Ako je to u vás? Dobre si premyslíte, kým niečo poviete a veľa vecí si necháte radšej pre seba alebo skôr ste až nadmieru úprimný a poviete presne to, čo si myslíte? Prípadne niečo medzi tým?
A pri kamarátoch, rodine a ostatných ľuĎoch čo vám viac v
zalzi od situacie, niekedy som uprimny az moc, no niekedy viem odhadnut situaciu a dat nieco najavo s "citom", pripadne mlcat/zaklamat (niekdy je mensia loz lepsia volba )
ako kedy...v normálnom rozhovore rozmýšľam nad tým, čo poviem ale keď ma niekto nasere a som vytočená tak nerozmýšľam a málokedy to ľutujem...skôr ľutujem keď niečo nepoviem.. napr. keď som sa pohádala s kamarátom, mala som toľko vecí, ktoré som mu mohla povedať, ale nepovedala som ich...neviem či som sa bála alebo čo..jednoducho som sa krotila...no teraz hovorím už všetko na rovinu je to tak lepšie
obcas sa mi stane ze najprv poviem,potom premyslam a potom to tak aj znie poviem kravinu...
ale neviem ci to mam povazovat za zlu alebo dobru vlastnost ale som uprimna..dakedy az prehnane..a niektori ma nemaju preto radi..hlavne baby,ked sa ma spytaju ci v niecom vyzeraju dobre...ak skratka nie,ja im klamat nebudem!
skratka snazim sa byt uprimna ku vsetkym a neklamat im
no pri kamošoch a ľuďoch ktorých poznám poviem to čo si myslím... keď sa nájde človek ktorého nepoznám, ale prvý dojem mám z neho negatívny tak takisto čo na srdci to si aj vypočuje ... ale keď chcem zapôsobiť aspoň na prvý dojem snažím sa kontrolovať.. aj keď nemám moc rada také "herectvo" ...
@hluzar iste, lenze naco su potom cloveku emocie, ak ich nevyuziva? to, ze sa z niecoho poucim, este neznamena, ze to nemozem lutovat. napr. ked v hadke niekomu povies skarede veci, nelutujes to potom?
@antifunebracka nikdy ani v hadke , ani v rozhovore nepoviem veci, ktore by som nemyslel tak, ako ich hovorim....
Pokial ide o emocie nemam nic proti radosti , citom, laske ....
Ale kedysi davno som si prisahal, ze uz ma nic nerozplace, nasledne som sa venoval meditaciam, ktore mi pomohli zistit, kade skutocne cesta vedie a kade nie.
Zbavil som sa histerie, hnevu , zavisti.... uz velmi dlho som ziadnu z tychto emocii nepocitil a ver ci never, som stastny.
čo na srdci, to na jazyku? Je to zabijak... Treba veľmi jemne a diplomaticky presadiť svoj názor... Polopate? spoločnosť je pretvárka, takže cudziemu človeku patriacemu ku celej spoločnosti sotva budete rozprávať svoj názor a on ho sa bude snažiť aspoň minimálne pochopiť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
30 komentov
Ale inak ako kedy.... uprimny som vzdy ked hovorim, ale niekedy nepoviem nic....
ale neviem ci to mam povazovat za zlu alebo dobru vlastnost ale som uprimna..dakedy az prehnane..a niektori ma nemaju preto radi..hlavne baby,ked sa ma spytaju ci v niecom vyzeraju dobre...ak skratka nie,ja im klamat nebudem!
skratka snazim sa byt uprimna ku vsetkym a neklamat im
extremne dlho premyšľam nad tym čo poviem, nakoniec vďaka tomu nepoviem nič, lebo kým mi niečo napadne, už je dávno iná téma...
ale keď musím dačo povedať rýchlo, tak hovorím sprostosti, preto sa vôbec rozprávaniu vyhýbam...
Som úprimná, ale nejdem hlavou (vždy) proti múru a snažím sa neubližovať. "Nerob iným, čo nechceš, aby robili tebe," možno fráza, ale funguje.
nebojím sa hovoriť, no viem aj mlčať a byť rozvážna
a rad ludi dojebem
je to veeelika sranda
To je v poriadku ja ti ten ''svetonazor'' rad vysvetlim.
Urobim nejaku chybu.
Mam ju lutovat alebo prijat ako sucast svojej nedokonalosti a jednoducho sa z nej poucit ?
Chyby prijimam racionalne a je to ovela efektivnejsie , ako emocionalny pristup z ktoreho akurat zbytocne rozboli hlava.
,,Nema vyznam plakat nad rozliatym mliekom.''
Pokial ide o emocie nemam nic proti radosti , citom, laske ....
Ale kedysi davno som si prisahal, ze uz ma nic nerozplace, nasledne som sa venoval meditaciam, ktore mi pomohli zistit, kade skutocne cesta vedie a kade nie.
Zbavil som sa histerie, hnevu , zavisti.... uz velmi dlho som ziadnu z tychto emocii nepocitil a ver ci never, som stastny.