mali ste už niekedy vážnu chuť zabiť sa (napr. že ste stáli na výškovej budove, alebo ste už držali v ruke nôž a nie len sedeli doma a premýšľali) ? čo si o tom myslíte ? myslíte si že by sa človek ktorého život je úplne pokazený a denne ho prenasledujú s
vieš čo .. strýko si strelil do hlavy pištolou, ktorou sa zabíjaju svine pri zabíjačke ... zomrel cca mesiac- dva mesiace po tom .... čo mu bolo a prečo to urobil nikto nevie ... čo tým vyriešil nič.. každému strašne chýba ... je samovražda riešenie ?? nie je !!! čo tým docieliš nič ....
@anonymka00 mimochodom, do "ústavov" sa chodí na vlastné, dobrovoľné rozhodnutie. psychiater ti to môže odporučiť alebo ťa presvedčiť, že je to najsprávnejšia voľba - a majú pravdu, tam zistíš, že tvoj život nie je až taký zlý, ako sa ti zdá, že to môže byť aj oveľa horšie, dajú ti antidepresíva, vytvoríš si tam správne návyky na myslenie aj na organizáciu dňa, získaš priateľov, spoznáš podobných ľudí, ako si ty. určite, určite tam choď. nie je to hanba, budeš mať tak 3-4 týždne prázdniny.
aj ja som nad tym rozmyslala, najcastejsie vo veku od 10-14.. v 11 som uz bola odhodlana ze vyskocim z najvyssieho okna v nasej bytovke ale par ludi ma odhovorilo.. a co ti poviem, pomohol mi priatel nez som ho mala, vsetci ma mali hlboko v pici, mozno som mala 1-2 kamaratky ale to proste neni dost, ked doma mas furt peklo.. teraz nastastie uz nie som tolko doma, som na inej skole v lepsom kolektive a hlavne mam jeho..
nemam rada ked niekto povie ze sa zabijaju "slabi" ludia.. skorej to hovoria plytki ludia co nevedia co je to ozajstna bolest a chut vsetko skoncit.. ak mas pocit ze by ti tak bolo lepsie, mozno by to bola naozaj lepsia volba pre teba.. ale ja hovorim ze skus to este vydrzat, lebo nikdy nevies co ta caka.. raz sa ti to moze cele obratit
Prečo sa tvoje sny o budúcnosti rozplynuli? Možno sa pýtam sprosto, ale v tom kontexte s vysvedčením to nedáva zmysel.
A nikdy nemôžeš vedieť, čo by s tebou spravili, do ústavu väčšinou nezavierajú ľudí proti ich vôli, ak nehovoríme o nebezpečných alebo nesvojprávnych ľuďoch, čo asi nie si. Keď máš chrípku, tiež nepovieš, že nepôjdeš k doktorovi, lebo ti sypal antibiotiká do krku proti tvojej vôli. A že nie si v poriadku, no, s kým sa asi tak bežný psychiater zaoberá? Je to na tebe.
Inak neviem, čo ti na toto povedať Ja som pri ľuďoch v našom veku mala vždy pocit, že samovražda je zbytočnosť, keďže sa život stále má kam posunúť. Aj týrané dieťa sa dostane od rodičov. Je plno možností na nový štart.
preco by sa mali kvoli 4 dvojkam na polrocnom vysvedceni na zakladnej skole rozplynut sny o buducnosti? nech ti mamka ukaze vysvedcenie... rob co ta bavi drz sa toho a chod si za tym
keď som prišla o niekoho, bez koho som si nevedela predstaviť život... a tak mi zdobia predlaktie krásne jazvy ktoré mi však vždy budú pripomínať jednu vec..a to že žiaden chlap mi za to nestojí...a každý jeden čo by sa ku mne správal už len z časti tak ako on, len ho opľuť a odkopnúť....príde aj tak ďalší...
@semhamforas ale ona mi vynadala že mám hrozné známky že so 4 dvojkami budem možno predavačka v potravinách a ja celý život snívam o tom že bduem bývať vo VB a budem mať vlastný byt a ona povedala že na to nemám a potopila ma potom som dlho plakala a pomyslela som si že fakt som asi úplne dutá ...
postavila som sa do okna - mama ma zadržala, hladila som si nožom zápästie, ale nemala som na to a párkrát som sa pokúsila o útek z domu a boli noci, keď som si priala, aby som sa nezobudila, no keby som to ozaj chcela spraviť, tak by som to spravila poriadne
potom si spomeniem na najlepšiu kamarátku, ktorá zomrela kvôli srdcovej vade a na Erika, ktorý zomrel na rakovinu rok po maturite a bývalého spolužiaka, ktorý sa rok po maturite zabil na aute
život nie je prechádzka ružovou záhradou a nie, nemala by si sa zabiť, musíš sa schopiť a bojovať
@12 Skláňam sa pred touto múdrosťou! Neskutočná pravda toto.(myslím to ironicky)!
O samovražde si myslím, že je to posolstvo svetu. Samovrahov rozhodne neodsudzujem a ani si o nich nemyslím nič zlé. Len veľmi málo ľudí sa dokáže vcítiť do kože človeka , ktorý sa k takémuto niečomu odhodlal.
Áno, o samovražde som uvažoval niekoľkokrát ( a nebola to pubertálna kratochvíľa).Dopracoval som sa do štádia, že som si stanovil dátum, napísal koncept listu na rozlúčku. Deň pred veľký dňom mi však vošla do izby mama a vyhovorila mi to. netuším odkiaľ, ale vedela že sa niečo deje. Momentálne o nej stále premýšľam.
Časť z toho , čo popisuješ je smutná časť zas nepochopiteľná. Máš len 14 a vedz, že sa ešte mnoho vecí zmení (pozitívom je, že aj k lepšiemu). Nepoddávaj sa okolitej nepriazni a upriam sa na niečo, čo ťa teší aspoň trochu. Mne pomohli knihy a hudba. viem, že sa to ľahko hovorí a ťažko realizuje, ale si ešte príliš mladá. Časom sa veci znormalizujú.
Dievčatko moje Boh ti dal život, v tvojom srdci chýba láska k Stvoriteľovi .......choď do kostola a ak sa vieš modliť, pros Boha o pomoc, ten ti určite pomôže .....
Boh ti dal život, najväčší dar, preto si ho váž.........byť po smrti vo večnom zatratený , nie je to spravodlivé, čo by si si zaslúžila po doterajšom slzavom živote .......
@anonymka00 v takom mladom veku máš depresie??? musíš si v prvom rade uvedomiť, že to je všetko len v tvojej hlave. tvoj pohľad na svet sa nezmení kým to TY SAMA NEBUDEš CHCIEť! na tieto roky budeš spomínať ako na sladké detsvo, tak si ho začni láskavo užívať, pretože život je príliš krátky na to, aby si v starobe spomínala len na to aké si mala depresie lebo si sa potrebovala ľutovať kvôli kokotinám... prídu horšie problémy a vtedy čo budeš robiť??
a ďalšia vec...tvoji rodičia ťa ľúbia a to že ti hovoria že si sprostá je len preto, že chcú aby si to ďaleko dotiahla.. len ti to nevedia proste povedať normálne (aj moja matka mi nadáva denno denne že som sprostá že nič nerobím a že ma vyhodia zo školy lebo sa vôbec neučím..potom som jej ukázala výsledky z písomnej matury-94,6 percentil tak už bola ticho ale aj tak mi nevedela povedať, že je na mňa hrdá..proste z toho si nič nerob)
odbornu pomoc by som nevyhladaval ani ja lebo oni s teba hned urobia blazna a daju ti zrat nejake tabletky co ti akurat tak uskodia ale tak mozno to je len puberta a prejde to ja mam tiez nahovno zivot a nevim co bude a ako bude ale tak nejako zijem no co sa da robit zivot je kurva
Tvoja mama má špecifický talent byť demotivátorom.
Nepoddaj sa, prijmi jej slová ako výzvu! Viem, že to nebude ľahké obrátiť, ale toto že si myslí, že nemáš šancu? No ešte to tak. Ukáž, že ju máš a akú veľkú a reálnu. A neblbni.
@21 na toto sa dá povedať iba toľko že si treba dať pauzu od black metalu dosť mi to pripomína jedno interview ale neviem si spomenúť na meno toho hudobníka
ak sa neprestaneš ľutovať tak nečakaj zázrak že zrazu niekto švihne čarovným prútikom ako v rozprávke.. ZABUDNI. toto je reálny život a pokiaľ sa ty sama nebudeš snažiť o to aby ti bolo dobre, tak si na toto zvykaj a maj sa ďalej zle.
