1. moznosť
- S poznatelne nizkym IQ, iba s povinnou skolskou dochadzkou, nerozhladeny, nevzdelany, jednoduchý, bez majetku a chudobný (pracujúci niekde napr. pri pase vo fabrike ci ako smetiar, upratovač a pod.), vyzorovo menej pritazlivy
- Ale empaticky, mily a velmi dobry človek, ktorý by vas miloval nadovšetko a neustále by vám to dokazoval... Keby mal riskovať vlastný život pre zachranu toho vášho, tak by to bez váhania spravil.
2. možnosť
- S vysokým IQ, vysokou školou a PhD (spickovy lekár, právnik, majiteľ korporatu/prosperujucej firmy, uznavany vedec, známy herec/spevak/sportovec a pod.), rozhladeny, bohatý s vlastným domom a majetkom, vyzorovo velmi pritazlivy
- Ale arogatny, neempaticky, egoisticky, egocentricky, povysenecky... Keby mal riskovať vlastný život pre záchranu toho vášho, je dosť možné, ze by to nespravil.
Som rada, ze v zivote neexistuju len tieto dva extremy, ale keby som musela, tak 2. V skutocnosti som s 2 bola a rozisla sa, ale priznam sa, ze k 1 by ma asi primarne nic netahalo a nevidela by som dovod zacat si s nim, takze by som nemala sancu spoznat jeho obetavost atd.
Tolko moja uprimna odpoved. Ale kazdy, kto by naozaj vybral 1, ma svojim sposobom moj obdiv
Ale ak by som musela tak urcite toho prveho, brala by som to tak ze proste svoj zivot si zariadim podla seba, aj tak som dost taka ze vela veci musi byt po mojom a vsetko mam poorganizovane v zivote a tak a najspokojnejsia som ked si mozem robit svoje a nikto sa mi do toho nepletie a tak by to asi aj bolo s tym prvym no mala by som v nom zaroven oporu a bola by som milovana co je top bonus (dufam teda ze ja by som ho tiez milovala).. s tym druhym by som ani den nevydrzala asi a nikdy by som nebola stastna, aj ked velmi sa mi paci ze ma koruny a dom a ja by som sa mohla venovat domacnosti a detom co by bolo top ale co z toho ked by ma v tom peknom dome cakal taky curak kazdy vecer
cakal som ze ludia budu hufne rozbijat tlacidlo c1 lebo mne to pride ovela lepsie ako byt egocentricky kokot. a niekto napise ze je to bullshit ale I don't care, citova stabilita a oddanost a najviac zo vsetkeho absencia potreby dokazovania "ja som niekto ja vsetko viem "... to je zivot pre mna.
uprimne moze byt niekto aj milionar, profesor, pre mna bude uplne hovno oproti skromnemu cloveku co nepotrebue vsetkym striekat do ksychtu svoje nedorobene zakrpatene ego, lebo mam vysoku skolu. ked sa niekto sprava normalne a je normalny, je to cim dalej vacsi unikat v tejto dobe ked je IN mat patent na rozum.
aj tak som spoznavanim ludi zistil ze nadpriemerne inteligentny clovek moze byt fakt kokot. Ale ludia co su inteligenciou este vyssie, vacsinou byvaju ticha voda ktora je nepozorovana lebo neriesi tie sracky a ma skromny pohlad na svet a hlavne na svoje vedomosti.
ale inac na to, ze ten druhy ma byt taky hajzel, tak som celkom povzbudeny tym, ze s tou zachranou moojho zivota je to len "dost mozne, ze by to neurobil" to by som mozno bral napokon
@tanji mne by napr v tej 1 nevadilo ze je chudobny a nema tri tituly alebo co ale ze by som sa s nim asi nemohla normalne porozpravat o vela veciach, len tak vselico diskutovat, mat sarkasticky humor, rast pri nom/ucit sa a podobne.. a tiez potrebujem chlapa co ma bude vediet upratat a to si v takej povahe neviem predstavit teda
Za muza by som si zobrala toho druheho kvoli jeho peniazom a domu, ale tajne sa stretavala a travila cas s tym prvym. Potom by som si vymyslela, ze ma moj manzel fyzicky aj psychicky tyra a vyplakavat by som sa chodila k tomu prvemu. So slzami v ociach by som ho poprosila, ci by ma vedel zbavit tohto trapenia a urobit s tym raz a navzdy koniec. Ten prvy, kedze by ma velmi miloval, tak by toho druheho zabil a este by kvoli mne siel aj do vazenia. Ja by som bola sama, bez arogantneho curaka a este aj s peniazmi.
