Hľadali ste na vlastnú päsť alebo je to všetko len o známostiach. Je pravda, že ak chcete lepšiu prácu tak väčšinou to ide len ak máte konexie a známosti? Aká je realita pri hľadaní práce a čoho sa vyvarovať?
Normálne som išla na pracovný pohovor a šéfo si vybral spomedzi uchádzačov mňa.
A na zamestnaní cez známosti a konexie nevidím nič zlé... pokiaľ prácu dokáže vykonávať a má na to kvalifikáciu, prečo ne. Aj ja, keby som mala firmu a mám voľné miesto, kde niekoho hľadám a poznám niekoho známeho, kto si presne takú prácu hľadá, tak by som ho pravdepodobne vzala.
Jasné, že všetko ide lepšie po známostiach, ale zas netreba vešať hlavu, na také pozície ako je byť za pásom berú ľudí skoro furt, alebo ňáke trápne papierovačky, ale ak mieriš vyššie a nechceš také niečo, musíš sa predať(ukázať), že máš na viac...nemyslím byť drzý, ale sebavedomý. A niekedy je práca aj vecou náhody ale odporúčam jedno, si mladý, choď čo i len skúsiť za hranice(nemyslím Brno ). Ak sa nebude lúbiť, vždy je šanca vrátiť sa domov a nájsť si niečo tam.
z vlastnej skúsenosti viem že ak chce mať človek dobré miesto najviac záleží na konexiách pretože pri nich môžeš mať aj nižšie vzdelanie a takmer žiadne skúsenosti z minulosti je to najlahšia cesta k dobrému miestu ale nie každý má takéto šťastie a takúto sieť kontaktov.
vzdelanie a skúsenosti sú vždy pozitívom, vela krát rozhodujúce..a hlavne záleží akú prácu.
inak sa na to pozerám tak že jasne si definuj čo chceš robiť, choď za tým (čo môže znamenať aj že nemusí to byť profesia ktorá ťa vyslovene naplní ale pokial ti ide o niečo ,,viac,, aj to je cesta k tomu čo chceš) .. vyberieš si z určitých možností ktoré máš a o ktorých vieš, s tým že poznáš aj riziká a aj rozšírenia prípadné. občas sa stane že má človek šťastie a občas musí vynaložiť naozaj dosť psychických občas aj fyzických síl aby mu bolo neskôr lepšie, tie posledné možnosti som mal ja pri mojej práci ktorú mám, začínal som v obmedzených možnostiach pri namáhavej práci, neskôr som mal šťastie + pracovne som išiel hore aj platovo ..
lenže ja nie som ten typ človeka čo si vyberie jednu vec na cely život a bude to brať ako jeho poslanie (stredo-vysokoškolská príprava na určité zameranie), čiže zastávam názor že treba si šikovne (aspon u mňa) vytvoriť svoj vlastný systém na finančný príjem za čo najmenšiu námahu (prípadne pri čo najprijemnejších okolnostiach)
Všetky práce / brigády som si našiel na vlastnú päsť.
Určitý posun v práci som získal aj vďaka známostiam. Ale tak tie známosti som si počas tej práce našiel... Nemyslím si ale, že to je k lepšej práci potrebné. Treba mať len skúsenosti + pekné CV + vedieť sa predať na pohovore.
Realita je taká, že kto chce, nejakú prácu si nájde. Čoho sa vyvarovať? Nízkemu platu a práciam, ktoré ťa vôbec nebavia.
Ja som si našla prácu cez jednu birdzačku, takže svojim spôsobom je to cez známosti, ale na druhej strane nie je to tak, že by ma zobrali kvôli tomu, že ju poznám, normálne som prešla testom a pohovorom a tak..
Ale tak všeobecne určite je výhodné mať okolo seba ľudí, kt. majú kontakty a vedia kde, čo, ako.. ale nemyslím si, že sa nedá nájsť dobrá práca aj bez toho.. je to asi o náhode a o šťastí.