@klaudiqaaa ľahko sa ti to hovorí, predstav si že ráno vstaneš, prvé čo prídeš k zrkadlu, opuchnuté oči, potom ideš do školy celý deň sa s nikým nerozprávaš už ťa štve že ťa toľko ohovárajú, potom náhodou započuješ o tom aká si pi.. a neviem čo a sedíš sama nikto sa ti neprihovorí, prídeš domov, tam rodičia ktorí sa furt hádajú a ziapu po sebe, tak si len sadneš a plačeš. lebo ja by som raz chcela mať normálnu rodinu, mamu ktorá sa o mňa zaujíma a pýta sa ma ako sa cítim, či ma niečo netrápi, chcela by som raz byť akceptovaná taká aká som !!
aj počas osemročného mnohí prestupovali. zmeň prostredie. postav si hlavu. alebo zbúraj a začni stavať nanovo. prídu aj horšie veci, s ktorými sa budeš musieť vyrovnávať. a nájdi si niečo, čo Ti vyplní čas a bude aspoň trochu baviť
nejdem ti to vyčítať, nevedomosť človeka privádza k zúfalstvu a konečnému zatrateniu .........
nie som ten, ktorý to mal v živote jednoduché, bol som aj ja v nemocnici, videl som ako zomierali mladí ľudia, chceli tak strašne žiť a predsa zomreli, lebo boli vážne chori .....chodili dennodene do nemocničnej kaplky a modlili sa aj taký čo Boha vždy zavrhovali a pľuli naňho.... po určitom čase, plakali v predných laviciach a prosili Ježiša Krista o odpustenie........
Ver mi, že Boh je s tebou a vidí tvoje utrpenie, príjmi ho do svojho srdca a život sa ti zmení ..........urob vo svojom živote ten krok k oslobodeniu svojej duše a budeš spasená..........filip
@sitic mna tiez neznasalai lebo som nebola taka .husta, a nevem aka ako oni, lebo som bola ticho lebo som si tazko zvykala na nove xichty a dlho to trvalo a nevedela som s apresadit tak to stacilo na ich nenavist ci co to vlastne bolo.. proste oni boli mimo , a som sakra poucena ..
ako vraví @klaudiqaaa je to len a len v tvojej hlave.
môj niekdajší najlepší kamarát sa o to niekoľkokrát takmer pokúsil, doteraz ďakujem nejakej vyššej sile, že bol vždy s niekým al mal minimálne mňa a mohol mi veriť a neurobil to jedine kvôli mne. hoci sa veľakrát cítil zúfalo práve kvôli mne.
neviem si predstaviť, že by to dotiahol do konca. viem, že mal rozpísaných niekoľko listov na rozlúčku- pre mňa, pre mamu. vždy som plakala, keď mi to povedal, že písal znovu ďalší. ublížila by si tým okoliu. možno sa ti zdá, že tam nik pre teba nie je, ale možno ho len nevidíš al nechceš.
rozumiem ti, potrebuješ silu, nebáť sa urobiť prvý krok .......
musíš to dokázať, nedivaj sa naľavo, nedívaj sa napravo, ale hlaď dopredu, choď za svojím cieľom, život je veľmi zložitý a každý máme nejaké trápenie, opušťať sa a myslieť na to najhoršie je veľmi zbabelé......
dokázala by si tak ostatným, ako si bola zlá, ale ty si predsa múdra, vieš uvažovať, myslieť...a musíš teraz aj dokázať , že si silná a tvrdo isť za svojim cieľom je to tvoje nové Ja...
urob ten prvy krôčik a choď do toho kostola, choď tam, keď bude prázdny, porozprávaj Bohu svoje trápenie a žiaľ, poplač si a Boh ťa vysliší, ver mi .......dennodenne robi takéto zázraky, musíš mi veriť!...........filip
@anonymka00 pokial je to len pri slovach tak na to ser len sa mi tazko veri ze sa v jednej triede stretlo 99% primitivov. nie si nahodou na to nejak moc hakliva? u nas si tiez niektori "nadavaju" do biflosov ale to len v ramci srandy
ja viem písať o Bohu, Ježišovi Kristovi, ktorý je dennodenne zatracovaný v dnešných zlých časoch na takom portály ako Birdz, je opovážlive a obyčajne človeka vysmejú .........zatial, čo som prekvapený, sa tak nestalo, čomu som rád........filip
@anonymka00 komu niet rady, tomu niet pomoci. tvoje problémy sú smiešne...tvoje čierno biele videnie ešte viac... tým že sa budeš ľutovať a revať nič nezmeníš. nezmeníš ani rodičov. prestaň zo seba robiť chúďatko a postav sa konečne na nohy. a nehovor mi, že sa mi to ľahko hovorí, prešla som si 1000x horšími problémami ako ty a tiež som mala svoje depresívne obdobia...ale uvedomila som si že tým že budem chodiť ako mátoha nič ale absolútne nič nezmením.verila som v lepšiu budúcnosť...a vualá, po maturách odlietam do californie.... nikdy nevieš čo ťa čaká. tak ver v to najlepšie a konečne sa začni usmievať na svet..uvidíš, že ten ti úsmev potom oplatí
@sitic nie nikdy sa to nezmenilo boli falosni , a mozno su .. proste obmedzeni ludia akurat ze sme mozno akoze vychdzali na konci... ja ich vidiet nepotrebujem a bola to skola zivota aspon.. malo to vyznam trochu
keď takto rozmýšlaš, ešte viac samú seba presviedčaš o tom, že si slabý človek.. neviem, čo si všetko ešte prežila, ale toto sú také dôvody na "samovraždu", z ktorých vyrastieš keď skončí puberta .. -.-
z toho čo som prečítala, nevidím najmenší dôvod na samovraždu...trápia ťa také tie bežné problémy, ktoré predpokladám trápia/ trápili väčšinu z nás... a i napriek tomu sme tu...
poznám kopu ľudí, ktorí nemajú kamarátov; poznám ľudí, z ktorých si spolužiaci robili rohožky; poznám ľudí, ktorí mali na škole zlé známky ( a predsa sa z nich nestali predavači, lebo po strednej začali inak rozmýšľať, mali iné priority, začali na sebe pracovať...a i keď sa z nich náhodou stali predavači...a? i to je robota, ktorú musí niekto robiť); poznám ľudí, ktorí majú "divné" rodiny a tí, u ktorých sa ti nezdá, že majú "divné" rodiny, pravdepodobne len o svojich rodinných problémoch nehovoria na verejnosti....
chápem, v štrnástich ešte asi nevieš kto si, čo si, načo si, ale garantujem ti, že keď na to raz dojdeš, otvorí sa pred tebou úplne iný svet...stanov si nejaké ciele, rob niečo čo ťa baví, zamestnávaj svoju hlavu, aby si nestíhala myslieť na hlúposti, všeobecne sa snaž zmeniť k pozitívnejšiemu svoje myslenie...každá prekážka, každé zlo v tvojom živote ťa posúva len vpred a robí ťa voči niektorým veciam imúnnejšou. Je už len na tebe či to dokážeš využiť vo svoj prospech alebo nie...
mimochodom, nečuduj sa, že ráno keď vstaneš máš kruhy pod očami, keď chodíš spať o pol jednej
Ak chceš odbremeniť svet od ďalšieho zbytočného človeka, tak sa zabi. Ak tým chceš len utiecť od svojich problémov, tak to určite nerob. Aj tak si myslím, že hoci by ti tu všetci napísali, aby si spáchala samovraždu, tak by si to nespravila, lebo už len tým, že si založila toto fórum, si dala najavo, že si tým nie si istá. Neistý človek to nespraví, jedine ak v nejakom zlom citovom rozpoložení a v tom prípade by to bol tak či tak len útek od problémov, a teda zbabelstvo.
Môj otec v nemocnici tiež prežil celé detstvo, nemohol chodiť, bol na milióne operácií. Prvý krát stál na nohách, keď mal 5 rokov, ale nohy má zdeformované a bolí ho každý krok. Chodil do školy rovnako ako ty a určite to tiež nemal ľahké, keďže bol už na prvý pohľad "kripel". Jednu dobu bol dokonca v ústave, z ktorého (myslím v 12tich) ušiel.
Mne rodičia nadávali už keď som doniesla 4 dvojky za sebou v žiackej. Rodičov si bohužiaľ nevyberieš, ale rozhodne je veľa iných, čo má s nimi viac problémov ako ty.