@slackerbitch to som inak aj ja premyslal a uprimne mozno toto by bolo nieco co by som zaradil medzi minusy. ale mam kamaratov s ktorymi si viem uspokojit potrebu intelektualnej konverzacie takze nebol by to dovod na rozchod. A ja osobne rastiem napriklad a zavadzia mi ked sa mi do toho niekto montuje, usmernit je jedna vec ale komandovat to uz nie
a par dobrych na holu mozes dostat aj od prostacika...
ale chapeme sa ved vieme o co ide no
ja by som si proste vedel vystacit so svojimi poziadavkami sam pripadne s kamaratmi. A raz som aj mal babu co bola ako som s odstupom casu zistil, s prepacenim, fakt tupelo... ale nenudil som sa s nou nikdy tazko takto sudit no
@aventine bol by arogantny atd. aj v sukromi ale je istá mala možnosť, ze by pre tvoju zachranu riskoval život, ako pise @pubertslatinocelny A verni by boli obaja.
ja neviem, či by som mala životného partnera takto :/
s tým 1 by sme si nerozumeli a nevedeli si byť rovnocennými partnermi a s tým 2 by som sa cítila nahovno... asi by som radšej partnera nemala
Z toho si neviem vybrať ...má to vždy polovičku dobrú a polovičku zlú alebo zas opačne ...v tomto prípade by som si kúpil radšej psa a bicykloval by som ako Sagan ...chýba mi už len ten pes
Fúha, keď si ešte k tej prvej možnosti pridala hento, no ďakujem pekne to už radšej sama toho prvého by som od nervov asi zabila a pri tom druhom by som vkuse revala, neviem, čo je horšie
Ináč Azizi - mimo tému - strašne ďakujem za tip dať si niečo kyslé keď máš štikútku už ma táto geniálna vychytávka odvtedy niekoľkokrát okamžite zachránila, keď nič iné nezaberalo ^_^
Podľa mňa tie možnosti sú tak napísané, aby číslo jedna vyzeralo ako lepšia možnosť, ale neviem.
Úprimne a je mi jedno ako to vyznie, neviem si predstaviť žiť s nerozhladeným a nevzdelaným človekom - o čom by sme sa rozprávali? Chápal by moje záľuby?
Plus ak by bol chudobný, možno by sme si nemohli dovoliť mať deti, musela by som teda ja viac robiť, čo znamená nižší komfort plus by teda ani nevyzeral dobre? To že niekto bezpodmienečne ľúbi je pekné, ale neviem či by mi to stačilo.
Čo teda neznamená že by som si automaticky vybrala možnosť dva, skôr len to že vlastne neviem.
@burn oba spomenuté príklady sú extrémy, voči ktorým sa dá ohradiť, pretože toto možno jestvovalo asi sto rokov dozadu. v dnešnej dobe isto nie. čiže nejaký chochmes, múdrosť má každý človek. ale záleží aj od jednania. ak s človekom jednáš ako s človekom, je jedno či má vysokú školu alebo strednú. v robote som robil skolegynou ktorá mala hádam strednú školu. bola to veľmi slaboduchá pani, ktorá mala svoj svet, ale veľmi príjemná a ľudsky som ju mal rád. a rozprával som sa s ňou normálne, nie s posmechom ako ostatní. príklad od ostatných som si nikdy nebral, pretože múdri sú častokrát sprostí a vypočítaví. Jednoduchý človek vypočítavý nie je nikdy. on má jasné oči v ktorých vidíš proste úprimnosť a paradoxne, dá sa na neho vždy spoľahnúť. je to preto, pretože taký človek nemá čo stratiť, teda on sprostosti robiť nebude. o tom som presvedčený.