Nemám známosti. Profesia - pohovory - práca.
Sú pozície, kde vládne skostnateľosť a silné rodinkárstvo a tam človek musí byť naozaj dobrý a nevzdávať sa a mať šťastie, ale okrem tých špecifických pozícií človek zvládne nájsť prácu v pohode bez konexií.
Po známosti resp. Na odporúčanie, ale vzhľadom na charakter práce je u nás 3/4 ľudí takto, lebo u nás po známosti neznamená, že niečo niekomu vyfúkneme je to práca, kde nábor môže robiť nielen manažér, ale aj zamestnanci môžu odporučiť niekoho, o kom si myslia, že sa na to hodí...ale pohovor som už klasicky s manažérom a 2.kolo s regionálnou riaditeľkou a musela som aj hodinový osobnostný test vyplniť
@hoperpohroma "na programatora asi nie je treba krute znalosti" nieee vôbeec iba treba na skvelej úrovni ovládať niekoľko programovacích jazykov naraz, a k tomu expertne ovládať kopu softwaru.... vôbec toho nie je veľa..
cez internet, ale najst prvu normalnu pracu bolo neskutocne tazke...ono, ak t nevadi robit za pasom alebo v sklade, tak v mladom veku si taku pracu hned najdes, ale ked mas VS, tak mieris aj trocha vyssie, ale ak uz mas nejake skusenosti v CV, dalsie prace sa hladaju lahsie
Vždy som si zamestnanie hľadal sám. Bolo by fajn mať známosti, ale pochybujem, že by mi niekedy niekto našiel seriózne zamestnanie, len tak... Ja sa neviem spoliehať na iných ľudí.
no v podstate cez "známosť" ale to bolo len sprostredkovanie, nevzali ma preto, že sa poznám s niekým.... a bolo to cz birdz! a predchádzajúcu robotu cez bratovi priateľku, ale to bolo tiež len sprostredkovanie
Prvú prácu som si našiel sám, tam ma povýšili, potom som odišiel a našiel som si druhú prácu opäť sám, no a teraz odchádzam a možno nastúpim do tretej práce ktorú mi ponúkli cez známosť z tej druhej práce.
Tak 50 poslaných životopisov, minimálne 10 pohovorov a nakoniec to klaplo v tej firme, v ktorej som chcela
Ono asi aj záleží od odboru s tými konexiami, pri nejakej sekretarke alebo podobných prácach to nevadí ale keby mali brať programátora a tak len kvôli tomu, že poznáme sa a moc toho nevie tak to by asi neklaplo ale áno, vie to pomoct.
Jasné že som si hľadala prácu. Prvé 2 som si našla cez profesiu, posielala som životopis, chodila na pohovory a vybrali si mňa. Nevybrali ma hneď v prvej firme, musela som ísť na viac pohovorov a občas ma to aj deprimovalo. :/
Ja mám totiž problém s väčšou skupinkou ľudí, skupinky ľudí ma stresujú, takže ak bolo viac účastníkov pohovoru naraz, celý som ho"vďaka"tomuto pokazila.
K práci čo robím teraz som sa dostala ako slepé kura k zrnu.
Keď som sa rozišla s bývalým(my sme spolu pár rokov žili, aj prácu som mala blízko vtedajšieho bydliska), presťahovala som sa nazad"k našim". Na moje veľké šťastie, akurát v tej dobe hľadali vo firme kde pracuje môj otec zamestnankyňu.
Išla som na pohovor a vzali ma. Nakoľko mi pomohlo že otec v tej firme pracuje dlho a berú ho ako spoľahlivého zamestnanca netuším, ale vedúceho pracovníka ani nič podobné tam nerobí, takže priamo sa pričiniť k tomu aby ma prijali nemohol.(berie sa to tým pádom ako práca po známosti? )
A som veľmi rada že mám túto prácu, pretože to mám blízko terajšieho bydliska a nemusím sa pozerať na byvalého(to ma stresovalo najviac).