To, že veľa plačeš, je len preto, že ľahko podliehaš tlaku okolia a minulosti. Šikanovali ťa v 12tich, nie teraz, takže ak si to prekonala, nie je dôvod obzerať sa dozadu. To, že nikoho nemáš, si spôsobuješ sama svojím správaním. Keď sa posnažíš, určite si nájdeš aspoň jedného priateľa a uvidíš, že potom bude hneď všetko lepšie. Akurát sa musíš prebrať, prestať sa utápať v sebaľútosti a pomýšľať na samovraždu, lebo tým od seba iba všetkých odoženieš. Z človeka je negatívne myslenie proste cítiť...
proti samovražde nemám nič, nech si každý robí so svojim životom o chce.. ale samovražda v puberte nie! vieš ono, počkaj ešte a o dva-tri roky zistíš aké kraviny si riešila podľa mňa každý tretí človek v takomto veku má pocit beznádeje, že ho nikto nechápe, že nemá priateľov a že už ho na tomto svete nič nedrží, sama som mala to isté.. a buď rada, že teba mama zjebala za 4 dvojky na vysvedčku, mňa mama zjebávala za dvojku, ktorú som dostala z písomky, odpovede, bleskovky,..
aj ja som bola na 8-ročnom a tiež som bola šikanovaná(tiež bifľoš.. .)..jedného dńa prišla náhodou psychologička urobiž nám nejaký výcvik a na základe prvého dojmu usúdila že chyba je v nich.. - to vymyslel jeden a potom sa už len vyťahovali jeden pred druhým že kto je väčší macher..
a potom sa to už dalo nejako dokopy samé...som skoor so všetkými v kontakte..a v pohode som zmaturovala a som na vš..nerob to je to hovadina!!!
preboha... popisujete tu cvokhaus ako odbornu pomoc. Kamarat bol v cvokhause prave za pokus o sebevrazdu a hovoril ze tto bolo peklo ze chcel tak 100x zdrhnut (neuspesny pokus o utek je vraj trestany samotkou a injekcnou liecbou co je tak 10x horsie ako normal)... co sa tyka samovrazdy iba zbabelec dokaze vzdat sa takej vyzvy ako je zivot ked nas sem posielali vraveli ze to nebude jednoduche a co sa tyka depresii tie som mal aj ja navstevoval som rozne psycho... poradne ale nikde mi nepomohli na to som az moc velky pripad no naucil som sa mat tento svet rad taky aky je, je to zatial to najcennejsie co mam
@anonymka00 ahoj, ak máš 14, aj ja som sa chcela v tvojom veku zabiť, mala som často také stavy, a tiež aj teraz občas stavy že denne plačem. Ale vyčkaj na strednú, skús sa správať trošku viac kamarátsky a určite si tam nájdeš priateľov navyše na základke ak máš dvojky, to nie je žiadna hrôza!
Tiež som veľakrát sedela s nožom v ruke, ale nikdy som to nespravila!! a nesprav to ani ty!! Máš len 14 rokov, tvoj život sa môže zmeniť, skús ho zlepšiť k lepšiemu.. Skús si raz pozrieť napríklad Modré z neba, kde sú ľudia s možno omoho horšími problémami ako máš ty, možno zistíš, že mohlo byť aj horšie a už si budeš svoj život vážiť viac! a kašli na svoju sprostú mamu, raz budeš mať vlastné deti a budeš dobrou matkou
Všetko sa dá zmeniť. Nie hneď, možno ani za mesiac. Ale kde je vôľa tam je cesta. Ak si dáš do života cieľ a budeš naozaj ochotná sa snažiť a spraviť všetko preto aby si ho dosiahla všetko bude inak.
Šikanovali ťa? Vitaj v klube, nie si prvá ani posledná. Zlí rodičia? V puberte sa zdajú všetci rodičia zlí. A možno naozaj sú... a čo teraz? Moji rodičia ľutujú, že som na svete, matka mi do očí povie, že nešla na potrat len preto lebo by to bolo proti Bohu a s radosťou mi pripomína, že ma nechcela a keby mohla rozhodne sa inak. Pre mňa sú to len osoby, ktoré mi pomohli dostať sa na tento svet a viac ma netrápia, som tu a žijem si svoj život, oni ma nechcú a ja sa kvôli tomu nebudem trápiť.
Nemáš kamarátov? A načo? Potrebuješ ich? Sú dôležití na to aby si si splnila svoje sny a ciele? Väčšina ľudí čo stretneš sú pokrytci, chudáci a hlupáci. Takí s tebou budú až keď začneš niečo znamenať a zapadneš k nim. A to chceš? Zapadnúť k hlupákom a chudákom? Myslím, že nie. Keď naozaj niečo chceš tak to aj dosiahneš a nepotrebuješ k tomu nikoho. Dôležité je iba to čo znamenáš sama pre seba a to čo ťa robí šťastnou. Na ostatných nezáleží, aj tak ti budú vždy iba závidieť, nedoprajú ti to čo máš a tí čo sa budú tváriť, že hej to robia len preto lebo sa s nimi podelíš... Iba málokedy narazíš na niekoho, kto ti to dopraje úprimne a to sú prevažne silní jedinci ku ktorým sa v takomto stave ťažko začleníš.
Ak si chcela aby ťa niekto poľutoval máš asi smolu, dnes majú všetci svoje problémy a nemajú čas na ufňukancov.
Máš tri možnosti na výber:
1. môžeš pokračovať v tom čo robíš, fňukať, sťažovať sa a hľadať niekoho kto ťa poľutuje a otravovať tým život ostatným ľudom
2.pozbierať sa, nájsť v sebe silu a odhodlanie bojovať sama za seba a za svoje sny
3. vzdať to a zabiť sa, ako povedala @yui ak si zbytočný človek, nemáš silu popasovať sa s problémami prispieť niečím do svojho života a do spoločnosti, tak potom tu len zaberáš miesto. Takých je tu kopec, takto bude aspoň o jedného menej.
@anonymka00 vieš behať, dýchať, kričať, smiať sa i plakať. Neumieraš od hladu a smädu, tvojho otca nikto nezastrelil, teba ani tvoju mamu nikto neznásilnil. Máš 14 rokov a celý život pred sebou. Váž si to a váž si seba. Prvý a najlepší krok, ktorý môžeš urobiť, je ísť za psychiatrom.
to čo ťa nezabije, to ťa posilní. sú veci, ktoré človek jednoducho musí zvládnuť. pozbierať sa, utrieť si slzy a ísť ďalej cez to všetko. pretože až toto prekonáš bude z teba silnejšia osobnosť než všetci tvoji spolužiaci dokopy.
si jednoducho príliš citlivá osoba a berieš si všetko príliš osobne a pod kožu. niekto ti povie, že si sprostá a automaticky si to zafixuješ ako jedinú skutočnosť. prečo by si mala byť sprostá, keď nie si sprostá? toto mi vysvetli. keď ti matka povie, že si sprostá tak si automaticky sprostá? alebo keď ti to povedia spolužiaci?
vieš čo mne všetko otec už narozprával za môj život? aké kokotizmy, provokácie, urážky a stále som tu.
si príliš slabá povaha aby si to zvládala sama. to je ten problém. keď sa nepostavíš samej sebe tak sa nepostavíš nikomu.
kopni hlavne seba do zadku a nadaj si do sprostých, ako môžeš byť taká sprostá, že necháš sebou takto zametať. niekto s tebou vytrie podlahu raz tak to budú robiť navždy.
nebudem ti tu hádzať pozitivizmi prečo nemáš a prečo všetko sa oplatí žiť a iné bláboly pretože to proste vieš.
ale keď chceš ísť do tej Británie a žiť tam, tak sa vyser na pózerov pre ktorých je inteligencia značnou prekážkou a dotiahnu to max do kancelárie nejakej betonárky alebo do potravín. vytýč si svoj cieľ ísť tam kam chceš a nič ťa nezastaví. ani prijebaní spolužiaci ktorí nevedia čo od radosti tak si vybrali slabý objekt čo je podľa mňa totálny kokotizmus zakomplexovaných bukvíc.
a vôbec na čo sa s nimi chceš baviť, keď vidíš akí sú to kokoti strašní? to sa chceš pridať k bande ohováračov ktorí ti nadávajú?
