Chcem zit iny zivot ale nemam na to povahu. Som ticha, ustrachana a citliva. Nemam priatelov, zaluby nic ma nezaujima zo vsetkeho si robim velku hlavu, vsetko si beriem k srdcu. Nechcem taka byt ale ono to proste nejde neviem byt ina ale ja tak strasne ch
Hej, rozumiem...je tazke len tak odist kam ta nohy povedu...v prvom rade a to je to najdolezitejsie - musis verit sama sebe. Musis vediet co chces zmenit a preco to chces zmenit. A potom k tomu urobit prvy krok. Ziadna zmena sa neudeje zo dna na den, ale kazda zmena zacina odhodlanim a prvym krokom do neznama. Dzim palce .
Chcem žiť iný život, ale nemám na to povahu - to je v poriadku, každý túžime po tom, čo ešte nemáme.
Som tichá, ustráchaná a citlivá - nespoločenských ľudí je viac než dosť, najhoršie je, že takí sa združujú najviac na internete.
Nemám priateľov, záľuby, nič ma nezaujíma, zo všetkého si robím veľkú hlavu, všetko si beriem k srdcu - taký život by som ani ja nechcel žiť.
Nechcem taká byť, ale ono to proste nejde, neviem byť iná, ale ja tak strašne chcem - to je pekné, ale lenivosťou v živote veľa nedosiahneš.
zrejme ťa zle rodičia vychovali, všetko ti dali pod nos, odviezli, doviezli, oprali, napiekli, oprali, obliekli...
v tvojich rokoch ak sú teda pravdivé, čomu teda neverím, by som ťa nechal pásť kravy..
čo s takým človekom...
ľutujem chlapa, ktorý si ťa zoberie za ženu
Zvlastne, ale ako keby si pisala o mne. Ja som to uz chcel davno, aby som bol niekto iny... Asi uz od malicka som chcel byt stale niekto iny, nez kto som bol. Nikdy som nebol s nicim spokojny, ani so sebou, ani s ludmi, ale naslo sa par ludi vzdy a vsade, s ktorymi som si rozumel a myslim, ze je to osud tych ludi, ktori si vsimaju viac veci, nez vacsina ostatnych ludi. Zvacsa su to vysokointeligentni ludia - introverti, ale v podstate super ludia, ked ta k sebe pustia. Cital som o tom mnoho, lebo ma to takto vobec nebavi. Este stale neviem, ako by sa to dalo vyriesit. Myslel som si, ze ked sa budem o nieco snazit, tak sa to zmeni. Skusal som aj rozne meditacie, lebo stale neviem, kde je pes zakopany, ze preco je to take zle s tymi ludmi, a ze co je to so mnou, preco som iny. Nic mi nezostava, len brat vazne jednu mudrost: brat sa taky, aky som a odporucam to aj tebe. Ak sa budes snazit o nieco ine, len si to zhorsis a zbytocne. Urcite to vsak nebude jednoduche, ale mala by si skor vyberat tych ludi okolo seba tak, ze niektorych musis ignorovat, niektorych brat viac vazne, ale urcite to cele nezmenis a ani seba, ked na to budes nejako tlacit. Skor sa snaz prisposobit si zivot k svojej povahe. Vyberaj si prostredia, ktore ti vyhovuju a nesnaz sa niekomu (nikomu) tak velmi pacit. Je to zbytocne. No, neviem, ale ja som casom pochopil, ze mam aj malo sebavedomia a sebahodnotenia. Mala by si sa teda brat viac vazne, respektovat svoje potreby a viac dbat o to, aby si sa citila lepsie aj s tym, co si teraz. Usetris si kopec neprijemnosti, lebo nevies, ako velmi je to pre teba prirodzene, teda, nestratis ani polku zivota nahananim sa za niecim, co sa nepodari aj tak, lebo je to hlboke. Celkom ma to potesilo, ze aj niekto iny sa tak citi, ako ja.
Neži život na ktorý nemáš povahu a osobnosť, lebo to sa dá len dočasne a nebudeš sa v tom cítiť komfortne. Ja sa cítim občas podobne, lebo som dosť introvertný človek a s mnohými ľuďmi si nesadnem, ale nakoniec vždy dospejem k záveru, že byť iná sa dá len dočasne. Takže súhlasím s tým, čo napísal @cos45
Presne ako piše hneď nadomnou. @marcello111 - vieš ? Ona za to totižto nemôže ako ju rodičia vychovali... Ja zase ľutujem chlapa ktorý si teba zoberie za muža
@xy12345
ha, trafený gunár zagágal
ja som perfekcionista, neznesiem ani krivo položenú knihu na nočnom stolíku, musí presne hrať s hranami, chápeš mojko...
