no jasne!!keby mna jebne do striptiz baru kupi 3 šampusy nech si ide trtkat kam chce s kym chce.... bol by som jak Stephen Hawking len v striptizovom bare a cez lievik by my lievali sampus aj ked by som bol ochrnuty lebo by som si zivot inek vynahradzal kedze uz sex (naj slasť) nemohol dopriat..kedze by som lasku mal tak zato ze ju lubim tak jej to doprajem lebo o tom to je..-.
veľa partnerov by vtedy od toho druhého ušli..až vtedy sa ukáže či je to fakt láska alebo nie...a dovolila...prečo nie?..len nech to robí tak aby som ja o tom nevedela kedy s kým a kde...
Asi by som sa zabil. Nezniesol by som to aby sa o mna niekto musel starat a ja by som bol neschopny neschopak...Jasne zalezalo by to od partnera...ak by ma tak velmi lubila ze by bola aj naprike tomu so mnou vedel by som ze by ju polozilo to ze by som to skoncil...
Kazdopadne uz velmi silni alergici vedia aky je na hovno zivot v lete...jasne neda sa to s tymto porovnavat ale je to v podstate podobne obmedzenie...
Vlastne zivot ide dalej...neviem..skutocne by to zalezalo na okolnostiach.
Co sa tyka povodnej otazky...ano. Sex je len zivocisna potreba.
čožeee?... toto tu myslite fakt vazne?... ako obcas mam pocit ze sa volaco deje v ovzdusi co vam utlmuje mozgy... keby som mala ochrnuteho partnera ktoreho by som ozaj lubila a chcela mu pomoct posledne co by som chcela a nad cim by som uvazovala by bolo najst si niekoho na sex.... neviem mozno mi trosku otvoril oci film A walk to remember.... aj ked to nie je tak uplne o "ochrnuti" ale je to o chorobe... a ked ma clovek odhodlanie a hlavne lasku a vieru samozrejme dokaze lubit toho druheho aj bez toho hlupeho povrchneho sexu...nemyslite?.. ved sa vsetk netoci len okolo toho...
druhá vec, určite by som nechcela žiť, ak by som bola už len vec položená na posteli. Urobila by som všetko preto, aby to bolo čo najrýchlejšie za mnou.
Určite by som jej nedovolil spávať s inými ,ale určite je málo takých 'vztahov' kedže dotyčná/ný toho ochrnutého zvyčajne nechá a je to v určitých veciach aj lepšie ak sa rozídu.
Človek nemá právo rozhodovať o svojom živote, pretože si ho sám nedal. Dostal ho len ako dar, rovnako ako všetko ostatné v živote. Aké "kvality" a koľko zdravia dostal, je druhá vec, keďže to sa u každého líši. Avšak jednou z našich základných povinností je znášať utrpenie a nepríjemnosti. Určite tu na tejto Zemi nie sme preto, aby celý náš život bol "prechádzka ružovým sadom".
Dánsky filozof S. Kierkegaard sa raz rečnícky opýtal, či snáď môže byť niečo, čo začína plačom malého dieťaťa a končí plačom umierajúceho starého človeka (teda život) existovať preto, aby sme si medzi týmtio dvoma "plačmi" užívali a išli sa zblázniť od radosti? To by bolo skôr podobné halucináciám a drogovým stavom, a nie skutočnému životu.
Od pozemského života netreba ktoviečo očakávať, skutočné šťastie môže prísť až vo večnosti, v nebi.
Takže ak na nebo a raj neverím, tak nikdy nezažijem ten pocit úplného naplnenia a šťastia?
Možno som dostala život ako dar, aj keď mám občas pocit, že je to čisto len cyklus do ktorého patrím a svoj život som si nezaslúžila a to v mnoho smeroch. Niektoré veci sú až moc kruté, iné až moc ideálne na využitie.
Čudoval by si sa, koľko právo mám na to robiť s tým životom čo chcem. Nie je tu totiž nikto, kto by zastavil moju smrť, ak by sa stalo niečo také. Možno, ak by som utrpela ešte aj mozgovú nehodu a nechápala čo mi je, jednoducho o sebe nevedela, možno by som žila, ale inak. Radšej by som sa vyhladovala na smrť ako to urobilo jedno dievča v takomto probléme, pretože nechcela, aby jej priateľ zostal pri nej a tým pádom zahodil svoj život, ktorý mohol mať pekný, bez nej.
