Ako viete, že ako je správne použiť tie peniaze ktoré máte?

A nie toto neni o tom, že mam milion a čo si kúpim. Ale normalne ja neviem par tisic ... napr. 5 - 10 tisic.

Vždy je kopec iných možností, kde a ako minúť peniaze. Míňať je veľmi jednoduché... Hej, občas sa nad tým zamýšľam, že som to mohol utratiť "rozumnejšie", ale život je o tom aby sme boli šťastní, nie aby sme hromadili peniaze v bankových trezoroch.

Akože viem zhodnotiť či je to vec, ktorá je kúpená ken kvôli mojej chvíľkovej nákupnej mánií alebo je to vec, ktorú reálne využijem, potrebujem alebo som ju dlhšie chcela.

Tak ak kúpim niečo, čo sa pokazilo, tak výčitky nemám, lebo som to len nahradil a vopred s tým počítam, tiež viem, aké veci si môžem dovoliť a tak ich aj nakupujem, jednoducho nie najlacnejšie ale ani najdrahšie.
Potom sú peniaze ktoré si odkladám na dôchodok a tie jednoducho nemíňam a ani míňať nebudem, kým nebudem chcieť skončiť s prácou.
A to čo mi ostane a čo mám určené na míňanie, tak za tým mi ľúto nie je a nie sú to peniaze od ktorých by som bol závislí. Ja celkovo zbytočné veci nekupujem a viem, čo používam a že inú vec používať nebudem a kúpil by som si ju len pre ten chvíľkový dobrý pocit vlastnenia veci.
Jasné, sú veci nad ktorými uvažujem, či tie peniaze neminiem nejako inak a či by to nebolo lepšie, ale to sú veci, ktoré si jednoducho nezodpovedám nikdy mne stačí to vedomie, že sú to peniaze, ktoré mi nechýbajú a zbytočne som ich totálne nerozflákal.

"Ale normalne ja neviem par tisic ... napr. 5 - 10 tisic." - wtf, ja som rada keď mi výjde na jedlo, neviem ako lepšie by sa dali investovať peniaze, ktoré ani nemám.

Neviem. Šetrím, lebo momentálne nič nepotrebujem ku šťastiu.

lutujem len ked je zle seknute

Nemíňam peniaze na veci, ale na pohyb a vzdelávanie, takže nemám čo ľutovať.

@ladydoga tak pred par hodinkami ma zhejtujete že 700€ je dobré tak akurát na ukrajine, že tu treba aspoň 1300€ v čistom, a keď napíšem 5 tisíc že si niekto našporí a otázku ako ich minie, a či mu nieje ľúto za tým, tak zrazu je to obrovská suma? ...
Nechápem už.

mať tvoje problémy

Ľahká odpoveď : nemám peniaze

ja mam take zivotne etapy - chvilu si na nieco setrim (auto, dovolenka, hobby) a ked si kupim co chcem a nemam momentalne ziadny materialny sen, tak si proste uzivam a rozjebavam peniaze. easy

Ako jedine čo si vyčítam je, že som si mohla začať skôr šetriť.
Ale inak takmer vôbec minuté peniaze neľutujem, lebo si väčšinou kupujem len to čo potrebujem a keď to v danej chvíli potrebujem tak nevidím dôvod pre smútok horšie by boli nejaké zbrkle investície do niečoho čo je napr. nekvalitne alebo inak nehodné a zbytočné.

v tomto som bol našťastie vždy rozumný, ale finačná gramotnosť Slovákov je všeobecne veľmi nízka a to vidím často aj na svojom okolí, často im chce človek aj pomôcť, ale oni to ani nechcú, lebo by si museli priznať, že niečo nerobia dobre, aj keď by im to pomohlo ušetriť nemalé peniaze, ale ego je silná vec

