poezia je vyslovene, ehm... nechcem dostať napiču teraz, ale... whatever. KOKOTINA JAK MRAKY, TO NEJAKY KOKOTI CO NEVEDIA DAT DOKOPY NORMALNU VETU SI HONIA EGO A PISU JEBNUTO.
jasné, je to pekné... hlavná a dôležitá je snaha...
čo sa @2 týka - takáto báseň od chalana by ma potešila ešte viac, lebo ak by to napísal, znamená to, že dokáže nájsť "krásu v ošklivosti" ako sa hovorilo o dekadencii, a to by sa mi teda určite páčilo navyše vo všeobecnosti mám dekadenciu a aj symbolizmus veľmi rada. aj na maturách, keď som si akurát túto tému vytiahla sa ma pýtali, či by sa mi páčila takáto báseň od muža a ja som hneď odpovedala, že áno, páčila, lebo je v tom veľké umenie...
pokial odreika verse nejaky chalan ktory sa ich naucil z filmu a je to riadne vidiet tak je to nechutne pozerstvo ak vsak vie co v sebe nesu a vie ako a kedy ich povedat je to celkom milee...
@Mezomus Jasne ty chudak skus zozmolit nieco co ma aspon dve strofy po styroch versoch, striedavy rym a aspon aky-taky zmysel s tym tvojim miniaturnym mozockom .
@Frez tak by som sa asi namieste spravila.. a keby nie tak by som nevahala a spravila teba.. ale nie.. toto je o niecom inom.. jednoducho pokial to chalan povie a pritom nieco citi a ked to dokonca napise sam tak to je vazne nieco ine...pretoze spravit basen ktora nieje len o tom aby sa to rymovalo ale aby v sebe niesla emociu a myslienku je vazne umenie...takze tak nejak...klobuk dole...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku mraziac nás.
A slnce pražilo do tejto prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.
A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
z útroby, ktorou hýbal zmar.
To všetko klesalo a stúpalo jak vlna,
šumelo ľahko výsmech tmám,
akoby mrcina, tajomným dychom plná,
znásobovala život sám.
- Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,
keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
v zmäť starých kostí plesnivieť.
No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.
Btw ja píšem
Tá je dobrá, tú mám rád
@gothicpathetic ehm... @gothicpoethic sorry
A inac pekne a kultivovane vyjadrovanie mas , nedvyhas si nahodou ty trosku ego tym ze nadavas ??
čo sa @2 týka - takáto báseň od chalana by ma potešila ešte viac, lebo ak by to napísal, znamená to, že dokáže nájsť "krásu v ošklivosti" ako sa hovorilo o dekadencii, a to by sa mi teda určite páčilo navyše vo všeobecnosti mám dekadenciu a aj symbolizmus veľmi rada. aj na maturách, keď som si akurát túto tému vytiahla sa ma pýtali, či by sa mi páčila takáto báseň od muža a ja som hneď odpovedala, že áno, páčila, lebo je v tom veľké umenie...
je to pre take pindy co stoja hodiny pred zrkadlom a zabudli na pravu krasu
Stojíš pred zrkadlom.
Obzeráš sa zo všetkých strán.
stále hľadáš chyby, ktoré sa snažíš vylepšiť...
Nevieš, že na tebe nechávam
pohľad, keď ráno spíš?
Keď večer zaspávaš?
Zbavená všetkých ozdôb
haniacich tvoju krásu.
Chcem ťa takú aká si naozaj.
Takú, akú som ťa videl pred rokmi,
keď si v daždi stála v kvetovanej blúzke
lepiacej sa na telo.
Bez dáždnika, ktorý by ťa chránil
pred kvapkami, ktoré ti stekali po
nenamaľovanej tvári.
Bola si krásna.
A stále, aj po rokoch si.
Tak si to nekaz.