presne toho by sa aj ja bojím, že prespím svoju cieľovú zastávku, čiže určite nie no ale tak raz sa mi to stalo (ale to len taký mikrospánok) a nevedela som, kde som a čo sa deje
v poslednej dobe som strašne unavená, napr. dneska som si pospala v MHDčke ale to som išla z konečnej na konečnú, času dosť
Ale ja mám taký zvyk spať naľahko, takže sa zobudím vždy na nejakej zastávke, keď zabrzdí (aj v diaľkových). takže pohoda a zvyčajne nechodím sama, takže spoločnosť ma zobudí...v prípade že nezaspí tiež (@vsetkymenaboliobsadene ahoj, Miško )
...a už som sa stretla aj s tým, že v diaľkovom autobuse hlásili mikrofónom, aká je stanica takže som ešte nikdy nič neprespala takto
obcas ked mi uz uplne pada hlava tak zatvorim oci a necham ju, ale tak tvrdo som este nezaspala nikdy vlastne som pri vedomi, len relaxujem.. a vzdy si pri tom nastavim budik, som velmi paranoidna osoba, cize odpoved na dalsie otazky je taka, ze som zastavku nikdy neprespala
1. áno, ale bez problémov iba v MHD, v diaľkových som nervózny a zvyknem si na mobile nastaviť budík 15 minút pred plánovaným príchodom do mojej cieľovej stanice.
2. dvakrát, raz v MHD, keď som šiel domov s príííšernou teplotou a zaspal som takým tým slastným spánkom čo človek máva keď je chorý a zobudil som sa na konečnej. A čo som robil? Keďže bolo 20 decembra a pol metra snehu, a začiatočná daného autobusu bola pol kilometra inde ako konečná, tak som mrzol a kráčal. A potom pol hodinu mrzol a čakal.
Druhý raz, tiež nejak v zime, v prímestskej, bol som s priateľkou a zaspali sme sladkým mikrospánkom opitosti, a zobudil som sa keď sme vychádzali z dediny v ktorej sme mali vystúpiť. Čo sme robili? Mrzli a kráčali dva kiláky z tej nasledujúcej dediny. Čo som robil? Počúval nadávky a výčitky a skuvíňanie
Ale inak za normálnych okolností, na tej trase čo chodím bežne, sa nemám čoho báť, nie je to taký totálny spánok, stále sčasti vnímam okolie (aj keď sa mi zároveň normálne sníva), a niečo v mojom podvedomí si pamätá kam idem a počíta zastávky, a chvíľku pred tou kde chcem vystúpiť ma vždy automaticky zobudí.
ked som brutalne unaveny zo skoly tak zaspim ako mam to domov 15 minut a zvacsa vydrzim ale ked zaspim tak sa zvacsa zobudim az na konecnej co je tak normalne 30km - 40km dalej potom zavolam nasim a ak pomna nedojdu tak cakam na spiatocny bus
občas keď na sviatky chodím domov tak idem autobusom okolo 13 hodín. Ale málokedy tam zaspím. Na kratších trasách nespím vobec, lebo to jednoducho posediačky v tých úzkych sedadlách nedokážem.
zobudím sa buď skôr alebo presne nejakých 50 metrov pred tým, kde vystupujem , mám ku*va šťastie v tomto alebo už som tak naprogramovaná a keď idem vlakom, tak na konečnej vystupujem, často ma budí ten týpek
Pri bežných cestách do/zo školy zvyknem a často, keďže mi cesta trvá pomaly hodinu, ale vyhýbam sa tomu, keď idem potme (mám nepríjemný pocit, lebo nikdy poriadne neviem, kde som) alebo keď idem busom, ktorý cez naše mesto len prechádza a hlavne niekedy večer, keď sa môže stať, že mi nazad už nič nepôjde. Inak sa ani nebojím, ani nič, lebo idem skoro z konečnej na konečnú, takže...
A keď idem na dlhšiu cestu alebo niekam, kde som ešte nebola, tak nezaspím, lebo som príliš natešená.
A stalo sa mi len raz, že som zaspala (vystúpila som len o dve zastávky neskôr), tak som sa nejakých tých 10-15 minút prešla. Ale inak sa vždy zobudím tak zastávku pred vystupovaním.