Pozíciu čo som robila predtým a robím teraz mám tú istú, platovo som na tom v podstate rovnako a výhody z toho že v tej firme pracuje aj otec nemám žiadne.
Prvé roboty som mal cez agentúry, no ďalšie roboty som si našiel sám, buď osobne alebo e-mailom, následne ma pozvali na pohovor, niekde som bol len na skúške, ale odišiel som sám. Ak vynechám agentúry, tak som si práce našiel bez známostí. Ale ako som sa dozvedel v tých prácach boli ľudia cez známosti, v súčasnej práci sa tiež povráva, že vo vysokých pozíciách sú ľudia cez známosti a zopár kolegov tam je kvôli tomu, že tam robil ich kamarát alebo brat. Áno, aj cez známosti to funguje, ale nájsť som si našiel robotu.
Mne na Slovensku vadili tie nízke platy a prístup mojich nadriadených. Tuná v zahraničí mi príde komické, že v jednom našom obchode chýbali ľudia, lebo kto prišiel na skúšku zakrátko odišiel, lebo kto bude robiť za minimálku, keď môže doma sedieť a poberať prídavky, tak sa stalo, že si chlapec zavolal 3 kamarátov a robia tam teraz bordel, bavia sa a nerobia robotu poriadne.
Ľudia sa boja, že si tu nenájdu robotu, ale opak je pravdou, roboty je tu stále dosť, lebo prídavky nezrušili ešte, ale kameňom úrazu je ubytovanie, ktoré zdražieva a je ho nedostatok pre všetkých imigrantov.
iba a len cez profesiu. aj ked som uz zufalo dlho nemala pracu, bolo mi trapne si u nejakych znamych vypytovat "dohodenie".. neviem, nebola by som sama so sebou spokojna, keby dostanem pracu len tak, lebo niekoho poznam, rada si veci zasluzim. takto viem, ze som bola najlepsia a preto som to dostala
poslala som si životopis cez profesiu a už na pohovor ma volali s tým, že ma prijmú....ale inak, letné brigády som vždy mala vybavené po známosti
ale, u mňa to väčšinou funguje tak, že keď hľadám prácu, tak o tom všetci v mojom okolí vedia a vždy sa nájde niekto, kto o niečom vie a pomôže mi, bez toho, aby som ho prosila
Mam skvelú prácu v jednom z dobrých slovenských it startupov a normálne som bola na pohovore, bola som milá, riadne pripravená na pohovor a mala som zaplnený životopis vhodnými vecami
Terajšiu prácu mi povedal kamarát že berú ale pohovor som mal ako každý iný. On mi to len sprostredkoval. Cez konexie som pracoval cez leto v zahraničí a to bolo len letné brigadky
Aj uplne prvu pracu po skonceni skoly som dostala preto, lebo som presla cez dve kola vyberka a bola som naj bolo to normalne cez profesiu. Ale bolo to nieco priserne a jeziiis pol roka tam bolo ako večnosť.
Do druhej prace som sa tiez dostala bez odporucani a cohokolvek ineho, ale tam bolo treba len absolvovat pohovor. A to zas bolo to naj rozhodnutie ake som kedy spravila...ja znamosti nepotrebujem, aby som sa dostala tam, kam chcem
Uz mam vytycene ze v 2018 budem pracovat tam, kde po tom naozaj velmi tuzim a som si ista ze sa mi to splni.
Ale nie, normalne som musel ist na pohovor a absolvovat dajake to primacie konanie. No aj co mam kamosov, tak vacsina si nasla pracu bez znamosti. Aj ked pravda ze nepoznam nikoho kto by robil top manazera
na facebooku som videla status, ktorý pridala jedna stránka, že niekoho hľadajú a tak som napísala a wualá. mám prácu. nehľadala som a ani to nebola známosť. proste sa to pritrafilo
jasne 99% birdzakov si tu naslo pracu len tak samo, vdaka vlastnym schopnostiam a zrucnostiam. to mozno tak zvladnu ITckari, doktori, farmaceuti a pod. ale neverim ze birdzaci co este len studuju alebo skoncili s filozofiou, marketing a pod. si nasli pracu len tak a aj to mozno asi tak len na zapadnom slovensku.