druhá vec. ten kto má vysoké IQ... vždy sa tomu smejem, od tohoto nezáleží. je nutné rozpoznať v človeku prirodzenú výchovu. a buď je normálny, alebo nie je. je veľa ľudí znechutených ktorí len preberajú, a nevedia si vybrať. dostávajú sa do veku starých dievok a mládencov, a lamentujú nad svojim poondiatym životom. takí ľudia ma deprimujú, pretože svet vnímajú ako dosiahnutie možnosti prijať hociktorého parntera, hlavné že nebudem sám. potom sa pozerajú na finančné možnosti alebo nemožnosti, a výber je viacmenej jasný. Je to pokrytectvo, pretože dobre vieme, že jeden deň sme tu druhý nemusíme.
2. ak okrem fyzických, psychických predpokladov a vlastností zohľadním napríklad aj vierovyznanie, isto je obtiažne počúvať bezradného človeka, ktorý neverí nič. Nedôveruje si, nemá víziu do budúcnosti, nevie sa usmiať, stále napríklad aj bezdôvodne používa hrubé slova, nadávky, ktoré nepatria do úst žene, ani mužovi, opakujem v bežnej hovorovej reči. Na základe minimálne tejto vlastností sú takíto ľudia veľmi odpudiví, v ničom nepríťažliví. Tam spadne akákoľvek fyzická krása, pretože krása vzťahu nespočíva v príťažlivosti, na tú človek väčšinou kašle.
Za ďalšie by som povedal, že toto všetko je zbytočné a mätúce prirovnanie, pretože veľa ľudí preberá dovtedy, kým nevyčerpá poslednú možnosť. A potom tu máme relácie v televízie, nechcem menovať názvy, kde nešťastné ženy chodia lamentovať. Muži takýto problém väčšinou nemajú, hoci samozrejme jestvujú výnimky, ale ako muž poviem, že veľa vecí som dokázal v sebe spracovať.
dalšie čo by som opomenul je neschopnosť akceptovať inakosť druhého človeka, väčšinou znižujúceho sa na konštatovanie, že my sa k sebe nehodíme a podobne. možno ani naši starí alebo prastarí rodičia sa k sebe nehodili na základe akejsi vonkajšej podobnosti, alebo inej príťažlivosti. Možno sa videli 3 krát dohromady pred svadbou, a predsa spolu žili celý život do posledného výdychu na tomto svete. O žiadnom rozvode neboli reči, i ked pripúšťam že v každej spoločnosti jestvujú nejaké vzťahy, ktoré pôsobili mimoriadne rušivým dojmom, na ktoré možno spomína a istým spôsobom participuje generácia, ktorá sa zrodila z tejto línie, a teda jednak generačne a myslením sú niekde inde.
Spýtajte sa svojich starých rodičov, na základe akých požadovaných vlasností sa zrodilo ich možno mnohodetné manželstvo, a či dokázali si tak vyberať, ako to robia ľudia v dnešnej dobe, častokrát po tridsiatke, neschopní možno ešte akéhokoľvek prejavu čistej lásky, a to píšem úplne vážne. Či sa aj oni chodievali ožierať po baroch a rodičia ich museli možno nočnou hodinou zháńať, či sa im niečo nestalo. a potom prišlo domov, ako by sa nič nestalo a život ide ďalej. Toto už samozrejme nereflektuje nič.