Vedčina ľudi je tu asi vadnych ty sa jednoducho netrap stalo sa to čo sa stalo ked ta miluje bude ta milovat stale ,vždy za vsetkych okolnosti sex nie je živočisna potreba je to to najkrajsie čo môžu mať ludia ktory sa miluju a to žeby si ho nemohla mat neviem odkial to mas su velmi vela poloh kde pracuje len jeden tak hore hlavu ...
@walterdonath ja by som sa velmi na Kierkegaarda neodvolaval..ten tvrdil aj to, ze clovek si zasluzi byt stastny..a co je este dolezitejsie, ze clovek nema trpiet vecne a zasluzi si byt stastny aj v pozemskom zivote..cize spajat jeho filozofiu s tym, ze skutocne stastie pride az v nebi mi pride trochu odveci..
Premýšľal som už nad tým, čo by sa stalo keby som ochrnul. Človek má tendenciu zisťovať čo mu ide a v tom sa zdokonaľovať. Je to typ adaptácie, ktorú máme od prírody. Vďaka ktorej vieme prežiť zimu aj bez kožucha a prejsť púšťou aj keď nie sme ťavy
No a takto by som sa adaptoval. Ja však, som z liberálnejších a preto by bolo dosť možné že potreby, ktoré ja nepotrebujem (necítil by som rozkoš) by som už samozrejme nevyžadoval, no urobiť dobre partnerke...nuž to by ma bavilo aj keby som mal len jednu ruku (ak by chcela teda...).
A samozrejme by som jej dovolil takéto vychádzky, nejaký plnohodnotný vzťah by to predsa len nemohol byť bez fyzického kontaktu (nie len sexu, ale aj ostatných vecí).
Ja som s tym nespajal CELU Kierkegaardovu filozofiu, ale len tento konkretny vyrok. Aj na roman G. Orwella "1984" rad poukazujem pri svojej kritike komunizmu, ale napriek tomu s mnohymi vecami, ktore tam boli vyslovene, nesuhlasim - napr. freudovsky nezmysel, ze tuzba po poriadku a obdiv k vojenstvu je len "sex gone sour", co vyslovi Smithova partnerka Julia, podla knihy udajna "skazena do morku kosti".. Takze taketo podvedome zvadanie citatela (napriek urcitej hodnote toho romanu) mi pripada odporne.
A Kierkegaard bol predsa len protestant, co sa neblaho prejavilo v jeho uvazovani. Na nemeckej a skandinavskej filozofii od 18. stor. az do 1 pol. 20. stor. je zvlastne to, ze v mnohom vyjadruje germansku tuzbu po poriadku, kritiku racionalizmu a zdoraznovanie citu, instinktu a viery - co su veci, ktore V PRIMERANEJ MIERE zodpovedajú aj katolickemu krestanstvu. Taktiez sa tito filozofi pomerne dost stavali proti osvietenstvu a vazili si germanske kmenove usporiadanie a stredovek. Avsak neblahy vplyv luteranstva a jed osvietencov zasiahol aj mnohych tychto filozofov... Asi najtragickejsim prikladom je Nietzsche (raz ateista, inokedy novopohan - akoby sa nevedel rozhodnut), ktory vystupil proti krestanstvu, zo samej tuzby po "obrode Europy" zabludil na scestie a svojim ezoterizmom a bojom proti Bohu sa dopracoval az k sialenstvu.
Ini filozofi (Goethe, Fichte, Schelling, Schopenhauer, Spengler, Heidegger) a ekonomovia (von Thunen, Klagges) boli samozrejme o niecom inom a da sa z nich cerpat ovela viac nez od francuzskych osvietencov - ale s mierou a ja ako katolik mam pritom vzdy na pamati aj ich nazorove omyly.
Nepovedal som, ze urcite stastie by nebolo mozne aj na tomto svete. Prave stastie je vsak v tom, ze clovek kona Boziu volu a slobodne sa rozhoduje Mu sluzit, kedze Boh stvoril cloveka pre seba a dal mu svoj obraz. Stastie nie je vo vzbure a nenavisti, ani v priputanosti k tomuto svetu.
Clovek sam osebe nema narok vobec na nic - vsetko, co ma, je dar od Boha a nema to vdaka akymsi svojim zasluham, alebo len preto, ze vynalozil nejake usilie. Existuje prislovie: "Bez Bozieho pozehnania marne su nase namahania".