No ja som si našla svoju prácu popri škole tak, že som mala zverejnený životopis na profesii a sami mi zavolali z HR ze podla CV sa im hodim na poziciu a ze ci mam zaujem a ja že áno, tak sme sa dohodli na pohovore a potom tuším ešte jeden pohovor som mala a potom mi volali že ma berú a došla som podpísať zmluvu a nastúpila
ja som mala v tom case inu brigadu ale tuto co mam teraz som povodne ani a nehladala ani nechcela ale jedna znama co tam robi mi raz volala zee z hr jej dosla mailom ponuka,ci nechcem skusit,tak ja ze ok,tak som im poslala zivotopis,pohovor a potom mi volali ze kedy nastupim. a som tam druhy rok,ale uz som na inom oddeleni a inej pozicii.
V pohode sa dá nájsť aj lepšia práca bez známostí, ale treba k tomu lepšie vzdelanie alebo prax. Treba sledovať všetky inzeráty, ponuky práce, posielať veľa, veľa životopisov a oni sa postupne ozvú. Zo začiatku treba zobrať aj horšie platenú prácu, lebo keď človek zostane pol roka doma, zaradiť sa potom do pracovného života je veľký problém.
@hoperpohroma hej, v IT netreba známosti... tam majú veľký nedostatok a ja sa ani nedivím prečo, talent na počítače, matematiku a logické myslenie má len zlomok ľudí
prihlásila som sa na kurz a firma mi na základe môjho výkonu ponúkla pracovné miesto, odvtedy spolupracujeme už na treťom projekte.
takmer všetky práce som si našla "na vlastnú päsť" - buď som priamo oslovila firmu, v ktorej som chcela pracovať, alebo reagovala na pracovnú ponuku. keď som bola mladšia a ešte žila v BA, mala som asi štyri brigádky na doporučenie od známeho/kamaráta - nikdy to neboli nejaké lukratívne joby - to bolo ešte popri strednej.
Keďže som už za tie roky pohovory robil z obidvoch strán stola, tak môžem potvrdiť, že najdôležitejšie k tomu, aby človek získal prácu, je mať dobrý životopis. Čitateľný, prehľadný a štruktúrovaný - v tom zmysle, aby ste uvádzali len tie činnosti, ktoré definujú profil uchádzača.
Ak ste na začiatku kariéry a nemáte dostatok skúseností, čím viac aktivít vzťahujúcich sa na náplň danej pracovnej pozície uvediete, tým lepšie - napríklad dobrovoľnícke činnosti, stáže, brigády a podobne. Všetko, čo v nejakej miere potvrdzuje, že ste vhodnými uchádzačmi.
Motivačný list sa často nevidí, ale ak v rámci záujmu o prácu napíšete pár zmysluplných riadkov, robí to zázraky. Nemusíte klamať, stačí ak popíšete, čo je vaším kariérnym cieľom a prečo sa venujete tomu, čomu sa venujete.
V rámci pripravenosti je dobré vedieť reagovať a vnímať prítomnosť počas pohovoru. Už dlho neplatí, že treba vedieť, kde sa chcete vidieť vo firme o päť rokov. Najmä ak máte niečo okolo dvadsiatky, určite je múdrejšie povedať, že do piatich rokov by ste radi nadobudli dostatok skúseností, ktoré vás posunú ako profesionála ďalej. Nesnažte sa hrať to na bezpečnú kartu a byť od prvého momentu za dobre - nevypláca sa to a tým skôr sa stanete pravou rukou, poskokom.
Majte svoj názor a stojte si za ním.
Buďte schopní obhájiť si svoju prácu a dosiahnuté výsledky.