@anonymka00 pokusala som sa o to a nie raz, ale ako vidis ani raz mi to vyslo. mozno stastie, mozno smola. moja rada je, ze to radsej nerob, lebo ono to nie je take jednoduche ako sa to zda. prerezat si zapastie? to by si si musela prerezat viac miest a lahnut si do horucej vane. tabletky? to by si ich musela zjest vela a uz pri 20 ta moze zacat napinat. skocit z budovy? na to treba viac odvahy alebo pomatenosti...
tiez musis davat pozor na to, ze si mozes v poslednej chvili uvedomit, ze vlastne nechces umriet (to sa mi stalo) a niekedy uz je neskoro. dobre si to rozmysli, ale ono to za to nestoji. mas 14, ani sa nenazdas a budes mat 18, mozes odist z domu, vysrat sa na rodicov, odist do inej krajiny..zacat novy zivot. radsej zacni chlastat ako premyslat o samovrazde.
V 14 si nemožeš zariadiť život ako chceš, ale vyčkaj času, raz sa postavíš na vlastné nohy a zariadiš si ho ako budeš chcieť, nepočúvaj ostatných ked sa budeš snažiť ukážeš im že sa mýlia
ľahké to pre teba nebude, ale musíš sa zmeniť..svoje vnímanie, negatívny postoj.....ľudia sa zabúdajú smiať, musíš sa smiať, ani nevieš akú silu ma pozitívny postoj
@klaudiqaaa podľa mňa by si ju nemusela zahrňovať komentármi, že si to mala v živote 1000 krát tažšie, pretože to takto nikdy nemôžeš vedieť a zneje to akoby si si už prešľa všetkým najhoršie existujúcim (všetci v tomto fóre sú samozrejme najskúsenejší, najmúdrejší...)
každý zvládame v živote prekážky a o tom, aké ťažké sú rozhodujeme len my sami, podľa toho ako sa s nimi dokážeme vysporiadať, myslíš, že pre ňu môže byť teraz niečo horšie ako absolútna nechuť k životu?
rozmyslala som o tom asi 3 roky dozadu, a pred par dnami som si na to spomenula znova. Kebyze na to mam gule, tak to vtedy asi spravim. Len pri mojej sikovnosti by sa mi to nepodarilo by sa zlomil tram ako v 3 musketieroch ci ako sa to volalo, kde hral Gerard Depardieu,
ked uz clovek nevie ako, tak je to ako niekto napisal vyssie, unikove vychodisko... Ked uz nema silu na nic ine, tak toto mu pride najlepsie riesenie, mozno aj je, ktovie
@anonymka00 ja to beriem takto: ak si si už otvorila okno , tak skoč!
ale ak nad tým len premýšlaš, nerob to lebo to aj tak neurobíš.... snaž sa nájsť si niekoho kto ti rozumie..... a na tých ostatných nemysli, lebo ani oni nemyslia na teba..... a čo že si bola chorá? kto z nás nebol? proste ži svoj život najlepšie ako vieš, skus sa na ludí usmiať a byť milá, otvorená.... pohybuj sa v nových kruhoch a nie medzi tými istými ludmi ktorí ťa považujú za ZOMBIE..... je to tvoj život tak ži! môj nazor
Musiš vyhladat pomoc!!!!! lebo inak sa to neskonči!!! potrebuješ pomoc, novych ludi prostredie a tak... zmenit svoj život od zakladu!!a neber na vedomie čo ti povedala mama !!!!dvojky su celkom v phoode !!! by som povedala skvor ze vyborne znamky!! niekto ledva prechadza z triedy do triedy... zamysli sa nad tym..život maš len jeden .Ja tiež to nemam najkrajšie.. nikto nema dokonaly život.
Myslím , že každý jeden človek na to pomysli aspoň raz v živote..
aj ja som myslela ale potom som si povedala , že ešte nenastal ten správny čas pretože ľudia by si povedali len "ach umrelo nejake dievča no nezvládla život zabila sa " ale ja chcem aby hovorili "nie prečo práve ona to sa nemalo stať ONA nie ONA nemala odisť,....
kto sa chce zabit sa zabije a nekeca o tom.. Ak o tom keca, nechce sa zabit, len hlada pozornost... Napisala mi jedna holka ze sa ide zabit a nemam ju prehovarat vraj sa uz rozhodla.. Tak som jej odpisal, ok, tak pozdrav odomna diabla, stretneme sa v pekle.. Guess what: nespravila to, ale zato sa paradne urazila na mna, vraj som debil a ze co ak by to naozaj spravila.. Na to nemas.. Prestan sa strapnovat, keby si sa chcela zabit tak to spravis a nekecas o tom.. Nedokazes zabit pavuka, nie este seba.. po tej sprave prisiel len prival nadavok a urazok, ale stale zije.. Snazi sa nalakat dalsich na svoje pseudodepresie a kecy o tom, ze teraz to naozaj spravi, nie ako naposledy.. A vsetko len preto, ze si nevie zabezpecit pozornost ludi inak
Môj kamarát a bývalý spolužiak zo základky sa obesil mal 21 keď to spravil. Keď som sa to dozvedel nemohol som tomu uveriť. Vtedy som sa zamyslel nad dôvodmi samovraždy. Smrť je jediná istota v živote človeka. Zomrieť musí každý, tak prečo to sa to niekto snaží skoncovať predčasne. Keď je človek na uplnom dne tak nemá čo stratiť, ale to nieje dôvod na samovraždu. Máš pred sebou celý život. Ešte si nezažila skoro nič. Užívaj si života a kašli na ostatných čo ťa šikanujú. V kľude im ukáž prostredník a nevšímaj si ich. Viacej komunikuj z rodičmi tie 4 dvojky to nieje nič väčšina ľudí je na tom oveľa horšie. Tvoja mamka sa učila na základke na samé jednotky ? A ak aj čo jej to bolo v živote platné?
@aversio z jej prispevkov si asi nepochopil ze nema oporu v ziadnom cloveku, ani v rodine ani v kamaratoch.. niekomu to proste povedat musi, tak zalozila forum.. je to vykrik o pomoc a je mi zle ako ty a sto inych birdzakov reaguje. Skopirujem prispevok z tumblr-u:
Girl: I'm depressed.
Society: Stop begging for attention.
Girl: I cut myself.
Society: Stop begging for attention.
Girl: I want to die.
Society: Stop begging for attention.
Girl: Commits suicide.
Society: I wish we could have helped her before it was too late.
zaujimava tema ja mam tiez tuto "diagnozu" iba nwm ak ju riesit hlavne treba si z niekym pokecat ale ne cez social. siet birdz je v poho
a tak ja nwm tiez mam tak o nicom zivot ale aspon sme dnes vyhrali aky som bol rad najdi si nieco co ta bavi nejaku dobru zavislost napr sport alebo mi proste napis aby som sa nenudil ani ja
@etelnair sorry ale toto si mega prehnal.. nechceš sem napísať moje rodné číslo a stav konta rodičov? nejsi myslím natolko tupý aby si nevedel, čo je ešte sranda a čo si asi logicky neželám aby si sem vypisoval, ešte k tomu takýmto spôsobom.. aspoň keby išlo o mňa, ale toto o__O fakt ako, si kokot
@etelnair paráda tak napíš že sa ti zdá byť idiotský a neťahaj do toho (nie len) moje súkromné veci.. a neni to prvýkrát toto, ale hlavne že si strašne zaujímavý -.-
riešenie každého problému hladaj vždy v sebe... v skutočnosti čo sa týka tvojho života sú názory tvojich rodičou absolútne nepodstatné, tak isto aj tvojich terajších spolužiakou... život vie byť nenahraditelný svojou dokonalosťou, stačí sa ho len naučiť žiť...
máš 14 rokou a myslíš že nemá zmysel ďalej pokračovať, len preto že si doteraz zažila iba nešťastný život,
holka prestaň počúvať čo o tebe hovoria iný a zamysli sa nad tým čo si o sebe myslíš ty sama, to je to podstatné...
kamarátou si hladať nemusíš, oni si ťa nájdu sami, no tvojím hlavným problémom je tvoj samotný psychický stav, vďaka ktorému ťa rozosmutní a emočne rozpoloží aj tá najmenšia kravina, v tvojom prípade si stačí uvedomiť, že všetko čo ti kto povie aj keď je to rodič či spolužiak ktorého všetci rešpektujú, nie je pre tvoj život take podstatné ako to čo si myslíš ty sama, tak že pokial si myslíš a veríš že budeš žiť vo VB, tak si môže hovoriť každý čo chce, no ty sa do Velkej Británie aj tak dostaneš... ver v seba... dokážeš čokoľvek ťa nepadne, hranice žiadne neexistujú... (ja osobne som dostal šancu znova žiť... a prezradím ti že smrť je riešením problému, no život je ten dôvod prečo sa oplatí pokračovať... ) veď si ešte nezažila nič čo by ťa spravilo naozaj šťastnou, najvyšší čas...