Problémom nie je nemať partnera v nejakom čase, ale to, kedy človek nedokáže zmeniť svoje povahové črty, neschopnosť prejaviť empatiu a nezištnosť. Z toho plynie frustrovanosť, beznádej, plač nad nedosiahnutým cieľom, znechutenie, možno sa pridružia psychické choroby v tom horšom prípade, depresia, úzkosť. A to sú veľmi vážne stavy. a to všetko len preto, lebo človek preberá dovtedy, kým neostane sám, ako väčšina mladých ľudí v dnešnej dobe, a to je realita. To že niekto s niekým žije v jednej domácnosti a nie je zosobášená, je to isté, ako keď je niekto bez partnera partnerky. Príde jedna nezhoda a je koniec. To je daň voľného myslenia bez Boha, kde viera v ľudské hodnoty, čistú lásku, vernosť a podobne dnes už veľmi málo znamenajú, pretože pretekáme sa v sexuálnej príťažlivosti, kto má koľko peňazí, kde robí, čo robí, čo všetko vlastní, a podobne. Naozaj zamyslite sa nad tým, čo som vám povedal, pretože takto to funguje.
@vreskot000 Prepac, ale naozaj neviem, co si tymto chcel povedat. Nepochybujem o tom, ze kazdy ma pravo na vyber partnera podla svojich preferencii, takze sa obavam, ze Tvoje rady o tom, ako by to malo fungovat, su trochu zbytocne.
@vreskot000 Aha, dobre. Aj tak ale suhlasim s tym, co som napisala vyssie. Podla toho, co pises, si si asi vybral "tu pravu" partnerku Ty a gratulujem Ti, ak si s nou skutocne stastny. Ale to neznamena, ze mas univerzalny navod pre vsetkych. Podla mna by bolo lepsie skusit chvilu tolko nepoucovat, radsej si uzivat svoju spokojnost a byt trochu tolerantny k druhym. Nemusi to mat kazdy ako Ty a nemusi kazdy, kto nema partnera v 30+, byt lahkovazny typ, co chodi po baroch, nedokaze nikoho lubit, v nic neveri atd.
@burn áno. akceptujem názor samozrejme, v diskusii je normálne si intelignetne vymieňať názor a tiež si myslím že som sa vyjadril dobre . ja prajem len to najlepšie!
@vreskot000 A neber to ako utok alebo agresivnu obranu z mojej strany. Ja zijem dlhodobo s muzom, ktory je uz skoro 2 roky mojim manzelom, uznavam hodnoty ako laska, vernost, uprimnost a podobne, chcem aby to bolo "navzdy" atd. Ale nastastie to ani nahodou nie je tak, ze ked som toto chcela mat, musela som si vybrat z nejakych dvoch ultimatnych moznosti tu, ktora je pre mna mensim zlom. Vzdy som verila v to, ze mozem mat muza, ktory je inteligentny, vzdelany, je uspesny v tom co robi aj vdaka tomu, ze sa snazi na sebe dlhodobo pracovat, stale sa niekam posuvat, je si vedomy svojich silnych stranok, ale zostava nohami na zemi. Mozeme sa navzajom motivovat, obdivovat, mozeme sa na seba absolutne spolahnut a maximalne sa lubit. A k tomu to moze byt pritazlivy clovek pre mna aj okolie, moze byt sucasne starostlivy gentleman a mohla by som pokracovat... Takze ano, ide to a nemusime sa hadat, ci je lepsi dobrosrdecny jednoduchy clovek alebo nejaky alfa-samec.
nic z toho, radsej dozivotne single. No, ale ak by som si musel vybrat, akoze fakt musel, tak by som zvazoval medzi moznostami, zabijem sa alebo ten druhy pripad. Lebo ten druhy pripad, by sa o mna asi najskor nezaujimal, takze by to bolo vzajomne a to by bolo vlastne fajn.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
- S poznatelne nizkym IQ, iba s povinnou skolskou dochadzkou, nerozhladeny, nevzdelany, jednoduchý, bez majetku a chudobný (pracujúci niekde napr. pri pase vo fabrike ci ako smetiar, upratovač a pod.), vyzorovo menej pritazlivy
- Ale empaticky, mily a velmi dobry človek, ktorý by vas miloval nadovšetko a neustále by vám to dokazoval... Keby mal riskovať vlastný život pre zachranu toho vášho, tak by to bez váhania spravil.