Pozor si treba dávať na to, do akej spoločnosti idete. Ak sú to mladé firmy, kde sa tyká a všetko je podozrivo friendly, tak počítajte s tým, že rovnako "friendly" bude aj odmeňovanie a finálny vyhadzov.
Pri otázke toho, aká je predstava finančnej odmeny, začnite v prvom rade s tým, že by ste radi vedeli, aká je ponúkaná odmena. Až potom vyjednávajte. Neklaďte si podmienky skôr, než reálne nezačnete pracovať na pozícii. Uvedomte si, že potrebujete nabehnúť na nový režim a osvedčiť sa.
Ak si dvihnete hneď na začiatku svoju cenu neprimerane, budete testovaní o to viac.
Ako už bolo vyššie spomenuté, treba si zároveň uvedomiť, že zamestnanie je vždy o vzťahu zamestnávateľ-zamestnanec a stavia vás do pozície jednotlivca, ktorý je závislý od niekoho nad vami. A či je to fér, alebo nie, často sa to potom odráža na tom, aký prístup zaujmú zamestnanci voči šéfom a opačne. Nenechajte sa teda manipulovať a zároveň si dávajte pozor na to, ako komunikujete.
Veľa o adeptovi odhalí už úvodný telefonát a ešte pred stretnutím si výrazne znižujete kredit, ak začnete komunikovať neformálne. Na pohovor určite neprichádzajte vo vyťahanom tričku a v závislosti od pozície sa oblečte tak, aby ste komunikovali jednak seba ako brand a zároveň to korešpondovalo s charakteristikou firmy.
Čím skôr si uvedomíte, že zamestnanie je príprava na vlastné podnikanie, tým skôr sa naučíte vnímať dobré a zlé stránky pracovného trhu a dokážete ho neskôr meniť k lepšiemu.
Na pracovnej pozícii sa snažte zotrvať dovtedy, kým naozaj nebudete mať pocit, že už sa nemáte kam posunúť. Počítajte s tým, že práca niekedy obnáša aj také činnosti, ktoré nie sú súčasťou pracovnej náplne, ale na každej skúsenosti sa dá naučiť niečo nové - nikdy neviete, kedy to využijete.
Akonáhle budete mať pocit, že vás pozícia zamestnanca neuspokojuje, zvážte živnosť, avšak vedomí si rizika, že pracovné príležitosti si musíte často nachádzať sami a že získavanie odmien je neraz v takom prípade ešte násobne zložitejšie, než na trvalom pracovnom pomere u jedného zamestnávateľa.
Práca po známosti a cez známosť, prípadne rodinkárstvo si žiada pohľad cez inú perspektívu. Niekedy je dôvodom takéhoto prospechárstva presvedčenie o solídnosti pracovnej sily, lojálnosti a často je to aj súhra referencií, ktoré vyplývajú z vášho doterajšieho networkingu. Nie vždy je to garancia čohokoľvek, ale obvykle platí, že ak niekoho poznáte, máte s ním dobré skúsenosti, má väčší predpoklad na to stať sa spoľahlivým spolupracovníkom.
@borovy@46 nepravda, dá sa úplne v pohode. sama som toho chodiacim dôkazom, poznám x ľudí, ktorí si našli prácu na základe svojich schopností a skúseností a aj na birdziu je dosť ľudí, ktorí dokazujú opak toho, čo tvrdíš ty (stačí si prečítať komenty v tomto fóre).
ono treba rozlišovať medzi "nedá sa" a "som neschopný/á a nechcem si to priznať."