@anonymka00 existuje niečo čo máš skutočne rada...??? (záľuba, šport, osoba, čokoľvek čo ťa dokáže potešiť a vyčarovať ti úsmev na tváry...
Hej..doma som mala menšie problémy dajak som nevychádzala s rodičmi... dostávala som neustále zaracha a to ani neviem za čo...popritom problémy s chalanom, šibalo mu, nevážil si náš vzťah...taktiež som sa mierne podrezala...našťastie už nič nevidno, len malé jazvy...ale viem , že to bola sprostosť aj keď nesľubujem, že to neurobím zas...proste som sa vtedy na to cítila...
Ja som začala nad takými vecami uvažovať vtedy keď ma spolužiaci slovne šikanovali.Najskôr som si len škriabala po ruke kružidlom až sa to stále zhoršovalo a spravila som si pár dosť bolestivých rán!Raz to jeden môj priblblý spolužiak povedal triednej...našťastie mi povedala že ak s tým prestanem tak sa o tom moji rodičia nedozvedia.Zdôverila som sa s tým učiteľke dramatického krúžku s ktorou si tykám...chodia tam so nou aj iné baby vrátane mojej sesternice ktorá to musela vykecať doma a mala som z toho problémy!!!Uvažovala som aj nad tým že sa podrežem!A to kvôli tomu že keď sme boli na lyžiarskom tak mi chalani dosť nadávali...neviem ani prečo jednoducho si zo mňa robili haluz že som dvanásťceckové prasa!Mám na to veľmi zlé spomienky síce bolo na lyžiarskom dobre rezala som sa aj tam!!!Od vtedy som úplne citlivá...potom som pri nich už ani nesedela keď sme jedli a radšej som sa opýtala učiteľov či môžem sedieť s nimi asi tri krát sa mi stalo že keď som ostala sedieť v miestnosti kde jedli učitelia som sa po príchode učiteľky rozrevala a tá to potom začala riešiť! Niektorý spolužiaci s tým prestali ale iba jeden do mňa stále vyrýval...zavolala si nás a on jej začal hovoriť keď mu dohovárala že vraj som mu ja povedala že je buzerant a že mu nadávam čo vôbec neni pravda!!!Pokračovalo to ďalej a teraz s tým zas začínajú!!!Raz som stála v kúpeľni nad umývadlom s nožom v ruke a nikto nebol doma...začala som si predstavovať všetky zlé spomienky a chcela som sa podrezať...no v tom som si uvedomila že to nemôžem spraviť kvôli niektorým ľuďom ktorých nechcem menovať!!!A tak sa to nakoniec skončilo dobre...teraz síce mám jazvy na ľavej ruke ale všetko je OK a som šťastná!!!
Mám to isté aj o nemocnici aj o šikane. Teraz už nie prestúpila som na inú školu a mám tam 2 kamošky a ešte Kejt 18 ale aj tá mama je pravdivá a neuveríš mi asi ale premýšľala aj keď mám iba 12. Ľudia mi hovoria že som hlbokomyseľná a že premýšľam ako dospelá ale nikto si to neváži. No zmierila som sa s tým tak že si píšem denník a keď som fest nasratá tak boxujem alebo cvičím. Stala som sa vegetariánkou mame napriek a čo! Je to môj život a ja si ho užijem Krista!
Samozrejme, že ma to napadlo (asi každého). Mala som veľké existenčné problémy a hrozilo, že prídeme s rodinou o všetko. Ale potom ma napadlo, že zostane teda rodina. Vždy je dôvod prečo žiť. Samovražda je podľa mňa zbabelosť a najväčší prejav slabosti. Plus sebectva. Umrieť je ľahké. Žiť chce odvahu. Treba sa rozhodnúť, či chce byť človek zbabelec alebo odvážny. Aspoň to je môj pohľad.
Nikdy by som sa k tomu neodhodlala,a ak áno tak by som to aj nespravila,lebo by som tým zničila svoju rodinu,hlavne môjho malého 4 ročného brata,neskutočne ho ľúbim a on ľúbi mňa.
Rozmýšľala som nad tým. Keď som mala tak okolo 10 tak asi dosť často a chcela som aj ujsť z domu. Teraz som v pohode. V mojom okolí veľa ľudí spáchalo samovraždu. Radila som ich k skupinke známych. To ma prinútilo ešte viac prehodnotiť svoj postoj. Aj keby som mala pocit, že nikomu chýbať nebudem, tak budem. Začala som si vážiť život, brať to ako obrovský dar, ktorý si chcem vychutnať kým mi to je umožnené. A takto, možno to vyznie hnusne a hlúpo ale myslím že samovražda je osobná prehra človeka. A že človek nemusí byť taký zbabelý to spraviť, môže sa proti tým problémom postaviť. Neodsudzujem však samovrahov. Vedeli prečo to chcú spraviť a bolo to ich rozhodnutie. je to ale smutné...
mala som... a aj som to spravila ale teraz už našťastie sa mi to nepodarilo... bolo to hrozné a takým spôsobom ako som to skúsila vtedy by som to už nerobila... nemyslím si že by to niečo zmenilo...
skúsila som a nie raz..2 krát som smrti unikla a to som mala iba šťastie...viem aký to je pocit lebo v mojom živote som nezažila vždy šťastné chvíle..viac bolo tých smutných...môj osobný názor,je že kukni si toto video: http : / / www.youtube.com/watch?v=sQtj22HYIpE je to super video...a ked som si to v pohodicke kukla uvedomila som si veľa vecí..a nemysli si,že je to blbosť..není žijem už niekoľko mesiacov no snažím sa o to a som zatial spokojná..pomohlo mi to video veľmi...a hlavne nemysli na smrt ani nato sa zabiť proste nič...práveže musíš byť silná osoba! viem,že čo si písala nemala si to lachké...ale nikdy sa nemôže človek vzdať...ja som na zemy bola strašne veľa krát a veľa krát som bola mimo..nevládala som bola som nešťastná nič ma nebavilo...ale aj ked sa život s nami nehrá...treba byť silný hlavne..myslieť pozitivne...a nie trápiť sa minuloťou lebo minulosť ludí len zabrzduje...ľudia sú svine...aj namňa v mojom živote ľudia bolí hnusní veľa krát som po nociach plakala...smiali sa mi,šikanovali ma,ubližovali mi..citila som sa jak zbytočná handra...až ani neviem ako jedného dňa s tej tmy ma vytiahol človek ktorého som ani nečakala,že mi pomôže...pozri moja kamoška mala podobny problém a vyhladala pomoc šla k psychiatričke a vyrozprávala sa všetko čo sa jej stalo a tak v živote..chodila k nej a po mesiaci bola úplne iný človek...není to lachké,život sa snami nemazná...ale chcem iba povedať aj ked sa ti zdá,že nemá význam tvoj život nič...tak ver mi má! treba veriť a nevzdávať sa... a túto pesničku si tiež vypočuj: http : / / www.youtube.com/watch?v=PxsqSmgfugc ... možno ti troška pomôže...
Ja osobne ti odporúčam psychológa, a možno aj psychiatra.Nič zlé na tom nieje, je to ich práca, určite ťa nebudú považovať za cvoka. Pokiaľ chceš raz v budúcnosti žiť ako človek s čistou hlavou a sama sa toho nevieš zbaviť, pomôžu ti. Vravím z osobnej skúsenosti.
