kedysi som mala rada len happyendy, teraz preferujem pri zlých filmoch dobré konce a pri dobrých zlé
ale hlavne nech tam preboha je koniec! akože chápem umeleckú a filozofickú a neviem akú úlohu otvorených koncov, ale proste ja sa do toho príbehu vžijem a je to pre mňa skutočný príbeh proste a existuje si vo svojom malom vesmíriku a ja proste POTREBUJEM vedieť ako to skončilo! ešte pri filmoch znesiem otvorený koniec, ale keď knihe venujem oveľa viac môjho času jak by som venovala filmu a ona má otvorený koniec to neznášam strašne, to je jakeby.....ja neviem, jakeby nájdem dakde zraneného človeka a mu dám prvú pomoc a ho strašne dlho veziem do nemocnice a sa nedozviem ani potom či prežil alebo nie.
totiž, ja si to predstavujem tak, že tá kniha/film má koniec, proste v mysli autora je koniec toho príbehu, tak prečo si ho necháva pre seba?
dobrá otázka ... mne je to vlastne jedno, preferujem happy end i tragický koniec... ale v poslednom čase som nejak zaťažená na tragické konce, hlavne vo filmoch
Hlavne nech je domyslený, má pointu a nechá silný dojem. Napríklad film In Time - pre mňa geniálna dejová línia, ale ten koniec... plytký, odfláknutý a odveci.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
Nemusia vsetci pokapat, ale zase ani nejako extra presladene to nemusi byt. Napr. tak ako skoncil butterfly efect, alebo take cosi.
alebo napríklad včera sme boli v kine na Elysium a keby tam ten Max prežil, tak by to nebolo také dobré, aké bolo..
prepáč mi, celý birdz.. nenapadlo mi, že to je nový film a že to bude dosť veľký spoiler..
Pri happy endoch to je také...á, ďalší film čo som videl do zbierky
ale hlavne nech tam preboha je koniec! akože chápem umeleckú a filozofickú a neviem akú úlohu otvorených koncov, ale proste ja sa do toho príbehu vžijem a je to pre mňa skutočný príbeh proste a existuje si vo svojom malom vesmíriku a ja proste POTREBUJEM vedieť ako to skončilo! ešte pri filmoch znesiem otvorený koniec, ale keď knihe venujem oveľa viac môjho času jak by som venovala filmu a ona má otvorený koniec to neznášam strašne, to je jakeby.....ja neviem, jakeby nájdem dakde zraneného človeka a mu dám prvú pomoc a ho strašne dlho veziem do nemocnice a sa nedozviem ani potom či prežil alebo nie.
totiž, ja si to predstavujem tak, že tá kniha/film má koniec, proste v mysli autora je koniec toho príbehu, tak prečo si ho necháva pre seba?