"Žiť znamená učiť sa žiť po svojom, spontánne a nezávisle: a na to je potrebné zistiť, kým som – dôverne sa poznať a vedieť so sebou vychádzať. Znamená to naučiť sa, kým som, čo môžem ponúknuť svetu a naučiť sa, ako túto ponuku realizovať." (T. Merton: Učiť sa žiť)
Len ak objavíme to dobré v sebe, objavíme kto sme a začneme na sebe pracovať, tak budeme žiť šťastný život. Si originál, ži ako originál...
Tip na inú knižku:
Normálne človek má priateľov, záľuby, ciele a má sa relatívne fajn Takže to je úplná hlúposť, že na to nemáš povahu, lebo každý na to má povahu
Tvoj strach z niečoho musí plynúť.. nestalo sa ti niečo v minulosti? nejaký rodinný problém, neprijatie, šikana, čokoľvek? Lebo potom treba začať tam... vyriešiť čo sa dá, zmieriť sa s minulosťou, odpustiť, čo sa nedá zmeniť a ísť ďalej
Záľuby si nájdeš určite treba skúšať pre teraz môžeš mať záľubu v hľadaní záľub poggogli si, čo všetko existuje, kľudne tam trepni "list of hobbies" porozmýšľaj, čo z toho by ťa napĺňalo, čo by malo zmysel, čo by ti napr. v niečom pomohlo, alebo iným... o čom snívaš, ale doteraz si sa toho bála nehovorím, že si neschopná, ale aj najneschopnejší človek sa dokáže stať dobrým aspoň v jednej veci, ak tomu obetuje trochu času
a nepočúvaj ten pocit, že ťa nič nezaujíma, pokiaľ nič neskúsiš, lebo to je predsudok. Hej, to je dôležité -zbav sa predsudkov. Lebo myšlienky ako "toto ma nebude baviť, ten človek ma odsúdi.." a pod. ťa budú vždy len brzdiť a proste ich v živote nepotrebuješ.
Tichých ľudí je veľa, možno si introvert, ale introverti majú kamarátov tiež. Aspoň tí, čo vkuse potrebujú rozprávať budú mať kým byť vypočutí bez toho, aby im niekto stále skákal do reči. Napíš svojim bývalým spolužiakov (zš,sš..) že ťa zaujíma, ako sa po toľkom čase majú a či by ste neskočili na čaj trebars... až to budeš mať so záujmami jasné, sú rôzne kurzy, spolky, kluby, centrá tam stretneš kopec potenciálnych priateľov... len sa musíš odvážiť, prekonať a prihovoriť.. trebars aj úplne úprimne: ahoj, som tu nová, nikoho tu nepoznám, môžem sa s tebou zoznámiť?... ale príležotistí aj k nenápadnému prihovoreniu bude kopec... prinajhoršom sa niekto prihovorí tebe, jak ťa tam uvidí samú...
takže kľud, hlavu hore, určite takto skleslo život prežiť nemáš a nie je to normálne a to, čo by malo byť takže sa z toho dostaneš
a to neni, že mne sa to hovorí.. ja som v minulosti presne toto riešila aj... takźe hej, dá sa to keď som to zvládla ja, zvládne to každý
chapem ta,ale vela ludi je ako ty,preco neskusis niekoho najst na nete? a nemas ani jednu zalubu?
mozes este citat literaturu,najat si life coucha alebo pozriet aj par videjov ked sa ti nechce citat
@leftbehind
tam, kde nie je vôľa nie je ani cesta....
a tu je jasné na slnko, a sme pri kameni úrazu, že nechce konať nič na svoju záchranu...
rodičom zostane visieť na krku do neskorého veku, ta dievčina nutne potrebuje psychiatrickú odbornú pomoc a zaradiť sa do normálneho života...
Ked ma niekto kritizoval aky som neschopny a uplny *************************** atd atd. tak som si vzdy prial byt hajzlom, co vkuse rozprava, vie matiku, jazyky, chodí s x babami , a všetko by mu bolo jedno.
mas povahu taku, akou si ju robis. neskusala si nikdy vyjst z comfort zone a preto nepoznas ine stranky seba. urob to len tak zo srandy, ak nepijes, ulej si tri deci cerveneho sladkeho(!"!!) vina a chod na nejaku trapnu akciu typu sci fi maniaci alebo take nieco (napr ja som sla kokos na zivu country hudbu). ked to budes mat za sebou, zhodnot to, ako sa citis a uvidis, ci na nic ine povahu nemas. je to vzdy iba o premahani seba, nebude to zozaciatku prijemne nikdy. ale ak si uvedomis, za cim ides a najdes v sebe odhodlanie, ten vysledok pride. ako ex domased bez hobby a kamaratov ti prajem najviac stastia a pozitivnej energie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
Som tichá, ustráchaná a citlivá - nespoločenských ľudí je viac než dosť, najhoršie je, že takí sa združujú najviac na internete.
