou.(Takéto obdobie za sebou našťastie nemám a ani pred sebou )
To bola len ďalšia úloha na ten predmet.
Aspoň sa človek nenudí .

Keď sme na jednom ďalšom predmete (že Pedagogická a sociálna komunikácia ) mali diskusiu o výhodách a nevýhodách študentského života, spolužiak povedal, že napriek všetkému je život študenta jedno obrovské plus.
A mal pravdu.
Nikdy nám už milé deti nebude tak dobre, ako keď študujeme.

Aj keď niekedy frflem a teším sa na život po škole, vracanie sa na intrák pred svitaním motajúcim sa krokom, spoznávanie nových ľudí v novom meste, ale aj pokazené sprchy a vypadnutá elektrina na intráku majú svoje čaro.

Čaro mladosti

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu