Keď som mala asi 9 rokov zubár mi vytrhol zub bez toho, aby nejak lokálka zafungovala, odvtedy som mala nekonečný strach zo zubárov, vďaka bohu už nemám a nechcela by som už nič také zažiť...
A ešte by som si nechcela zopakovať môj pobyt v nemocnici lebo to bola katastrofa, aj doma to bola potom hrôza ale určite to ešte zažijem
ked som raz isiel z domu a zabudol som si sluchatka !! ako viem ze mnoho ludom sa po precitani tohto vyskriabe z hrdla len hrozou rezane hiii, ale nebojte sa !! hned som sa po ne vratil. Cize obcas sa na to este budim ale nezanechalo to nejake hlbsie stopy.
Výchova môjho otca. Nenávidel som ho. Teraz mu chodím šťať na hrob ale nie Horšie jak zlomený nos. Ale v tej dobe to bolo normálne , poznám dievča čo dostávalo obuvákom. Pre mňa to bolo traumatizujúce.
Keď mi menili tracheostómiu za živa bez umŕtvenia alebo keď som utekal pred policajtmi alebo keď som sa dozvedel o smrti blízkej osoby. Ale viac mám tích pekných zážitkov.
Hmmm... ani nie že jeden zážitok ktorý sa stal, skôr obdobie.
Mal som také úplne nechutné obdobie života, zhruba nejak od 12 do 16 rokov kedy sa mi v ničom nedarilo, či škola, či rodina, či ľudia... som rád že to potom časom prestalo a aj keď nie všetko, ale väčšina vecí sa ako-tak dala dokopy. Už som bol na pokraji zrútenia a rozmýšľal som nad samovraždou, takže to bolo fakt zlé a dúfam že sa to nikdy nevráti.
Celé to obdobie keď som bola fakt v piči a každú noc som mala pocit že sa zbláznim pre nervy v nohách a rukách a nič na to nepomáhalo. a ešte asi celý polrok po tom čo mi bolo tak psychicky zle že som celé dni len odpočítavala minúty do večera ktoré sa zdali nekonečné a nevládala som nič.
@12 no ale tak nejak sa uz s tym musim zmierit ze som sa musela narodit
a jeden z tych najhorsich, to trvalo dost dlho, konkretne 4 roky(posledny rok to uz bolo too much) proste ja som mala na prvom stupni ucitelku, co na mne strasne sedela, robila mi doslova peklo(aj mojej rodine najma mame), dokonca ma chcela dat, ze budem "integrovana"(lebo som vraj bola "hrava") a ani to nasim neoznamila, az jedna mamina znama, povedala co zamysla, tak sla do skoly, a ta krava sa tvarila, ze nic take neriesila... no a viac toho bolo, proste ona nas bila, davala nam patky len tak, zle nas ucila zaokruhlovat na matike, dokonca domov poslala papier, ze na polroka prepadam, a cuduj sa svete, ZS som skoncila lepsie ako tri stvrtiny jej akoze "jednotkarov"
Vela veci zverejnit nemozem, ale najhorsie boli sikana na zakladke, lebo to bol prvy fakt ze odporny smutok a uzkost, potom smrt mojho kona a psa a nakoniec spankove paralyzy s halucinaciami, ktore som mala asi od 10tich a mavam doteraz, teraz to uz beriem vpohode ale ako decko som netusila co to je a dost ma to traumatizovalo, rodicom som sa to bala povedat a celkovo som ztoho bola divna a utiahnuta.
keď mi zomrel otec
keď mi zomrel veľmi blízky kamarát
keď som rodila
a samozrejme rozchody neboli nič-moc tiež (s výnimkou rozchodu s mcvpn, to bolo milé )
Môj každodenný cyklus je ten najhorší zážitok. Všetko, ale doslova všetko čoho sa chytím, čo urobím, čo poviem je jedna veľká katastrofa. Popravde jeden trapas väčší ako ten predchádzajúci. Mám si z čoho vyberať. :/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
A ešte by som si nechcela zopakovať môj pobyt v nemocnici lebo to bola katastrofa, aj doma to bola potom hrôza ale určite to ešte zažijem
Mohla...
Ale najhorší zážitok bol keď mi umrela mama... Celé obdobie potom bol jeden horší zážitok ako druhý.
Mal som také úplne nechutné obdobie života, zhruba nejak od 12 do 16 rokov kedy sa mi v ničom nedarilo, či škola, či rodina, či ľudia... som rád že to potom časom prestalo a aj keď nie všetko, ale väčšina vecí sa ako-tak dala dokopy. Už som bol na pokraji zrútenia a rozmýšľal som nad samovraždou, takže to bolo fakt zlé a dúfam že sa to nikdy nevráti.
a jeden z tych najhorsich, to trvalo dost dlho, konkretne 4 roky(posledny rok to uz bolo too much) proste ja som mala na prvom stupni ucitelku, co na mne strasne sedela, robila mi doslova peklo(aj mojej rodine najma mame), dokonca ma chcela dat, ze budem "integrovana"(lebo som vraj bola "hrava") a ani to nasim neoznamila, az jedna mamina znama, povedala co zamysla, tak sla do skoly, a ta krava sa tvarila, ze nic take neriesila... no a viac toho bolo, proste ona nas bila, davala nam patky len tak, zle nas ucila zaokruhlovat na matike, dokonca domov poslala papier, ze na polroka prepadam, a cuduj sa svete, ZS som skoncila lepsie ako tri stvrtiny jej akoze "jednotkarov"
zazivala som najvacsiu existencnu krizu v zivote doteraz
keď mi zomrel veľmi blízky kamarát
keď som rodila
a samozrejme rozchody neboli nič-moc tiež (s výnimkou rozchodu s mcvpn, to bolo milé )