Je to hrozne individuálne. Ak ovládaš niečo čo väčšina nie na velmi vysokej úrovni tak ta velké firmy môžu oslovovať kludne aj samé od seba. To bez toho aby si vôbec nejaku prácu hladal alebo si vytvoril nejaky profil na weboch ohladom práce. Alebo písal nejake CV... Ja mám napríklad web na ktorý mám odkaz len na dvoch nepodstatných miestach a kontaktoval má velmi milo majitel velkej firmy s obratom 3,2 miliona eur ročne. Chcel sa stretnúť a prebrať spoluprácu a aj ma pozval do firmy na jej kompletnú ukážku. Napriek dosť arogantnému odmietnutiu z mojej strany sa pokúsil znovu a nechal mi aj telefonne číslo. Po tretom odmietnutí už sa neozval Další človek čo ma oslovil mi ponúkol rovno investíciu a priestory. Toho som neodmietol. Každopadne niekde sa zamestnať je rýchlejšia cesta k zárobku než vlastná firma. Kto si chce zariadiť rýchlo klasicky život mal by ísť tou cestou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
46 komentov
A na zamestnaní cez známosti a konexie nevidím nič zlé... pokiaľ prácu dokáže vykonávať a má na to kvalifikáciu, prečo ne. Aj ja, keby som mala firmu a mám voľné miesto, kde niekoho hľadám a poznám niekoho známeho, kto si presne takú prácu hľadá, tak by som ho pravdepodobne vzala.
tak ale na programatora asi nie je treba krute znalosti, tych je vo vseobecnosti nedostatok
vzdelanie a skúsenosti sú vždy pozitívom, vela krát rozhodujúce..a hlavne záleží akú prácu.
inak sa na to pozerám tak že jasne si definuj čo chceš robiť, choď za tým (čo môže znamenať aj že nemusí to byť profesia ktorá ťa vyslovene naplní ale pokial ti ide o niečo ,,viac,, aj to je cesta k tomu čo chceš) .. vyberieš si z určitých možností ktoré máš a o ktorých vieš, s tým že poznáš aj riziká a aj rozšírenia prípadné. občas sa stane že má človek šťastie a občas musí vynaložiť naozaj dosť psychických občas aj fyzických síl aby mu bolo neskôr lepšie, tie posledné možnosti som mal ja pri mojej práci ktorú mám, začínal som v obmedzených možnostiach pri namáhavej práci, neskôr som mal šťastie + pracovne som išiel hore aj platovo ..
lenže ja nie som ten typ človeka čo si vyberie jednu vec na cely život a bude to brať ako jeho poslanie (stredo-vysokoškolská príprava na určité zameranie), čiže zastávam názor že treba si šikovne (aspon u mňa) vytvoriť svoj vlastný systém na finančný príjem za čo najmenšiu námahu (prípadne pri čo najprijemnejších okolnostiach)
nájsť si dobrú prácu na slovensku nie je sranda
Určitý posun v práci som získal aj vďaka známostiam. Ale tak tie známosti som si počas tej práce našiel... Nemyslím si ale, že to je k lepšej práci potrebné. Treba mať len skúsenosti + pekné CV + vedieť sa predať na pohovore.
Realita je taká, že kto chce, nejakú prácu si nájde. Čoho sa vyvarovať? Nízkemu platu a práciam, ktoré ťa vôbec nebavia.
Ale tak všeobecne určite je výhodné mať okolo seba ľudí, kt. majú kontakty a vedia kde, čo, ako.. ale nemyslím si, že sa nedá nájsť dobrá práca aj bez toho.. je to asi o náhode a o šťastí.
Sú pozície, kde vládne skostnateľosť a silné rodinkárstvo a tam človek musí byť naozaj dobrý a nevzdávať sa a mať šťastie, ale okrem tých špecifických pozícií človek zvládne nájsť prácu v pohode bez konexií.
ale vzhladom na duch fora - myslela som znamosti
Ono asi aj záleží od odboru s tými konexiami, pri nejakej sekretarke alebo podobných prácach to nevadí ale keby mali brať programátora a tak len kvôli tomu, že poznáme sa a moc toho nevie tak to by asi neklaplo ale áno, vie to pomoct.