A nezabúdaj, na každú dieru je záplata, v budúcnosti to s tvojimi kamarátskymi vzťahmi bude lepšie
@anonymka00 nie nôž, radšej drogy-svet ma aspon viacej farieb...nie to bol len vtip (aj ked mna uz to vela krat napadlo ze si nieco slahnem-nikdy som nic nezohnal)...musi clovek len cakat a stretnes niekoho podobneho s rovnakymi zaujmami...som na tom podobne a spravilo to zomna takeho cynika ze sa somnou ludia uz odmietaju bavit ale stale nestracam nadej tak ju nestracaj ani ty
Jeden deň som doobeda v pohode ale štve ma rozchod, škola a všetko čo poseriem. Mám pocit, že sa psychicky zrútim a večer sa to stane, som na dne. V noci si chcem skočiť a v otvorenom okne fajčím poslednú cigaretu so slzami v očiach a rozmýšľam nad zmyslom môjho života. Ale možno našťastie, možno nie som si včas uvedomil, že chcem zažiť ešte pár vecí. "Sakra chlape ešte si nehral vo Wembley, tvoje fotky ešte nevidel svet, ešte si nevidel Davida Gilmoura, Toma Waitsa, Chrisa Cronella a ostatných ktorých miluješ, musíš zažiť dobrodružstvo a dať si cigu v aute na Route 66, na Golden Gate Bridge, v nejakom byte s výhľadom na Central Park alebo na Eiffelovku, cestovať stopom k Baltskému moru a trajektom do Švédska, ešte sa milovať so ženou a stretnúť kopu úžasných ľudí...kurva spamätaj sa!!!"- asi takto znel ten hlas v mojej hlave ktorý zavelil otočiť sa a skončiť s tým čo ma ničilo. Pokračovať ďalej a skúšať to znova a znova. A dnes som zrazu v pohode. Trochu mi to chýba (vzťah), ale usmievam sa. Chcem jej dať možnosť byť šťastnou aj s iným a ja to tiež skúsim. A o ostatné veci, ktoré ma trápia sa už nejak postarám. Ale verím, že všetko bude najlepšie ako môže byť. Aj keď je to v súčasnosti ťažké keď vidím, čo všetko sa deje ale som asi príliš naivný... "
Predstav si život podľa tvojich snov, predstav si, že máš priateľov, si obľúbená, všetci ťa majú radi. Povedz si, že je všetko v poriadku. Presvedč sa o tom. Nahovor si to a správaj sa tak a uvidíš, že všetko začne byť dobré. Samovražda nikdy nie je riešenie. Tiež som nad tým tak v desiatich rozmýšľala, no aj keď máš pocit, že nikomu na tebe nezáleží, ver, že by si tým mnohým ľuďom ublížila. Máš celý život pred sebou. Máš sny. Presvedč sa že chceš žiť! Možno to teraz tak nevyzerá no raz nájdeš správnych ľudí, len treba čakať, hľadať, snažiť sa žiť. Hlavu hore
pozri tiež som nad tým viackrát uvažovala viem aké to je keď rodičia pijú atď. neviem či moje dôvody boli správne ale uvedom si že nech sa deje čo sa chce je to tvoj život a budeš ho mať taký aký ho budeš chcieť ak poriadne zamakáš a nebudeš sa báť.......ak si tvoja mamina myslí že niesi inteligentná len pre tie 4 dvojky tak asi nemá všetkých pohromade...... s prepáčením..... si ešte mladá a všetko máš pred sebou proste sa nadýchni a bojuj ......a ver mi ja viem že sa to ľahšie povie ako urobí ....
@2 asi tak, každý si proste prešiel takýmto obdobím "beznádeje"
Vyrastieš a zistíš, že sa dejú aj horšie veci ako sa ti zatiaľ stali(bohužiaľ) ale život je aj napriek tomu krásny Nečítala som to celé ale asi si zatial nezažila nič tak pekné, aby si vďaka tomu pochopila aký veľký je život dar.
a jasné, že som si tým tiež prešla . Obdobie "som zbytočná" a "nikto ma nemá rád" mám vďakabohu za sebou. Skús robiť to čo ťa baví, ja som sa našla v hudbe a knihách. Keď aspoň zčasti spoznáš, kto si, uvedomíš si akú máš cenu.
@anonymka00 " Nazývali ma štetkou a kurvou, aj ked som nikdy s nikým nechodila Nikto sa somnou nepriatelí, každý si myslí že som divná, som nespoločenský typ, neviem sa ozvať ... Môj život stojí tak za nič, plačem pre každú blbosť, priemerne tak 10-20x za deň. Nemám nič, nikoho." poznam to ...toto iste sa stalo mne...urazali ma neznasali ma pre nic...nemala som nikoho... nakoniec proste uplnou nahodou som si nasla priatelov ktory ma podrzali... proste mala som sa komu vyrozpravat... nemysli na samovrazdu... zivot je dar a mali bys sme si ho vazit.. skus si najst priatelov ak nevies normalne tak skus cez fb pokec alebo tu na birdzi ak potrebujes som tu pre teba pretoze viem cim si prechadzas..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
120 komentov
a inak, prechádzam si tým istým
nemam rada ked niekto povie ze sa zabijaju "slabi" ludia.. skorej to hovoria plytki ludia co nevedia co je to ozajstna bolest a chut vsetko skoncit.. ak mas pocit ze by ti tak bolo lepsie, mozno by to bola naozaj lepsia volba pre teba.. ale ja hovorim ze skus to este vydrzat, lebo nikdy nevies co ta caka.. raz sa ti to moze cele obratit
NIkdy som nad tým nerozmýšlal vážne....pár král len o tom aké by to bolo
A nikdy nemôžeš vedieť, čo by s tebou spravili, do ústavu väčšinou nezavierajú ľudí proti ich vôli, ak nehovoríme o nebezpečných alebo nesvojprávnych ľuďoch, čo asi nie si. Keď máš chrípku, tiež nepovieš, že nepôjdeš k doktorovi, lebo ti sypal antibiotiká do krku proti tvojej vôli. A že nie si v poriadku, no, s kým sa asi tak bežný psychiater zaoberá? Je to na tebe.
Inak neviem, čo ti na toto povedať Ja som pri ľuďoch v našom veku mala vždy pocit, že samovražda je zbytočnosť, keďže sa život stále má kam posunúť. Aj týrané dieťa sa dostane od rodičov. Je plno možností na nový štart.
neboj dievča bude lepšie
a ešte sa nesamovraždi; sú aj iné alternatívy medzi životom a smrťou
postavila som sa do okna - mama ma zadržala, hladila som si nožom zápästie, ale nemala som na to a párkrát som sa pokúsila o útek z domu a boli noci, keď som si priala, aby som sa nezobudila, no keby som to ozaj chcela spraviť, tak by som to spravila poriadne
potom si spomeniem na najlepšiu kamarátku, ktorá zomrela kvôli srdcovej vade a na Erika, ktorý zomrel na rakovinu rok po maturite a bývalého spolužiaka, ktorý sa rok po maturite zabil na aute
život nie je prechádzka ružovou záhradou a nie, nemala by si sa zabiť, musíš sa schopiť a bojovať
ver mi, kazdy z nas ma tych problemov az az a keby takto kazdy rozmyslal, tak uz by sme davno vymreli !
schop sa dievca a nezufaj, aj pekne casi pridu ver mi
O samovražde si myslím, že je to posolstvo svetu. Samovrahov rozhodne neodsudzujem a ani si o nich nemyslím nič zlé. Len veľmi málo ľudí sa dokáže vcítiť do kože človeka , ktorý sa k takémuto niečomu odhodlal.
Áno, o samovražde som uvažoval niekoľkokrát ( a nebola to pubertálna kratochvíľa).Dopracoval som sa do štádia, že som si stanovil dátum, napísal koncept listu na rozlúčku. Deň pred veľký dňom mi však vošla do izby mama a vyhovorila mi to. netuším odkiaľ, ale vedela že sa niečo deje. Momentálne o nej stále premýšľam.
Časť z toho , čo popisuješ je smutná časť zas nepochopiteľná. Máš len 14 a vedz, že sa ešte mnoho vecí zmení (pozitívom je, že aj k lepšiemu). Nepoddávaj sa okolitej nepriazni a upriam sa na niečo, čo ťa teší aspoň trochu. Mne pomohli knihy a hudba. viem, že sa to ľahko hovorí a ťažko realizuje, ale si ešte príliš mladá. Časom sa veci znormalizujú.
Dievčatko moje Boh ti dal život, v tvojom srdci chýba láska k Stvoriteľovi .......choď do kostola a ak sa vieš modliť, pros Boha o pomoc, ten ti určite pomôže .....
Boh ti dal život, najväčší dar, preto si ho váž.........byť po smrti vo večnom zatratený , nie je to spravodlivé, čo by si si zaslúžila po doterajšom slzavom živote .......
poslúchni ma a stane sa zázrak ...........filipk
tiež som bol do 5 rokov dosť dlho v nemocnici, a tiež to má nejaké následky, ale to sa časom upraví, len treba žiť naplno, robiť radosť druhým...
a ďalšia vec...tvoji rodičia ťa ľúbia a to že ti hovoria že si sprostá je len preto, že chcú aby si to ďaleko dotiahla.. len ti to nevedia proste povedať normálne (aj moja matka mi nadáva denno denne že som sprostá že nič nerobím a že ma vyhodia zo školy lebo sa vôbec neučím..potom som jej ukázala výsledky z písomnej matury-94,6 percentil tak už bola ticho ale aj tak mi nevedela povedať, že je na mňa hrdá..proste z toho si nič nerob)
s filipom uplne suhlasim !!!