Keby nebolo Jezisovej smrti na krizi, nemal by narok ani na stastie a vecny zivot. Clovek je predsa poznaceny dedicnym hriechom a preto sa neda povedat, ze by jeho sucasna podstata bola uplne dobra. Povodne pri stvoreni bola dobra, ale spachanim prveho hriechu sa poskvrnila, co je aj dovod, preco ludia nadalej pachaju zlo.
Vsetky osvietenske a marxisticke utopie toto ignoruju a tvaria sa, akoby clovek bol ktovieaky "uslachtily", pricom na tychto chybnych zakladoch spriadaju svoje siete na okamanie naivnych ludi, za ucelom budovania "dokonalej spolocnosti" (hoci prevazne ide len o umyselne klamstvo a sami tito "kazatelia svetlejsich zajtrajskov" tomu nikdy neverili).
@walterdonath tak ale Schopenhauer aj dava cloveku pocit slobody a moznost volby..bud s Bohom a vsetko, co k tomu patri, alebo proti Bohu a opat so vsetkym, co k tomu patri.. Nietzsche bol vskutku zvlastny..ked si cital napriklad aj jeho dielo medzi dobrom a zlom, vacsinou zakoncuje pasaze tym, aby clovek sam pouvazoval nad tym, ako to moze byt a podobne..Nietzschemu, okrem ineho, islo skor o to, ze ludia na Boha zanevreli a oslavovali cirkev len v jej institucionalnej podobe..taktiez kvoli tomu, ze clovek ked sa utiekal k Bohu a konkretne krestanskej moralke, daval vlastne do uzadia svoju volu, volu po zivote..preto je v jeho uceni dominantnou temou i prehodnotenie hodnot..on sa prave v cloveku snazil vyzdvihnut to, aby bol cinny, a aby zil svoj zivot..ja osobne s Nietzschem v mnohych veciach suhlasim
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
Kazdopadne uz velmi silni alergici vedia aky je na hovno zivot v lete...jasne neda sa to s tymto porovnavat ale je to v podstate podobne obmedzenie...
Vlastne zivot ide dalej...neviem..skutocne by to zalezalo na okolnostiach.
Co sa tyka povodnej otazky...ano. Sex je len zivocisna potreba.
druhá vec, určite by som nechcela žiť, ak by som bola už len vec položená na posteli. Urobila by som všetko preto, aby to bolo čo najrýchlejšie za mnou.
ak by ochrnula...neodišiel by som od nej chcel by som sa o ňu postarať...
Nezáleží na sexe...
Človek nemá právo rozhodovať o svojom živote, pretože si ho sám nedal. Dostal ho len ako dar, rovnako ako všetko ostatné v živote. Aké "kvality" a koľko zdravia dostal, je druhá vec, keďže to sa u každého líši. Avšak jednou z našich základných povinností je znášať utrpenie a nepríjemnosti. Určite tu na tejto Zemi nie sme preto, aby celý náš život bol "prechádzka ružovým sadom".
Dánsky filozof S. Kierkegaard sa raz rečnícky opýtal, či snáď môže byť niečo, čo začína plačom malého dieťaťa a končí plačom umierajúceho starého človeka (teda život) existovať preto, aby sme si medzi týmtio dvoma "plačmi" užívali a išli sa zblázniť od radosti? To by bolo skôr podobné halucináciám a drogovým stavom, a nie skutočnému životu.
Od pozemského života netreba ktoviečo očakávať, skutočné šťastie môže prísť až vo večnosti, v nebi.
Takže ak na nebo a raj neverím, tak nikdy nezažijem ten pocit úplného naplnenia a šťastia?
Možno som dostala život ako dar, aj keď mám občas pocit, že je to čisto len cyklus do ktorého patrím a svoj život som si nezaslúžila a to v mnoho smeroch. Niektoré veci sú až moc kruté, iné až moc ideálne na využitie.
Čudoval by si sa, koľko právo mám na to robiť s tým životom čo chcem. Nie je tu totiž nikto, kto by zastavil moju smrť, ak by sa stalo niečo také. Možno, ak by som utrpela ešte aj mozgovú nehodu a nechápala čo mi je, jednoducho o sebe nevedela, možno by som žila, ale inak. Radšej by som sa vyhladovala na smrť ako to urobilo jedno dievča v takomto probléme, pretože nechcela, aby jej priateľ zostal pri nej a tým pádom zahodil svoj život, ktorý mohol mať pekný, bez nej.
