Ako prekonávate strach?
Či už je to strach zo smrti, strach o blízku osobu, strach z nejakej vážnejšej choroby alebo strach z čohokoľvek iného, bez ohľadu na to čo je dôvodom ktorý vedie človeka k pocitu strachu.
Skúste sa k tomuto vyjadriť. Ďakujem.
Strach zo smrti ma kazdy..vsetky zvierata a ludia,.nakolko je to jeden z najsilnejsich pudov, pud sebazachovy.
Strach pri inych ptilezitostiach pocitujem malokedy, skor uzkost aj ked to je pribuzne..snazim sa si situaciu, alebo dovod toho strachu zracionalizovat a urobit najlepsie rozhodnutie, najlepsie konanie v danom momente
Proste na také veci nemyslieť a užívať si život, kým sa dá. Prekonal som vážnejšiu chorobu a je šanca, že sa mi to vráti. Áno, bojím sa, no nemyslím na to, mám kopec krajších vecí na rozume
Radšej mám strach z iných vecí, napr. hadov, výšok, rozprávania pred ľuďmi... A takýto strach sa super prekonáva, proste len robíš to, čoho sa bojíš
Lol že strach zo smrti Ako niekto povedal: "Strach zo smrti je horší ako samotná smrť" a je to pravda proste netreba sa báť. Smrť číha všade proste a každý raz zomrie Je to prirodzené. Preto treba žiť tak aby človek neľutoval že toho veľa nestihol v živote. Ideálnu smrť by som bral takú aby som sa stihol aj rozlúčiť. Preto ak by som bol v takom momente kde by som vedel, že to príde tak by som si spätne prehral myšlienky a dodal: Bol to krásny život a som vďačný, za každú sekundu čo som tu mohol stráviť.
Lebo ja si život vážim.
A strach z choroby mám trošku lebo som hypochonder a akonáhle pociťujem že niečo nie je v pohode, hneď mám rôzne scenáre a hneď by som šiel na ARO alebo JIS nech si ma tam nechajú kým budem fit
Strach zo smrti netreba prekonávať. Väčšinou strach zo smrti je to čo ťa pred smrťou zachráni. (teda pokiaľ nemáš dajakú chorobu šalenu nevyliečiteľnú vtedy si v riti)
Kamarát ma strach z výšok, chcel ho prekonať, no nevedel ako. Ja som ho zobral na jarmok na takú guľu, išiel tam a od tedy sa výšok nebojí. (To som uviedol prekonávanie strachu zo svojho života, napríklad).
neprekonavam lebo na to ani nemyslim, nestrachujem sa pretoze je zbytocne zaoberat sa vecami ktore clovek z velkej miery tazko ovplyvni lebo casto pridu z nicoho, necakane ..ak mi aj nieco prejde myslou,snazim sa to zahnat a viac uz na to nemysliet, pretoze verim v silu myslienok ako pozitivnych tak aj negativnych
Strach je vždy čosi, čo je nereálne, čosi, čo je plodom našich myšlienok. Nebezpečenstvo je síce reálne, no strach je rozhodnutie; výber z viacerých možností ako reagovať na to, čo sa deje okolo nás...
Rozhodovať sa slobodne (bez strachu), mi pomáha modlitba k Bohu...
Ježišovu „teológiu strachu“ výstižne zhrňuje výrok: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!
Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla!... Tohto sa bojte!“ (Lk 12,4-5). Ježiš rozlišuje dva druhy strachu. Ten druhý doslova schvaľuje a odporúča – je to strach z Boha, „bázeň Božia“, „bohabojnosť“, ústredný pojem Starého zákona na vyjadrenie ľudského vzťahu k Všemohúcemu. Čím väčšmi sa súčasná populárna teológia snaží maľovať Boha v čo najvábivejších a najusmievavejších rysoch, tým vzdialenejší je pre ňu portrét skutočného Boha Biblie. Čím viac takto lákame ľudí k viere, tým viac sú znechutení a napokon odradení. Boh je mysterium tremendum et fascinans, tajomný a hrozný, a predsa (len takýto!) udivujúci a nesmierne príťažlivý.
keby sem prisiel aj daky dospelejsi, co by povysvetloval ostatnym ako na mnohe veci...strach prekonas tak, ze si ho prestanes vsimat... Ale potom sa necuduj ze sa ti prihodi nieco nepekne. Boji sa kazdy uvedomely nastrah, lebo zivot bez prekazok je len sen alebo velmi kratky cas zivota
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
Strach pri inych ptilezitostiach pocitujem malokedy, skor uzkost aj ked to je pribuzne..snazim sa si situaciu, alebo dovod toho strachu zracionalizovat a urobit najlepsie rozhodnutie, najlepsie konanie v danom momente
Radšej mám strach z iných vecí, napr. hadov, výšok, rozprávania pred ľuďmi... A takýto strach sa super prekonáva, proste len robíš to, čoho sa bojíš
Lebo ja si život vážim.
A strach z choroby mám trošku lebo som hypochonder a akonáhle pociťujem že niečo nie je v pohode, hneď mám rôzne scenáre a hneď by som šiel na ARO alebo JIS nech si ma tam nechajú kým budem fit
Rozhodovať sa slobodne (bez strachu), mi pomáha modlitba k Bohu...
Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla!... Tohto sa bojte!“ (Lk 12,4-5). Ježiš rozlišuje dva druhy strachu. Ten druhý doslova schvaľuje a odporúča – je to strach z Boha, „bázeň Božia“, „bohabojnosť“, ústredný pojem Starého zákona na vyjadrenie ľudského vzťahu k Všemohúcemu. Čím väčšmi sa súčasná populárna teológia snaží maľovať Boha v čo najvábivejších a najusmievavejších rysoch, tým vzdialenejší je pre ňu portrét skutočného Boha Biblie. Čím viac takto lákame ľudí k viere, tým viac sú znechutení a napokon odradení. Boh je mysterium tremendum et fascinans, tajomný a hrozný, a predsa (len takýto!) udivujúci a nesmierne príťažlivý.