Nepoddaj sa, prijmi jej slová ako výzvu! Viem, že to nebude ľahké obrátiť, ale toto že si myslí, že nemáš šancu? No ešte to tak. Ukáž, že ju máš a akú veľkú a reálnu. A neblbni.
@7
@16
každý má prach bolesti položený inde...
nejdem ti to vyčítať, nevedomosť človeka privádza k zúfalstvu a konečnému zatrateniu .........
nie som ten, ktorý to mal v živote jednoduché, bol som aj ja v nemocnici, videl som ako zomierali mladí ľudia, chceli tak strašne žiť a predsa zomreli, lebo boli vážne chori .....chodili dennodene do nemocničnej kaplky a modlili sa aj taký čo Boha vždy zavrhovali a pľuli naňho.... po určitom čase, plakali v predných laviciach a prosili Ježiša Krista o odpustenie........
Ver mi, že Boh je s tebou a vidí tvoje utrpenie, príjmi ho do svojho srdca a život sa ti zmení ..........urob vo svojom živote ten krok k oslobodeniu svojej duše a budeš spasená..........filip
ako vraví @klaudiqaaa je to len a len v tvojej hlave.
môj niekdajší najlepší kamarát sa o to niekoľkokrát takmer pokúsil, doteraz ďakujem nejakej vyššej sile, že bol vždy s niekým al mal minimálne mňa a mohol mi veriť a neurobil to jedine kvôli mne. hoci sa veľakrát cítil zúfalo práve kvôli mne.
neviem si predstaviť, že by to dotiahol do konca. viem, že mal rozpísaných niekoľko listov na rozlúčku- pre mňa, pre mamu. vždy som plakala, keď mi to povedal, že písal znovu ďalší. ublížila by si tým okoliu. možno sa ti zdá, že tam nik pre teba nie je, ale možno ho len nevidíš al nechceš.
drž sa!
ano,
rozumiem ti, potrebuješ silu, nebáť sa urobiť prvý krok .......
musíš to dokázať, nedivaj sa naľavo, nedívaj sa napravo, ale hlaď dopredu, choď za svojím cieľom, život je veľmi zložitý a každý máme nejaké trápenie, opušťať sa a myslieť na to najhoršie je veľmi zbabelé......
dokázala by si tak ostatným, ako si bola zlá, ale ty si predsa múdra, vieš uvažovať, myslieť...a musíš teraz aj dokázať , že si silná a tvrdo isť za svojim cieľom je to tvoje nové Ja...
urob ten prvy krôčik a choď do toho kostola, choď tam, keď bude prázdny, porozprávaj Bohu svoje trápenie a žiaľ, poplač si a Boh ťa vysliší, ver mi .......dennodenne robi takéto zázraky, musíš mi veriť!...........filip
ja viem písať o Bohu, Ježišovi Kristovi, ktorý je dennodenne zatracovaný v dnešných zlých časoch na takom portály ako Birdz, je opovážlive a obyčajne človeka vysmejú .........zatial, čo som prekvapený, sa tak nestalo, čomu som rád........filip
@30 ja ho mám na poličkách a pod skriňami
poznám kopu ľudí, ktorí nemajú kamarátov; poznám ľudí, z ktorých si spolužiaci robili rohožky; poznám ľudí, ktorí mali na škole zlé známky ( a predsa sa z nich nestali predavači, lebo po strednej začali inak rozmýšľať, mali iné priority, začali na sebe pracovať...a i keď sa z nich náhodou stali predavači...a? i to je robota, ktorú musí niekto robiť); poznám ľudí, ktorí majú "divné" rodiny a tí, u ktorých sa ti nezdá, že majú "divné" rodiny, pravdepodobne len o svojich rodinných problémoch nehovoria na verejnosti....
chápem, v štrnástich ešte asi nevieš kto si, čo si, načo si, ale garantujem ti, že keď na to raz dojdeš, otvorí sa pred tebou úplne iný svet...stanov si nejaké ciele, rob niečo čo ťa baví, zamestnávaj svoju hlavu, aby si nestíhala myslieť na hlúposti, všeobecne sa snaž zmeniť k pozitívnejšiemu svoje myslenie...každá prekážka, každé zlo v tvojom živote ťa posúva len vpred a robí ťa voči niektorým veciam imúnnejšou. Je už len na tebe či to dokážeš využiť vo svoj prospech alebo nie...
mimochodom, nečuduj sa, že ráno keď vstaneš máš kruhy pod očami, keď chodíš spať o pol jednej
Môj otec v nemocnici tiež prežil celé detstvo, nemohol chodiť, bol na milióne operácií. Prvý krát stál na nohách, keď mal 5 rokov, ale nohy má zdeformované a bolí ho každý krok. Chodil do školy rovnako ako ty a určite to tiež nemal ľahké, keďže bol už na prvý pohľad "kripel". Jednu dobu bol dokonca v ústave, z ktorého (myslím v 12tich) ušiel.
Mne rodičia nadávali už keď som doniesla 4 dvojky za sebou v žiackej. Rodičov si bohužiaľ nevyberieš, ale rozhodne je veľa iných, čo má s nimi viac problémov ako ty.
To, že veľa plačeš, je len preto, že ľahko podliehaš tlaku okolia a minulosti. Šikanovali ťa v 12tich, nie teraz, takže ak si to prekonala, nie je dôvod obzerať sa dozadu. To, že nikoho nemáš, si spôsobuješ sama svojím správaním. Keď sa posnažíš, určite si nájdeš aspoň jedného priateľa a uvidíš, že potom bude hneď všetko lepšie. Akurát sa musíš prebrať, prestať sa utápať v sebaľútosti a pomýšľať na samovraždu, lebo tým od seba iba všetkých odoženieš. Z človeka je negatívne myslenie proste cítiť...
a potom sa to už dalo nejako dokopy samé...som skoor so všetkými v kontakte..a v pohode som zmaturovala a som na vš..nerob to je to hovadina!!!
Tiež som veľakrát sedela s nožom v ruke, ale nikdy som to nespravila!! a nesprav to ani ty!! Máš len 14 rokov, tvoj život sa môže zmeniť, skús ho zlepšiť k lepšiemu.. Skús si raz pozrieť napríklad Modré z neba, kde sú ľudia s možno omoho horšími problémami ako máš ty, možno zistíš, že mohlo byť aj horšie a už si budeš svoj život vážiť viac! a kašli na svoju sprostú mamu, raz budeš mať vlastné deti a budeš dobrou matkou
Šikanovali ťa? Vitaj v klube, nie si prvá ani posledná. Zlí rodičia? V puberte sa zdajú všetci rodičia zlí. A možno naozaj sú... a čo teraz? Moji rodičia ľutujú, že som na svete, matka mi do očí povie, že nešla na potrat len preto lebo by to bolo proti Bohu a s radosťou mi pripomína, že ma nechcela a keby mohla rozhodne sa inak. Pre mňa sú to len osoby, ktoré mi pomohli dostať sa na tento svet a viac ma netrápia, som tu a žijem si svoj život, oni ma nechcú a ja sa kvôli tomu nebudem trápiť.
Nemáš kamarátov? A načo? Potrebuješ ich? Sú dôležití na to aby si si splnila svoje sny a ciele? Väčšina ľudí čo stretneš sú pokrytci, chudáci a hlupáci. Takí s tebou budú až keď začneš niečo znamenať a zapadneš k nim. A to chceš? Zapadnúť k hlupákom a chudákom? Myslím, že nie. Keď naozaj niečo chceš tak to aj dosiahneš a nepotrebuješ k tomu nikoho. Dôležité je iba to čo znamenáš sama pre seba a to čo ťa robí šťastnou. Na ostatných nezáleží, aj tak ti budú vždy iba závidieť, nedoprajú ti to čo máš a tí čo sa budú tváriť, že hej to robia len preto lebo sa s nimi podelíš... Iba málokedy narazíš na niekoho, kto ti to dopraje úprimne a to sú prevažne silní jedinci ku ktorým sa v takomto stave ťažko začleníš.
Ak si chcela aby ťa niekto poľutoval máš asi smolu, dnes majú všetci svoje problémy a nemajú čas na ufňukancov.
Máš tri možnosti na výber:
1. môžeš pokračovať v tom čo robíš, fňukať, sťažovať sa a hľadať niekoho kto ťa poľutuje a otravovať tým život ostatným ľudom
2.pozbierať sa, nájsť v sebe silu a odhodlanie bojovať sama za seba a za svoje sny
3. vzdať to a zabiť sa, ako povedala @yui ak si zbytočný človek, nemáš silu popasovať sa s problémami prispieť niečím do svojho života a do spoločnosti, tak potom tu len zaberáš miesto. Takých je tu kopec, takto bude aspoň o jedného menej.