Ja mám totiž problém s väčšou skupinkou ľudí, skupinky ľudí ma stresujú, takže ak bolo viac účastníkov pohovoru naraz, celý som ho"vďaka"tomuto pokazila.
K práci čo robím teraz som sa dostala ako slepé kura k zrnu.
Keď som sa rozišla s bývalým(my sme spolu pár rokov žili, aj prácu som mala blízko vtedajšieho bydliska), presťahovala som sa nazad"k našim". Na moje veľké šťastie, akurát v tej dobe hľadali vo firme kde pracuje môj otec zamestnankyňu.
Išla som na pohovor a vzali ma. Nakoľko mi pomohlo že otec v tej firme pracuje dlho a berú ho ako spoľahlivého zamestnanca netuším, ale vedúceho pracovníka ani nič podobné tam nerobí, takže priamo sa pričiniť k tomu aby ma prijali nemohol.(berie sa to tým pádom ako práca po známosti? )
A som veľmi rada že mám túto prácu, pretože to mám blízko terajšieho bydliska a nemusím sa pozerať na byvalého(to ma stresovalo najviac).
Pozíciu čo som robila predtým a robím teraz mám tú istú, platovo som na tom v podstate rovnako a výhody z toho že v tej firme pracuje aj otec nemám žiadne.
Takže toľko k môjmu hľadaniu práce.
Mne na Slovensku vadili tie nízke platy a prístup mojich nadriadených. Tuná v zahraničí mi príde komické, že v jednom našom obchode chýbali ľudia, lebo kto prišiel na skúšku zakrátko odišiel, lebo kto bude robiť za minimálku, keď môže doma sedieť a poberať prídavky, tak sa stalo, že si chlapec zavolal 3 kamarátov a robia tam teraz bordel, bavia sa a nerobia robotu poriadne.
Ľudia sa boja, že si tu nenájdu robotu, ale opak je pravdou, roboty je tu stále dosť, lebo prídavky nezrušili ešte, ale kameňom úrazu je ubytovanie, ktoré zdražieva a je ho nedostatok pre všetkých imigrantov.
ale, u mňa to väčšinou funguje tak, že keď hľadám prácu, tak o tom všetci v mojom okolí vedia a vždy sa nájde niekto, kto o niečom vie a pomôže mi, bez toho, aby som ho prosila
Do druhej prace som sa tiez dostala bez odporucani a cohokolvek ineho, ale tam bolo treba len absolvovat pohovor. A to zas bolo to naj rozhodnutie ake som kedy spravila...ja znamosti nepotrebujem, aby som sa dostala tam, kam chcem
Uz mam vytycene ze v 2018 budem pracovat tam, kde po tom naozaj velmi tuzim a som si ista ze sa mi to splni.
Ale nie, normalne som musel ist na pohovor a absolvovat dajake to primacie konanie. No aj co mam kamosov, tak vacsina si nasla pracu bez znamosti. Aj ked pravda ze nepoznam nikoho kto by robil top manazera
I've got a problem. I'm an anarchist.
takmer všetky práce som si našla "na vlastnú päsť" - buď som priamo oslovila firmu, v ktorej som chcela pracovať, alebo reagovala na pracovnú ponuku. keď som bola mladšia a ešte žila v BA, mala som asi štyri brigádky na doporučenie od známeho/kamaráta - nikdy to neboli nejaké lukratívne joby - to bolo ešte popri strednej.
Ak ste na začiatku kariéry a nemáte dostatok skúseností, čím viac aktivít vzťahujúcich sa na náplň danej pracovnej pozície uvediete, tým lepšie - napríklad dobrovoľnícke činnosti, stáže, brigády a podobne. Všetko, čo v nejakej miere potvrdzuje, že ste vhodnými uchádzačmi.
Motivačný list sa často nevidí, ale ak v rámci záujmu o prácu napíšete pár zmysluplných riadkov, robí to zázraky. Nemusíte klamať, stačí ak popíšete, čo je vaším kariérnym cieľom a prečo sa venujete tomu, čomu sa venujete.