No a takto by som sa adaptoval. Ja však, som z liberálnejších a preto by bolo dosť možné že potreby, ktoré ja nepotrebujem (necítil by som rozkoš) by som už samozrejme nevyžadoval, no urobiť dobre partnerke...nuž to by ma bavilo aj keby som mal len jednu ruku (ak by chcela teda...).
A samozrejme by som jej dovolil takéto vychádzky, nejaký plnohodnotný vzťah by to predsa len nemohol byť bez fyzického kontaktu (nie len sexu, ale aj ostatných vecí).
Ja som s tym nespajal CELU Kierkegaardovu filozofiu, ale len tento konkretny vyrok. Aj na roman G. Orwella "1984" rad poukazujem pri svojej kritike komunizmu, ale napriek tomu s mnohymi vecami, ktore tam boli vyslovene, nesuhlasim - napr. freudovsky nezmysel, ze tuzba po poriadku a obdiv k vojenstvu je len "sex gone sour", co vyslovi Smithova partnerka Julia, podla knihy udajna "skazena do morku kosti".. Takze taketo podvedome zvadanie citatela (napriek urcitej hodnote toho romanu) mi pripada odporne.
A Kierkegaard bol predsa len protestant, co sa neblaho prejavilo v jeho uvazovani. Na nemeckej a skandinavskej filozofii od 18. stor. az do 1 pol. 20. stor. je zvlastne to, ze v mnohom vyjadruje germansku tuzbu po poriadku, kritiku racionalizmu a zdoraznovanie citu, instinktu a viery - co su veci, ktore V PRIMERANEJ MIERE zodpovedajú aj katolickemu krestanstvu. Taktiez sa tito filozofi pomerne dost stavali proti osvietenstvu a vazili si germanske kmenove usporiadanie a stredovek. Avsak neblahy vplyv luteranstva a jed osvietencov zasiahol aj mnohych tychto filozofov... Asi najtragickejsim prikladom je Nietzsche (raz ateista, inokedy novopohan - akoby sa nevedel rozhodnut), ktory vystupil proti krestanstvu, zo samej tuzby po "obrode Europy" zabludil na scestie a svojim ezoterizmom a bojom proti Bohu sa dopracoval az k sialenstvu.
Ini filozofi (Goethe, Fichte, Schelling, Schopenhauer, Spengler, Heidegger) a ekonomovia (von Thunen, Klagges) boli samozrejme o niecom inom a da sa z nich cerpat ovela viac nez od francuzskych osvietencov - ale s mierou a ja ako katolik mam pritom vzdy na pamati aj ich nazorove omyly.
Nepovedal som, ze urcite stastie by nebolo mozne aj na tomto svete. Prave stastie je vsak v tom, ze clovek kona Boziu volu a slobodne sa rozhoduje Mu sluzit, kedze Boh stvoril cloveka pre seba a dal mu svoj obraz. Stastie nie je vo vzbure a nenavisti, ani v priputanosti k tomuto svetu.
Clovek sam osebe nema narok vobec na nic - vsetko, co ma, je dar od Boha a nema to vdaka akymsi svojim zasluham, alebo len preto, ze vynalozil nejake usilie. Existuje prislovie: "Bez Bozieho pozehnania marne su nase namahania".
Keby nebolo Jezisovej smrti na krizi, nemal by narok ani na stastie a vecny zivot. Clovek je predsa poznaceny dedicnym hriechom a preto sa neda povedat, ze by jeho sucasna podstata bola uplne dobra. Povodne pri stvoreni bola dobra, ale spachanim prveho hriechu sa poskvrnila, co je aj dovod, preco ludia nadalej pachaju zlo.
Vsetky osvietenske a marxisticke utopie toto ignoruju a tvaria sa, akoby clovek bol ktovieaky "uslachtily", pricom na tychto chybnych zakladoch spriadaju svoje siete na okamanie naivnych ludi, za ucelom budovania "dokonalej spolocnosti" (hoci prevazne ide len o umyselne klamstvo a sami tito "kazatelia svetlejsich zajtrajskov" tomu nikdy neverili).
@chassity nebyt teba, tak umriem v tom, ze 18ky su tupe ako trenky. Pekne napisane
btw nie nedovolil by som jej to, ale nenamietal by som, ak by ma chcela opustit a potom uz nech si robi co uzna za vhodne..
čiže radšej koniec