zmierim sa s tým, napíšem si čo všetko sa skazilo, vymyslím plán ako to napraviť, .. a keďže som lenivé hovado, tak si sadnem k počítaču a pustím hudbu
ano
Pustím si hudbu.. ak to nezaberie tak si idem von prevetrať hlavu a vačšinou dostanem nové nápady a chuť do života ... alebo si naplánujem niečo na čo sa budem velmi tešiť takže to prekryje tie zlé pocity
Ľahnem si na postel a smutim a snazim sa mysliet aspon trošku pozitivne a nejak sa snazit rozptylit sa a nemysliet na zle veci a ked toho nie som sama schopna, zvycajne ani nie som, tak mam ludi, ktori mi s tym pomozu .
Priatelia, rodicia a frajer.
Priatel je jediná osoba, ktorá ma vie vzdy vytrhnúť zo smutku, pretoze ked sa nieco kazi mam veľkú tendenciu sa ľutovať a poddavat sa smutku a rodicia mi zvycajne s tymto nepomozu, lebo oni ma potom zacnu lutovat spolu so mnou, ale priateľ mi vie realne bez nejakych pozlatiek 'vynadat' nech sa uvedomim a nelutujem sa a povie mi, co všetko mam a odmieta ma lutovat spolu so mnou a vzdy je mi potom lepsie. Je to vazne jediny clovek v mojom zivote, ktory to vie.
idem si zabehať.
pritúlim sa k frájovi alebo mu volám/píšem. on ma vždy ubezpečí, že všetko bude super a aj keby nebolo, tak to je jedno lebo on ma ľúbi a to je najviac :letim:
Sluchátka + papám alebo sa idem prechádzať ... hlavne sa teda odizolujem od ostatných a ja už rýchlo prídem na iné myšlienky .. a keď už sa nejako upokojím, tak začnem rozmýšľať nad problémom, čo mi dlho nevydrží ani, lebo ja to väčšinou odkladám ... málokedy sa začnem utápať vo vlastných myšlienkach a depkovať
pozriem si film, píšem ľuďom, ležím, spím, premýšlam, opijem sa ...
väčšinou mi jedna z týchto vecí dá vždy iný a lepší uhol pohladu na danú vec a mna potom smútok pomaly prechádza
plačem. plačem. plačem. plačem.
keď sa vyplačem a už nevládzem tak sa upnem na nejakú vec, na ktorú sa sústredím aby som odviedla myšlienky.
v poslednom slede udalostí sa mi dojebe dokonca aj tá vec a vtedy nastane to pravé zúfalstvo tak teda...
plačem. plačem. plačem. plačem.
keď sa vyplačem a už nevládzem tak.....
ak bolo fakt velmi zle, tak plac. a ked som bol s frajerkou, tak ma utesila ona. nieco ako @8. bol jediny clovek, ktoremu som vravel, ak ma nieco trapi a vedel ma aj podporit.
Plač, spánok (niekedy plač prejde plynule do spánku - hej, je to asi čudné) a stiahnutie sa do ústrania.
Toto ale prichádza až v úplne konečnej fáze, keď nevládzem alebo keď zrovna nemôžem hovoriť o vzniknutom probléme s partnerom alebo ide o takú vec, kde moju paniku nevie upokojiť ani opakované presviedčanie partnerom, že som super a že všetko zvládnem (tá posledná možnosť sa deje iba počas skúškového, keď nestíham, nič si nepamätám a neverím chlácholeniu až kým úspešne neodídem zo skúšky .
Najlepšie keď sa najde niekto kto ma z toho vytiahne ako včera napr... Nevravím nič prečo som smutné len s niekým pokecat tak všeobecne a zablbnut si a som slniečko :happy: keď nikto nie je nablízku tak meditácia a rozobranie situácie bez citoveho zafarbenia
pozriem si big fish alebo random časť doktora... ale najviac asi sO1eO1 alebo sO7e13
spím
a ked ej to moc zle, pustim dost sebalutovaniu vhodnu hudbu, prepadnem sebalutovaniu a o niekolko minut začnem mať na seba hnev, mentalne sa prefackam a komandrsky sa zdrbem že nech nie som hovno a ak čosi chcem tak sa mam schopiť .)
alebo utečem do ph .)