Nemám priateľov, záľuby, nič ma nezaujíma, zo všetkého si robím veľkú hlavu, všetko si beriem k srdcu - taký život by som ani ja nechcel žiť.
Nechcem taká byť, ale ono to proste nejde, neviem byť iná, ale ja tak strašne chcem - to je pekné, ale lenivosťou v živote veľa nedosiahneš.
v tvojich rokoch ak sú teda pravdivé, čomu teda neverím, by som ťa nechal pásť kravy..
čo s takým človekom...
ľutujem chlapa, ktorý si ťa zoberie za ženu
@marcello111 - vieš ? Ona za to totižto nemôže ako ju rodičia vychovali... Ja zase ľutujem chlapa ktorý si teba zoberie za muža
ha, trafený gunár zagágal
ja som perfekcionista, neznesiem ani krivo položenú knihu na nočnom stolíku, musí presne hrať s hranami, chápeš mojko...
bodaj by si nechápal, ľudia, ktorí žijú podľa Božích prikázaní, v duchu kresťanskej lásky a tradícii sú všetci divní...
"Žiť znamená učiť sa žiť po svojom, spontánne a nezávisle: a na to je potrebné zistiť, kým som – dôverne sa poznať a vedieť so sebou vychádzať. Znamená to naučiť sa, kým som, čo môžem ponúknuť svetu a naučiť sa, ako túto ponuku realizovať." (T. Merton: Učiť sa žiť)
Len ak objavíme to dobré v sebe, objavíme kto sme a začneme na sebe pracovať, tak budeme žiť šťastný život. Si originál, ži ako originál...
Tip na inú knižku:
Tvoj strach z niečoho musí plynúť.. nestalo sa ti niečo v minulosti? nejaký rodinný problém, neprijatie, šikana, čokoľvek? Lebo potom treba začať tam... vyriešiť čo sa dá, zmieriť sa s minulosťou, odpustiť, čo sa nedá zmeniť a ísť ďalej
Záľuby si nájdeš určite treba skúšať pre teraz môžeš mať záľubu v hľadaní záľub poggogli si, čo všetko existuje, kľudne tam trepni "list of hobbies" porozmýšľaj, čo z toho by ťa napĺňalo, čo by malo zmysel, čo by ti napr. v niečom pomohlo, alebo iným... o čom snívaš, ale doteraz si sa toho bála nehovorím, že si neschopná, ale aj najneschopnejší človek sa dokáže stať dobrým aspoň v jednej veci, ak tomu obetuje trochu času
a nepočúvaj ten pocit, že ťa nič nezaujíma, pokiaľ nič neskúsiš, lebo to je predsudok. Hej, to je dôležité -zbav sa predsudkov. Lebo myšlienky ako "toto ma nebude baviť, ten človek ma odsúdi.." a pod. ťa budú vždy len brzdiť a proste ich v živote nepotrebuješ.
Tichých ľudí je veľa, možno si introvert, ale introverti majú kamarátov tiež. Aspoň tí, čo vkuse potrebujú rozprávať budú mať kým byť vypočutí bez toho, aby im niekto stále skákal do reči. Napíš svojim bývalým spolužiakov (zš,sš..) že ťa zaujíma, ako sa po toľkom čase majú a či by ste neskočili na čaj trebars... až to budeš mať so záujmami jasné, sú rôzne kurzy, spolky, kluby, centrá tam stretneš kopec potenciálnych priateľov... len sa musíš odvážiť, prekonať a prihovoriť.. trebars aj úplne úprimne: ahoj, som tu nová, nikoho tu nepoznám, môžem sa s tebou zoznámiť?... ale príležotistí aj k nenápadnému prihovoreniu bude kopec... prinajhoršom sa niekto prihovorí tebe, jak ťa tam uvidí samú...
takže kľud, hlavu hore, určite takto skleslo život prežiť nemáš a nie je to normálne a to, čo by malo byť takže sa z toho dostaneš
a to neni, že mne sa to hovorí.. ja som v minulosti presne toto riešila aj... takźe hej, dá sa to keď som to zvládla ja, zvládne to každý
mozes este citat literaturu,najat si life coucha alebo pozriet aj par videjov ked sa ti nechce citat
tam, kde nie je vôľa nie je ani cesta....
a tu je jasné na slnko, a sme pri kameni úrazu, že nechce konať nič na svoju záchranu...
rodičom zostane visieť na krku do neskorého veku, ta dievčina nutne potrebuje psychiatrickú odbornú pomoc a zaradiť sa do normálneho života...
a ty by si čo s ňou spravil, ako jej pomohol.....
Vidim to na niečo podobne.