keď som si kúpil auto za peť litrov, onedlho som to v podstate oľutoval. začínal som toho času približne od jednotky. nepoviem od nuly, vždy je dobré pri investícii nechať si rezervu na horšie časy. a keďže bez práce nie sú koláče, usilovnou a tvrdou prácou som za pomerne veľmi krátky čas vyrovnal investíciu, a teraz som na tom, že som zarobil niečo cez 30 litrov mimo toho čo som investoval. ale dosiahol som to len tvrdou prácou, kde nič nemám len tak zdarma. myslím tým predovšetkým psychické vypätie a podobne. čo sa týka budúcnosti, ja si nezakladám na peniazoch. pre mňa je prvoradé, aby som vedel pracovať a robiť to, čo sa odo mňa vyžaduje. Na toto sa radšej zamerajte. Lebo neverím, že na tomto portáli sú nejakí ťažkí biznismeni, ktorí dajú mesačne 5 litrov bokom. bodaj by samozrejme. druhá vec. finančná gramotnosť slovákov, reagujem na koment hore, je naozaj na veľmi dobrej úrovni. Mám rád tie večerné nedeľné diskusie o ekonomike, z ktorých sa naozaj dá dobre poučiť, ale v praxi to vnímam ako nereálne. pokiaľ človek má vysoké náklady, darmo sa zvyšuje mzda. pamätám sa, ked som kupoval auto, nafta stála 0,93 centov. najdrahšia bola azda kdesi pri Trnave za euro. teraz trochu klesla, ale stále je to dosť vysoké. problémom sú vysoké životné náklady, ktoré tak či tak človek sa snaží skresať na minimum ako sa len dá. myslím si, že sme v podstate veľkí umelci, pretože ja osobne sa snažím mať to, čo potrebujem, a nie to čo chcem. keďže mnohí myslia presne opačne, tak to aj vyzerá. problémom nás ale je morálna stránka človeka, ktorá hovorí, že peniaze kazia charakter, aj presne pre tých, ktorí nimi neoplývajú, a chceli by. Teda vidím tu v podstate jeden veľký extrém, ktorý plynie z pocitu nedostatku a z pocitu potreby. Potreba je teda niečo, čo nemám, chcem, ale nie som uspokojený s tým čo mám, lebo viem, že mi to nestačí na pokrytie a uspokojenie životných potrieb. Toto je prípad väčšiny z nás, nech si to vysvetľujete akokoľvek chcete. Každý v podstate vie, ako ich použiť. Problémom nás samých ale je to, že človek, ktorý sa dostane k akémusi finančnému objemu je okamžite zaslepený, a zabudne na predchádzajúcu situáciu, v ktorej sa ešte do onoho okamihu nachádzal. A preto si kúpi značkové veci, drísty, kadejaké fejkové hodinky, ojazdené bavoráky s 400 tisícami, keď sú radi, že to auto vôbec naštartujú. To je teda akože čo? Neviem sám. Myslím si, že mnohí teda nemajú nijakú vnútornú identitu, pretože nie sú dobre vychovaní a nastavení k používaniu duchovných hodnôt, ktoré majú rezonovať v ich živote. A pokiaľ zanedbali túto vcelku nezanedbateľnú, a veľmi prepotrebnú zložku v osobnom živote, síce chvíľkovo mu to môže priniesť radosť, nárazovo môže zarobiť, kúpiť si to čo chce (otázka je či to potrebuje) ale neskôr, ako to povedal jeden kňaz v jednom interwiev, čo som čítal ešte kedysi dávnejšie na internete, na nejakej stránke, už sa nepamätám presne, príde pocit akejsi prázdnoty, možno frustrácie, možno osobného napätia, že čo sa stane v dohľadnej dobe, či sa mi napríklad daná investovaná vec nejako vráti, či nebudem pociťovať deficit, či citovo nebudem prázdny, či si potom nebudem klásť otázky, či je toto naozaj to, čo som chcel, potreboval, alebo bol to môj rozmar, kedy som zatúžil vytiahnuť sa zase pred niekým vôbec nie dôležitým niečo si dokázať. Žiaľ, toto čo som vymenoval v poslednej vete je súčasť mnohých mladých, alebo viac menej nedozretých, ktorí síce pracujú, pôžitkujú, ale nevidia aj tak zmysel svojho života, pretože sa im nedarí. A je to pravda. Či si to chcete, alebo nechcete priznať. takto fungujú mnohí ľudia, ktorým kariéra, aj to krátkodobá, vyššia výplata, momentálny stav na účte, kúpa drahého tovaru, ktorý v podstate nepotrebujú, ale zas dobre to na ňom vyzerá, tak prečo nie, celkom zaslepila oči v tom, že nie sú schopní vnímať realitu bežného života, jeho normálnosť, prirodzenosť, jeho krásu ktorá spočíva v jednoduchosti, ale ktorá spočíva v práci. Nik nehovorí, že človek si nemá užiť. prečo nie. Som za. Ale nie spôsobom, že zabudne odkiaľ vyšiel, a zmení celkovo svoj životný postoj, nehovoriac o tom, že môže napríklad stratiť priateľov a celkom sa odcudziť svojmu okoliu, ako sa to neraz stáva, lebo už je niekým. Ach. Svetská sláva poľná tráva!

Potrebujem to? => spravne
Chcem to? => nespravne