áno spím v autobuse keď idem zo školy alebo do školy. Ako kedy sa mi chce spať niekedy prespív viac inokedy menej. Udržujem sa v takom bdelom spánku v kotorom dokážem rozoznať kede sa nachádzam. To sa potom čudujem že aké polosny sa mi vtedy snívajú
@17 ale raz som zaspala, strhla sa zo spánku, lebo na strednú som to mala len 2 zastávky, nič som nevnímala, čo sa deje, len som v šoku vyskočila z busu a kukám cez okno, že spolužiačky si pokojne sedia v buse a rehotajú sa , ja že wtf a o minútu som sa spamätala a zistila som, že som vystúpila inde , tak davaj behať do školy nejakých 5-6 kilometrov , ale stihla som
raz sa mi stalo vo vlaku. cestoval som zo žiliny do prešova, a zo žiliny som šiel jemne podlomený. prespal som kysak a vystúpil až v košiciach. nta stáva sa
vzdy som sa vyhybal spanku v buse ale pred rokom, ked som isiel v ten isty den druhykrat do skoly na prednasku tak velakrat som zaspal...tak isto pred rokom, ked som z celonocneho tancovania na trancefusion rovno sadol na bus do kosic, bola este tma, v celom buse sotva 10 ludi, nedalo sa nezaspat
ja si takto spomeniem na TUKEfest keď ma už len spolužiačky odprevadili na briku a jak som do nej sadla tak som aj spala, zobudila som sa presne jak zazvonila moja zastávka a úspešne som sa dostala domov bez akýchkoľvek komplikácii, doteraz tomu nerozumiem
Autobusom necestujem... Ale vlakom ked idem, nezvyknem spat, hoci obcas sa podasi... Prespat stanicu sa mi podarilo len raz, cestoval som v noci. Ziaden vlak domov mi uz nesiel, tak som obvolaval znamych, ze kto po mna pride...
1. áno kým som ešte chodila stále autobusom 60 minút tak som spala ale teraz chodím tak 15 a potom chodím vlakom a spím tam ak som unavená
2.-3. áno ale to bolo tak že som vystupovala v meste kde je konečná ibaže som mala vystúpiť na zastávke na námestí a zaspala som tak som sa previezla na stanicu zobudili ma kamošky keď mi volali kde trčím tak potom som sa prešla do školy zo stanice
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
nie
nie
Ale ja mám taký zvyk spať naľahko, takže sa zobudím vždy na nejakej zastávke, keď zabrzdí (aj v diaľkových). takže pohoda a zvyčajne nechodím sama, takže spoločnosť ma zobudí...v prípade že nezaspí tiež (@vsetkymenaboliobsadene ahoj, Miško )
...a už som sa stretla aj s tým, že v diaľkovom autobuse hlásili mikrofónom, aká je stanica takže som ešte nikdy nič neprespala takto
neprespala, bo si dávam budík
1. áno, ale bez problémov iba v MHD, v diaľkových som nervózny a zvyknem si na mobile nastaviť budík 15 minút pred plánovaným príchodom do mojej cieľovej stanice.
2. dvakrát, raz v MHD, keď som šiel domov s príííšernou teplotou a zaspal som takým tým slastným spánkom čo človek máva keď je chorý a zobudil som sa na konečnej. A čo som robil? Keďže bolo 20 decembra a pol metra snehu, a začiatočná daného autobusu bola pol kilometra inde ako konečná, tak som mrzol a kráčal. A potom pol hodinu mrzol a čakal.
Druhý raz, tiež nejak v zime, v prímestskej, bol som s priateľkou a zaspali sme sladkým mikrospánkom opitosti, a zobudil som sa keď sme vychádzali z dediny v ktorej sme mali vystúpiť. Čo sme robili? Mrzli a kráčali dva kiláky z tej nasledujúcej dediny. Čo som robil? Počúval nadávky a výčitky a skuvíňanie
Ale inak za normálnych okolností, na tej trase čo chodím bežne, sa nemám čoho báť, nie je to taký totálny spánok, stále sčasti vnímam okolie (aj keď sa mi zároveň normálne sníva), a niečo v mojom podvedomí si pamätá kam idem a počíta zastávky, a chvíľku pred tou kde chcem vystúpiť ma vždy automaticky zobudí.
nie
nie
2. áno, prespala
3. vrátila som sa domov iným vlakom, čo som mala robiť
a ja som nikdy nespala v autobusi, a úprimne, ani ma nenapadlo, že by si niekto mohol dať budík zaujímavé
A keď idem na dlhšiu cestu alebo niekam, kde som ešte nebola, tak nezaspím, lebo som príliš natešená.
A stalo sa mi len raz, že som zaspala (vystúpila som len o dve zastávky neskôr), tak som sa nejakých tých 10-15 minút prešla. Ale inak sa vždy zobudím tak zastávku pred vystupovaním.
ešte som neprespala nič
a prípadne keď cestujem v noci, tak si dám budík
ci idem s niekym alebo sam, pospim si rad
2.áno
3. vrátil som sa peši...
2.-3. áno ale to bolo tak že som vystupovala v meste kde je konečná ibaže som mala vystúpiť na zastávke na námestí a zaspala som tak som sa previezla na stanicu zobudili ma kamošky keď mi volali kde trčím tak potom som sa prešla do školy zo stanice