2. možnosť
- S vysokým IQ, vysokou školou a PhD (spickovy lekár, právnik, majiteľ korporatu/prosperujucej firmy, uznavany vedec, známy herec/spevak/sportovec a pod.), rozhladeny, bohatý s vlastným domom a majetkom, vyzorovo velmi pritazlivy
- Ale arogatny, neempaticky, egoisticky, egocentricky, povysenecky... Keby mal riskovať vlastný život pre záchranu toho vášho, je dosť možné, ze by to nespravil.
Tolko moja uprimna odpoved. Ale kazdy, kto by naozaj vybral 1, ma svojim sposobom moj obdiv
Ale ak by som musela tak urcite toho prveho, brala by som to tak ze proste svoj zivot si zariadim podla seba, aj tak som dost taka ze vela veci musi byt po mojom a vsetko mam poorganizovane v zivote a tak a najspokojnejsia som ked si mozem robit svoje a nikto sa mi do toho nepletie a tak by to asi aj bolo s tym prvym no mala by som v nom zaroven oporu a bola by som milovana co je top bonus (dufam teda ze ja by som ho tiez milovala).. s tym druhym by som ani den nevydrzala asi a nikdy by som nebola stastna, aj ked velmi sa mi paci ze ma koruny a dom a ja by som sa mohla venovat domacnosti a detom co by bolo top ale co z toho ked by ma v tom peknom dome cakal taky curak kazdy vecer
uprimne moze byt niekto aj milionar, profesor, pre mna bude uplne hovno oproti skromnemu cloveku co nepotrebue vsetkym striekat do ksychtu svoje nedorobene zakrpatene ego, lebo mam vysoku skolu. ked sa niekto sprava normalne a je normalny, je to cim dalej vacsi unikat v tejto dobe ked je IN mat patent na rozum.
aj tak som spoznavanim ludi zistil ze nadpriemerne inteligentny clovek moze byt fakt kokot. Ale ludia co su inteligenciou este vyssie, vacsinou byvaju ticha voda ktora je nepozorovana lebo neriesi tie sracky a ma skromny pohlad na svet a hlavne na svoje vedomosti.
i keď, ak by som pri tom druhom nejako "nešťastne" a "náhodne" ovdovela... disappointed:a následne bola šťastne sama)
a par dobrych na holu mozes dostat aj od prostacika...
ale chapeme sa ved vieme o co ide no
ja by som si proste vedel vystacit so svojimi poziadavkami sam pripadne s kamaratmi. A raz som aj mal babu co bola ako som s odstupom casu zistil, s prepacenim, fakt tupelo... ale nenudil som sa s nou nikdy tazko takto sudit no
s tým 1 by sme si nerozumeli a nevedeli si byť rovnocennými partnermi a s tým 2 by som sa cítila nahovno... asi by som radšej partnera nemala
Úprimne a je mi jedno ako to vyznie, neviem si predstaviť žiť s nerozhladeným a nevzdelaným človekom - o čom by sme sa rozprávali? Chápal by moje záľuby?
Plus ak by bol chudobný, možno by sme si nemohli dovoliť mať deti, musela by som teda ja viac robiť, čo znamená nižší komfort plus by teda ani nevyzeral dobre? To že niekto bezpodmienečne ľúbi je pekné, ale neviem či by mi to stačilo.
Čo teda neznamená že by som si automaticky vybrala možnosť dva, skôr len to že vlastne neviem.
druhá vec. ten kto má vysoké IQ... vždy sa tomu smejem, od tohoto nezáleží. je nutné rozpoznať v človeku prirodzenú výchovu. a buď je normálny, alebo nie je. je veľa ľudí znechutených ktorí len preberajú, a nevedia si vybrať. dostávajú sa do veku starých dievok a mládencov, a lamentujú nad svojim poondiatym životom. takí ľudia ma deprimujú, pretože svet vnímajú ako dosiahnutie možnosti prijať hociktorého parntera, hlavné že nebudem sám. potom sa pozerajú na finančné možnosti alebo nemožnosti, a výber je viacmenej jasný. Je to pokrytectvo, pretože dobre vieme, že jeden deň sme tu druhý nemusíme.
