Plačem stráášne často, keď mám pocit, že mi je ubližované, že ma nikto nechápe, alebo nad vlastnou hlúposťou, nad tým, ako vyzerám, pri filmoch, knihách, spomienkach, plánoch, iba tak celkovo nad situáciou, ale aj od dojatia, od radosti, od šťastia a podobne
niekedy mi je do plaču, keď sa hádam s otcom.. ale maximalne mi zaslzia oči, a dosť mi to vadi... citim sa tak, bezcitny, keď nedokažem plakať keď by som mal
No to je teda fakt skurvená doba, x-teen ročné deti plačú lebo "majú taký ťažký život" "lebo ich rodičia nemajú radi" lebo "hlavný hrdina twilighthu je buzerant"... piče, sa pozrite do afriky de sa decká rodia HIV pozitývne, matka a tato je už dávno pod zemou, musia sa starať o mladších súrodencov a 20ky sa nemajú šancu dožiť... pravdu majú tý čo hovoria že dnešná mládež už nevie čo od dobroty...
malokedy placem, vacisnou sa to stane ked mi je velmi smutno, ked mam pocit ze sa nic nedari a darit nebude a uz mam vsetkeho vyse hlavy. ale uz davno som neplakala.
júúúú za posledné 3 mesiace som sa tolko naplakala ako este nikdy..... ale musím sa naucit, ze ja s tým nic nenarobím a niektoré veci proste musia byt tak, ako sú
jak moze nekdo napisat ze "neplacem nikdy" ??? to ste fakt taky stastny ludia ? nikdy vam nikto nezomrel ??? alebo nezmizol z vasho zivota ??? alebo proste nikdy nemate ziadny dovod na plac ??? naozaj nechapem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
52 komentov
ked pisem tie svoje co ale vobec nie su take smutne, to len ja prezivam aj so svojimi postavami
ked rozmyslam o com budem pisat dalej a pustam si v hlave nejaku smutnu hudbu
ked hram na klaviri
ked mam skaredu TSku :´(
a vlastne kazdy den..
Ešte asi nebol deň, kedy by som neplakala :/
» www.birdz.sk/forum/ako-casto...
keď sa mám smiať plačem