Zrovna sa mi deje taká vec že mamička ma dala na sedenia k psichológovi lebo mám vraj imaginárneho kamaráta a tá psichologička ma ho chce teraz zbaviť. Ako jej mám visvetliť že ja sa s ním chcem kamarátiť a
priznajte si, všetci ste nejakého mali.. ja sa stále bojím malých vojačikov, ktorých mám pod posteľou, a preto nemôžem spať tak, že mi trčí noha alebo ruka z postele (a to mám 21. a čo, nehanbím sa za to!
.. a teraz budem trošku zlá.. mamička by ti radšej mohla zaplatiť doučovanie slovenčiny..
Niekto tu má problém a potrebuje pomoc a vy sa všetci správate ako idioti. Načo sa tu ozývate, keď neviete odpísať niečo normálne? Väčšina ľudí si sem chodí asi riešiť svoje komplexy. Zbytočne si niekto napíše niečo na fórum s tým, že chce poradiť. Skoro vždy sa dočká len trápnych odpovedí.
ešte mi napadlo nechcem byť zlá ale chdoíš tej psIchologičke naozaj kvoli imaginárnym kamošom nie kvôli dysgrafii?A tvojmu kamošovi odkazujem nech ti pomôže s gramatikou
vanesssa: ani neviem oni my vždy povedia že som sprostý ked poviem že sa rozprávam s ním
miaja: len asi necelý rok
sitic: to neviem kde býva ale asi niekde u nás v dedine ja som ho doma šte nebol navštíviť.
topanocka: to ho mám akože popísať? má blonďavé vlasy, modré oči a je troška vyšší odomňa. To nie, rozprávame sa hlavne ked sa hrajeme a bavme sa o všetkom možnom
cim dalej, tym viac si myslim, ze ta najlepsia seriozna rada, aku ti mozem dat je: uvedom si to, ze nechodit von a byt stale so svojim imaginarnym priatelom, bez ktoreho by si sa nudil, nie je normalne mal by si si to uvedomit. Nemas dovod presviedcat tu psychologicku o nicom.
sitic: ale on so mnou nie je stále a nonstop on chodí aj domov. A samozrejme že sa mu aj nejaké dievčatá páčia a hlavne rieši stále nejakú čo je zo zvolena odkiaľ sa on sem prisťahoval
vanesssa ma na mysli asi to iste co aj ja, ono na tom by nebolo nic zle, lenze mam pocit, ze si sa nanho az prili s naviazal a prekrocilo to istu medzu. A moze to prerast az to schizofrenie, ci paranoje, co su vazne psychicke poruchy, ale najlepsie to vie zhodnotit odobrnik, teda psychologicka. Takze by si k nej mal byt otvoreny a ona by ti mala vediet poradit.
@johny33 ok aj napriek tomu ze sa mi tvoj problem zda trosku zvlastny,skusim ti poradit....
ak ta aj daju k psychologicke,tvar sa ze si sa ho zbavil...ale nemusi to tak byt..len nabuduce ak sa s nim budes rozpravat,tak nie pred mamou alebo kymkolvek inym,lebo budes vyzerat divne...
aj ja som mala , sa volal Peter a stále mi liezol v kúpelni po stene, bolo to divné , lebo jak som bola staršia, prerástlo to do úchylného zmyslu, som rada, že už ho nemám
tvár sa že im rozumieš, a kľudne pred všetkými predstieraj, že už sa s ním nerozprávaš, a ani sa nenazdáš ked psychologička ťa už nebude chcieť rozoberať...
Dohodni sa s psychologičkou že jej tvoj kamarát kúpi nové topánky pod podmienkou že tvojej mame povie že si úplne normálny
Seriously ? Skús sa pred mamou nejaký ten mesiac tváriť,že žiadneho imaginárneho kamaráta nemáš,a po mesiaci to možno už prestane rozoberať,keď uvidí že si sa akože znormalizoval.
Znamená to že nemáš skutočných kamarátov a mal by si si ich nájsť. Ide o to že na verejnosti vyzeráš blbo keď sa rozprávaš s nehmotným kamošom. Skús chodiť na zápasy, krúžky a nájdeš si aj normálnych. To že si chlapec neznamená že si nemôžeš písať denník a tým sa kamaráta zbavíš. Alebo si skús predstaviť že sa odsťahoval do Číny poprípade zomrel. Je to drastické na psychiku ale iné východiska nie sú. A psychológička je baba s ktorou môžeš kecať o babách čo sa ti páčia a tak. Predstav si že máš 30 máš plešinu, ukydané tielko, slipy a brucho. Si opustený, nemáš ženu ani deti anie nikoho reálneho. Taký život asi nechceš žiť. Tak sa postav do reality a čel nástrahám, ktoré Ti život postaví do cesty. (prepáč za moju gramatiku ale píšem rýchlo lebo potrebujem ísť čúrať)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
77 komentov
poke: nie nie je a aj tak si nemyslím že je imaginárny lebo podla mna je az prilis skutočný
priznajte si, všetci ste nejakého mali.. ja sa stále bojím malých vojačikov, ktorých mám pod posteľou, a preto nemôžem spať tak, že mi trčí noha alebo ruka z postele (a to mám 21. a čo, nehanbím sa za to!
.. a teraz budem trošku zlá.. mamička by ti radšej mohla zaplatiť doučovanie slovenčiny..
A už som si všimol tie chyby čo som ta spravil. Ospravedlnujem sa za ne
sitic: matej
avieabbey: chlapec
sitic: jasné že áno
Ja ešte nemám kamaráta.
miaja: len asi necelý rok
sitic: to neviem kde býva ale asi niekde u nás v dedine ja som ho doma šte nebol navštíviť.
topanocka: to ho mám akože popísať? má blonďavé vlasy, modré oči a je troška vyšší odomňa. To nie, rozprávame sa hlavne ked sa hrajeme a bavme sa o všetkom možnom
ak ta aj daju k psychologicke,tvar sa ze si sa ho zbavil...ale nemusi to tak byt..len nabuduce ak sa s nim budes rozpravat,tak nie pred mamou alebo kymkolvek inym,lebo budes vyzerat divne...
Napíš mi TSku, ak nie si fake.
Seriously ? Skús sa pred mamou nejaký ten mesiac tváriť,že žiadneho imaginárneho kamaráta nemáš,a po mesiaci to možno už prestane rozoberať,keď uvidí že si sa akože znormalizoval.