2. ak okrem fyzických, psychických predpokladov a vlastností zohľadním napríklad aj vierovyznanie, isto je obtiažne počúvať bezradného človeka, ktorý neverí nič. Nedôveruje si, nemá víziu do budúcnosti, nevie sa usmiať, stále napríklad aj bezdôvodne používa hrubé slova, nadávky, ktoré nepatria do úst žene, ani mužovi, opakujem v bežnej hovorovej reči. Na základe minimálne tejto vlastností sú takíto ľudia veľmi odpudiví, v ničom nepríťažliví. Tam spadne akákoľvek fyzická krása, pretože krása vzťahu nespočíva v príťažlivosti, na tú človek väčšinou kašle.
Za ďalšie by som povedal, že toto všetko je zbytočné a mätúce prirovnanie, pretože veľa ľudí preberá dovtedy, kým nevyčerpá poslednú možnosť. A potom tu máme relácie v televízie, nechcem menovať názvy, kde nešťastné ženy chodia lamentovať. Muži takýto problém väčšinou nemajú, hoci samozrejme jestvujú výnimky, ale ako muž poviem, že veľa vecí som dokázal v sebe spracovať.
dalšie čo by som opomenul je neschopnosť akceptovať inakosť druhého človeka, väčšinou znižujúceho sa na konštatovanie, že my sa k sebe nehodíme a podobne. možno ani naši starí alebo prastarí rodičia sa k sebe nehodili na základe akejsi vonkajšej podobnosti, alebo inej príťažlivosti. Možno sa videli 3 krát dohromady pred svadbou, a predsa spolu žili celý život do posledného výdychu na tomto svete. O žiadnom rozvode neboli reči, i ked pripúšťam že v každej spoločnosti jestvujú nejaké vzťahy, ktoré pôsobili mimoriadne rušivým dojmom, na ktoré možno spomína a istým spôsobom participuje generácia, ktorá sa zrodila z tejto línie, a teda jednak generačne a myslením sú niekde inde.
Spýtajte sa svojich starých rodičov, na základe akých požadovaných vlasností sa zrodilo ich možno mnohodetné manželstvo, a či dokázali si tak vyberať, ako to robia ľudia v dnešnej dobe, častokrát po tridsiatke, neschopní možno ešte akéhokoľvek prejavu čistej lásky, a to píšem úplne vážne. Či sa aj oni chodievali ožierať po baroch a rodičia ich museli možno nočnou hodinou zháńať, či sa im niečo nestalo. a potom prišlo domov, ako by sa nič nestalo a život ide ďalej. Toto už samozrejme nereflektuje nič.
Problémom nie je nemať partnera v nejakom čase, ale to, kedy človek nedokáže zmeniť svoje povahové črty, neschopnosť prejaviť empatiu a nezištnosť. Z toho plynie frustrovanosť, beznádej, plač nad nedosiahnutým cieľom, znechutenie, možno sa pridružia psychické choroby v tom horšom prípade, depresia, úzkosť. A to sú veľmi vážne stavy. a to všetko len preto, lebo človek preberá dovtedy, kým neostane sám, ako väčšina mladých ľudí v dnešnej dobe, a to je realita. To že niekto s niekým žije v jednej domácnosti a nie je zosobášená, je to isté, ako keď je niekto bez partnera partnerky. Príde jedna nezhoda a je koniec. To je daň voľného myslenia bez Boha, kde viera v ľudské hodnoty, čistú lásku, vernosť a podobne dnes už veľmi málo znamenajú, pretože pretekáme sa v sexuálnej príťažlivosti, kto má koľko peňazí, kde robí, čo robí, čo všetko vlastní, a podobne. Naozaj zamyslite sa nad tým, čo som vám povedal, pretože takto to funguje.