V rámci pripravenosti je dobré vedieť reagovať a vnímať prítomnosť počas pohovoru. Už dlho neplatí, že treba vedieť, kde sa chcete vidieť vo firme o päť rokov. Najmä ak máte niečo okolo dvadsiatky, určite je múdrejšie povedať, že do piatich rokov by ste radi nadobudli dostatok skúseností, ktoré vás posunú ako profesionála ďalej. Nesnažte sa hrať to na bezpečnú kartu a byť od prvého momentu za dobre - nevypláca sa to a tým skôr sa stanete pravou rukou, poskokom.
Majte svoj názor a stojte si za ním.
Buďte schopní obhájiť si svoju prácu a dosiahnuté výsledky.
Pozor si treba dávať na to, do akej spoločnosti idete. Ak sú to mladé firmy, kde sa tyká a všetko je podozrivo friendly, tak počítajte s tým, že rovnako "friendly" bude aj odmeňovanie a finálny vyhadzov.
Pri otázke toho, aká je predstava finančnej odmeny, začnite v prvom rade s tým, že by ste radi vedeli, aká je ponúkaná odmena. Až potom vyjednávajte. Neklaďte si podmienky skôr, než reálne nezačnete pracovať na pozícii. Uvedomte si, že potrebujete nabehnúť na nový režim a osvedčiť sa.
Ak si dvihnete hneď na začiatku svoju cenu neprimerane, budete testovaní o to viac.
Ako už bolo vyššie spomenuté, treba si zároveň uvedomiť, že zamestnanie je vždy o vzťahu zamestnávateľ-zamestnanec a stavia vás do pozície jednotlivca, ktorý je závislý od niekoho nad vami. A či je to fér, alebo nie, často sa to potom odráža na tom, aký prístup zaujmú zamestnanci voči šéfom a opačne. Nenechajte sa teda manipulovať a zároveň si dávajte pozor na to, ako komunikujete.
Veľa o adeptovi odhalí už úvodný telefonát a ešte pred stretnutím si výrazne znižujete kredit, ak začnete komunikovať neformálne. Na pohovor určite neprichádzajte vo vyťahanom tričku a v závislosti od pozície sa oblečte tak, aby ste komunikovali jednak seba ako brand a zároveň to korešpondovalo s charakteristikou firmy.
Čím skôr si uvedomíte, že zamestnanie je príprava na vlastné podnikanie, tým skôr sa naučíte vnímať dobré a zlé stránky pracovného trhu a dokážete ho neskôr meniť k lepšiemu.
Na pracovnej pozícii sa snažte zotrvať dovtedy, kým naozaj nebudete mať pocit, že už sa nemáte kam posunúť. Počítajte s tým, že práca niekedy obnáša aj také činnosti, ktoré nie sú súčasťou pracovnej náplne, ale na každej skúsenosti sa dá naučiť niečo nové - nikdy neviete, kedy to využijete.
Akonáhle budete mať pocit, že vás pozícia zamestnanca neuspokojuje, zvážte živnosť, avšak vedomí si rizika, že pracovné príležitosti si musíte často nachádzať sami a že získavanie odmien je neraz v takom prípade ešte násobne zložitejšie, než na trvalom pracovnom pomere u jedného zamestnávateľa.
Práca po známosti a cez známosť, prípadne rodinkárstvo si žiada pohľad cez inú perspektívu. Niekedy je dôvodom takéhoto prospechárstva presvedčenie o solídnosti pracovnej sily, lojálnosti a často je to aj súhra referencií, ktoré vyplývajú z vášho doterajšieho networkingu. Nie vždy je to garancia čohokoľvek, ale obvykle platí, že ak niekoho poznáte, máte s ním dobré skúsenosti, má väčší predpoklad na to stať sa spoľahlivým spolupracovníkom.
ono treba rozlišovať medzi "nedá sa" a "som neschopný/á a nechcem si to priznať."