myslím si že je to fajn spôsob ako jasnejšie definovať svoje myšlienky (pokial neexistuje sdostupnejšia forma) na to aby nás to nejako obohacovalo alebo posúvalo smerom ktorým potrebujeme
vždy keď začnem písať tak nemám čo, na myšlienky používam zápisník alebo čosi také...
inak si myslím že je to fajn pokiaľ tam nepíšeš "ráno som mala praženicu, na obed spaghetti a nevečeriala som lebo chcem schudnúť" a podobné nezmysly
denník si píšem,nepíšem tam veci že čo som dnes robila ale skor ako som sa cítila, nad čím som premýšľala atd. a píšem hlavne keď mám horšie obdobia (uvedomujem si že asi už polrok si tam píšem každý deň : D) vtedy som schopná za deň napísať aj 5 strán a pomáha mi to,proste to musím dať von a píšem tam veci ktoré nemôžem/nechcem povedať nikomu, a preto je môj dosť veľký strach to že by si niekto, najskôr niekto z rodiny ten denník prečítal, takže denník je pre mňa niečo kde dám myšlienky ktoré nechcem vysloviť :ehm:
ja som to nikdy nerobila, teda raz v lete jeden týždeň, lebo som mala veľa zážitkov. A teraz ľutujem, že som si nepísala denník pravidelne, lebo sa na tom strašne bavím
Je to podľa mňa skvelé, hlavne keď si to potom ten človek po rokoch číta...
dennik je pre mňa to najcennejšie čo mám , vediem si ho (ich) už asi od 12 a pišem si úplne každý deň,sú tam veci ktoré si ani ja sama nechcem znovu prečítať ... beriem si ho dokonca aj do školy ale too mam panický strach sa pohnuť od tašky doma je na ultrarajnom mieste
Nerobím si zrovna denník formou čo sa mi ten deň prihodilo ale občas si zapisujem myšlienky lepšie sa na ne môžem s odstupom pozrieť a zhodnotiť či sú správne, nájsť odpovede, porozprávať sa so sebou a zároveň si ulavit
pisem si aj vyslovene dennik do ktoreho naozaj zapisujem kazdy den ale to je taky par vetovy, strucny, aby som to fakt dodrziavala. proste jednou - dvoma vetami bud poviem co dolezite som v ten den robila, zazila, ako som sa citila alebo tak..
a potom co sa tyka rozsiahlejsich veci, opisov pocitov a podobne, na to su zvlast zapisniky do ktorych ale nepisem vyslovene kazdy den a nemusim tam nutne napisat datum a tak (aj ked pri dlhsich zaznamoch pisem).. mne uplne najviac vyhovuje tento dvojity sposob, pretoze viem ze velmi casto sa ludia rozhodnut pisat si kazdy den rozsiahly dennik a po par dnoch sa na to vykaslu lebo sa im to nechce. a kedze mam ten kratucky kazdodenny ktory mi zaberie asi 15 sekund ten ma bavit neprestane a plus ak mam cas, chut atd napisat si aj nieco viac tak si to napisem do tych ostatnych ale nic ma do toho nenuti
(hovorim v mnoznom cisle lebo jeden je taky hlavny kam pisem vacsinu, ale mam este zvlast trebars len na lasku, na vyslovene negativne pocity a tak..
a je fakt zaujimave s odstupom niekolkych rokov si to citat, ake hrozne problemy som mala v strnastich alebo aka malickost ma vtedy potesila
ale teda ako hovori melancholik, najviac ide presne o to obohacovanie a posuvanie, ludia su stale ovplyvneni emociami ktore momentalne prezivaju a velmi vlemi rychlo zabudame na tie ktore im predchadzali.. tj s niekym sa pohadate, nieco vam urobi a tym ze ste nanho nahnevany celu tu jeho osobu vidite v zlom svetle, zabudate na veci ktorymi vas niekedy potesil, preco ho vlastne mate radi atd. a prave ked si to takto clovek pise, vsetky tie momentalne pocity, ked ma clovek nejaky problem velmi lahko sa tym svojim vnutrom potom moze preluskat a vytvorit si objektivny nazor na celu tu situaciu, nie ovplyvneny cisto aktualnymi emociami
a este, velmi casto zabudame o com sme snivali, ja si rada pisem po com tuzim a o com snivam aj ked su to uplne malickosti a priebezne si ich tak pripominam a pracujem na nich
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
inak si myslím že je to fajn pokiaľ tam nepíšeš "ráno som mala praženicu, na obed spaghetti a nevečeriala som lebo chcem schudnúť" a podobné nezmysly
a fakt je to sranda čítať takto po rokoch, že čo ma dokázalo trápiť 10 rokov dozadu
teraz si síce denník nepíšem, ale občas keď je mi ťažko tak iba tak si vypíšem všekto čo cítim a prežívam na A4 a psychicky mi to pomôže trochu.
ináč denníky vôbec nepovažujem za hlúposť, práve naopak.
Je to podľa mňa skvelé, hlavne keď si to potom ten človek po rokoch číta...
pisem si aj vyslovene dennik do ktoreho naozaj zapisujem kazdy den ale to je taky par vetovy, strucny, aby som to fakt dodrziavala. proste jednou - dvoma vetami bud poviem co dolezite som v ten den robila, zazila, ako som sa citila alebo tak..
a potom co sa tyka rozsiahlejsich veci, opisov pocitov a podobne, na to su zvlast zapisniky do ktorych ale nepisem vyslovene kazdy den a nemusim tam nutne napisat datum a tak (aj ked pri dlhsich zaznamoch pisem).. mne uplne najviac vyhovuje tento dvojity sposob, pretoze viem ze velmi casto sa ludia rozhodnut pisat si kazdy den rozsiahly dennik a po par dnoch sa na to vykaslu lebo sa im to nechce. a kedze mam ten kratucky kazdodenny ktory mi zaberie asi 15 sekund ten ma bavit neprestane a plus ak mam cas, chut atd napisat si aj nieco viac tak si to napisem do tych ostatnych ale nic ma do toho nenuti
(hovorim v mnoznom cisle lebo jeden je taky hlavny kam pisem vacsinu, ale mam este zvlast trebars len na lasku, na vyslovene negativne pocity a tak..
a je fakt zaujimave s odstupom niekolkych rokov si to citat, ake hrozne problemy som mala v strnastich alebo aka malickost ma vtedy potesila
a este, velmi casto zabudame o com sme snivali, ja si rada pisem po com tuzim a o com snivam aj ked su to uplne malickosti a priebezne si ich tak pripominam a pracujem na nich
asi tolko no
Dokážem sa niekoľko hodín denne rozprávať sama so sebou, tak si urobím psychoanalýzu bez trvalých dôkazov.
to spomenúc, ja to už nejakých tých pár rokov zanedbávam a nevadí to
A urcite sme viac otvoreni denniku, ako psychologovi, ktoremu vsetko nepovieme