Idem spať alebo sa o tom snažím porozprávať s niekým nezaujatým. Mám okolo seba zopár triezvych myslí, ktoré mi vždy povedia svoj názor. Uľaví sa mi. A! Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Treba si vypočítať a pripomenúť, čo všetko mám a viem, a nie to, čo sa kazí.
Vypijem si s kamoskami popripade sama, zresetujem hlavu, myslienky (vacsinou pri hrani PC hier), poriadne sa vyspim a zobudim sa s pocitom, ze je dnes novy den
Plačem. Uvažujem nad všelijakými kravinami ako sa vykúpiť z tohoto sveta a vymyslím bojový plán ako zlepšiť svoj život. Potom príde lepšie obdobie, kde si hovorím aký je život pekný. A tak s to cyklicky opakuje. V poslednej dobe sú tie cykly stále menšie a menšie. Asi mám mániodepresiu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
ano
a píšem frajerovi, že plačem, nak si to užije somnou..
Priatelia, rodicia a frajer.
Priatel je jediná osoba, ktorá ma vie vzdy vytrhnúť zo smutku, pretoze ked sa nieco kazi mam veľkú tendenciu sa ľutovať a poddavat sa smutku a rodicia mi zvycajne s tymto nepomozu, lebo oni ma potom zacnu lutovat spolu so mnou, ale priateľ mi vie realne bez nejakych pozlatiek 'vynadat' nech sa uvedomim a nelutujem sa a povie mi, co všetko mam a odmieta ma lutovat spolu so mnou a vzdy je mi potom lepsie. Je to vazne jediny clovek v mojom zivote, ktory to vie.
pritúlim sa k frájovi alebo mu volám/píšem. on ma vždy ubezpečí, že všetko bude super a aj keby nebolo, tak to je jedno lebo on ma ľúbi a to je najviac :letim:
väčšinou mi jedna z týchto vecí dá vždy iný a lepší uhol pohladu na danú vec a mna potom smútok pomaly prechádza
keď sa vyplačem a už nevládzem tak sa upnem na nejakú vec, na ktorú sa sústredím aby som odviedla myšlienky.
v poslednom slede udalostí sa mi dojebe dokonca aj tá vec a vtedy nastane to pravé zúfalstvo tak teda...
plačem. plačem. plačem. plačem.
keď sa vyplačem a už nevládzem tak.....
Toto ale prichádza až v úplne konečnej fáze, keď nevládzem alebo keď zrovna nemôžem hovoriť o vzniknutom probléme s partnerom alebo ide o takú vec, kde moju paniku nevie upokojiť ani opakované presviedčanie partnerom, že som super a že všetko zvládnem (tá posledná možnosť sa deje iba počas skúškového, keď nestíham, nič si nepamätám a neverím chlácholeniu až kým úspešne neodídem zo skúšky .
A ty?
sa modlim
ako kedy. nefunguje to ako automat
spím
a ked ej to moc zle, pustim dost sebalutovaniu vhodnu hudbu, prepadnem sebalutovaniu a o niekolko minut začnem mať na seba hnev, mentalne sa prefackam a komandrsky sa zdrbem že nech nie som hovno a ak čosi chcem tak sa mam schopiť .)
alebo utečem do ph .)
do veľmi veľmi horúcej a dlhej sprchy
a predstavujem si ako ta voda zo mňa zmýva ten zlý "napiču" pocit
a dam si sluchadla a pocuvam hudbu
a samoska priatel + kamarati
alebo lezim a pocuvam hudbu
popripade sa tvarim ze nic a som medzi ludmi
Ak to nejde, tak sa valam v posteli, cumim do stropu alebo pozeram filmy, idem si zaboxovat, nainstalujem sa do nejakej ludskej spolocnosti a podobne.