Je to iba na tebe...
si jednoducho príliš citlivá osoba a berieš si všetko príliš osobne a pod kožu. niekto ti povie, že si sprostá a automaticky si to zafixuješ ako jedinú skutočnosť. prečo by si mala byť sprostá, keď nie si sprostá? toto mi vysvetli. keď ti matka povie, že si sprostá tak si automaticky sprostá? alebo keď ti to povedia spolužiaci?
vieš čo mne všetko otec už narozprával za môj život? aké kokotizmy, provokácie, urážky a stále som tu.
si príliš slabá povaha aby si to zvládala sama. to je ten problém. keď sa nepostavíš samej sebe tak sa nepostavíš nikomu.
kopni hlavne seba do zadku a nadaj si do sprostých, ako môžeš byť taká sprostá, že necháš sebou takto zametať. niekto s tebou vytrie podlahu raz tak to budú robiť navždy.
nebudem ti tu hádzať pozitivizmi prečo nemáš a prečo všetko sa oplatí žiť a iné bláboly pretože to proste vieš.
ale keď chceš ísť do tej Británie a žiť tam, tak sa vyser na pózerov pre ktorých je inteligencia značnou prekážkou a dotiahnu to max do kancelárie nejakej betonárky alebo do potravín. vytýč si svoj cieľ ísť tam kam chceš a nič ťa nezastaví. ani prijebaní spolužiaci ktorí nevedia čo od radosti tak si vybrali slabý objekt čo je podľa mňa totálny kokotizmus zakomplexovaných bukvíc.
a vôbec na čo sa s nimi chceš baviť, keď vidíš akí sú to kokoti strašní? to sa chceš pridať k bande ohováračov ktorí ti nadávajú?
ah to je tak strašne cool v tejto dobe že?
tiez musis davat pozor na to, ze si mozes v poslednej chvili uvedomit, ze vlastne nechces umriet (to sa mi stalo) a niekedy uz je neskoro. dobre si to rozmysli, ale ono to za to nestoji. mas 14, ani sa nenazdas a budes mat 18, mozes odist z domu, vysrat sa na rodicov, odist do inej krajiny..zacat novy zivot. radsej zacni chlastat ako premyslat o samovrazde.
@klaudiqaaa podľa mňa by si ju nemusela zahrňovať komentármi, že si to mala v živote 1000 krát tažšie, pretože to takto nikdy nemôžeš vedieť a zneje to akoby si si už prešľa všetkým najhoršie existujúcim (všetci v tomto fóre sú samozrejme najskúsenejší, najmúdrejší...)
každý zvládame v živote prekážky a o tom, aké ťažké sú rozhodujeme len my sami, podľa toho ako sa s nimi dokážeme vysporiadať, myslíš, že pre ňu môže byť teraz niečo horšie ako absolútna nechuť k životu?
ja len toľko, že zneješ príliš egoistycky
ked uz clovek nevie ako, tak je to ako niekto napisal vyssie, unikove vychodisko... Ked uz nema silu na nic ine, tak toto mu pride najlepsie riesenie, mozno aj je, ktovie
pre mňa je to prejav slabosti
ale ak nad tým len premýšlaš, nerob to lebo to aj tak neurobíš.... snaž sa nájsť si niekoho kto ti rozumie..... a na tých ostatných nemysli, lebo ani oni nemyslia na teba..... a čo že si bola chorá? kto z nás nebol? proste ži svoj život najlepšie ako vieš, skus sa na ludí usmiať a byť milá, otvorená.... pohybuj sa v nových kruhoch a nie medzi tými istými ludmi ktorí ťa považujú za ZOMBIE..... je to tvoj život tak ži! môj nazor
čudujem sa autorke fóra čo chce vlastne týmto dosiahnuť, ale nepochopila si, čo som napísala ja
len to, že akékoľvek vyvyšovanie svojich problémov nad ostatných je taktiež blbosť, robí to ona, ale nemusíš to robiť aj ty
inak prepáč, že sa starám
aj ja som myslela ale potom som si povedala , že ešte nenastal ten správny čas pretože ľudia by si povedali len "ach umrelo nejake dievča no nezvládla život zabila sa " ale ja chcem aby hovorili "nie prečo práve ona to sa nemalo stať ONA nie ONA nemala odisť,....
Girl: I'm depressed.
Society: Stop begging for attention.
Girl: I cut myself.
Society: Stop begging for attention.
Girl: I want to die.
Society: Stop begging for attention.
Girl: Commits suicide.
Society: I wish we could have helped her before it was too late.
a tak ja nwm tiez mam tak o nicom zivot ale aspon sme dnes vyhrali aky som bol rad najdi si nieco co ta bavi nejaku dobru zavislost napr sport alebo mi proste napis aby som sa nenudil ani ja
mam robotu aj ked mizernu, mam kde byvat, som samostatny,
poviem si vzdy, ze nic mi nechyba a to mi vzdy pomoze
alebo si spomeniem na deti v afrike
riešenie každého problému hladaj vždy v sebe... v skutočnosti čo sa týka tvojho života sú názory tvojich rodičou absolútne nepodstatné, tak isto aj tvojich terajších spolužiakou... život vie byť nenahraditelný svojou dokonalosťou, stačí sa ho len naučiť žiť...
máš 14 rokou a myslíš že nemá zmysel ďalej pokračovať, len preto že si doteraz zažila iba nešťastný život,
holka prestaň počúvať čo o tebe hovoria iný a zamysli sa nad tým čo si o sebe myslíš ty sama, to je to podstatné...
kamarátou si hladať nemusíš, oni si ťa nájdu sami, no tvojím hlavným problémom je tvoj samotný psychický stav, vďaka ktorému ťa rozosmutní a emočne rozpoloží aj tá najmenšia kravina, v tvojom prípade si stačí uvedomiť, že všetko čo ti kto povie aj keď je to rodič či spolužiak ktorého všetci rešpektujú, nie je pre tvoj život take podstatné ako to čo si myslíš ty sama, tak že pokial si myslíš a veríš že budeš žiť vo VB, tak si môže hovoriť každý čo chce, no ty sa do Velkej Británie aj tak dostaneš... ver v seba... dokážeš čokoľvek ťa nepadne, hranice žiadne neexistujú... (ja osobne som dostal šancu znova žiť... a prezradím ti že smrť je riešením problému, no život je ten dôvod prečo sa oplatí pokračovať... ) veď si ešte nezažila nič čo by ťa spravilo naozaj šťastnou, najvyšší čas...
@anonymka00 existuje niečo čo máš skutočne rada...??? (záľuba, šport, osoba, čokoľvek čo ťa dokáže potešiť a vyčarovať ti úsmev na tváry...
to je častejšie ako niekedy pred 3-4 rokmi kedy som bola fakt že v prdeli ale vtedy by som nepovedala že sa dá byť aj vo väčšej
Nikdy by som sa k tomu neodhodlala,a ak áno tak by som to aj nespravila,lebo by som tým zničila svoju rodinu,hlavne môjho malého 4 ročného brata,neskutočne ho ľúbim a on ľúbi mňa.
A nezabúdaj, na každú dieru je záplata, v budúcnosti to s tvojimi kamarátskymi vzťahmi bude lepšie
"Cítim sa ako psychopat.
Rozmýšľam či je normálne čo mám v hlave.
Jeden deň som doobeda v pohode ale štve ma rozchod, škola a všetko čo poseriem. Mám pocit, že sa psychicky zrútim a večer sa to stane, som na dne. V noci si chcem skočiť a v otvorenom okne fajčím poslednú cigaretu so slzami v očiach a rozmýšľam nad zmyslom môjho života. Ale možno našťastie, možno nie som si včas uvedomil, že chcem zažiť ešte pár vecí. "Sakra chlape ešte si nehral vo Wembley, tvoje fotky ešte nevidel svet, ešte si nevidel Davida Gilmoura, Toma Waitsa, Chrisa Cronella a ostatných ktorých miluješ, musíš zažiť dobrodružstvo a dať si cigu v aute na Route 66, na Golden Gate Bridge, v nejakom byte s výhľadom na Central Park alebo na Eiffelovku, cestovať stopom k Baltskému moru a trajektom do Švédska, ešte sa milovať so ženou a stretnúť kopu úžasných ľudí...kurva spamätaj sa!!!"- asi takto znel ten hlas v mojej hlave ktorý zavelil otočiť sa a skončiť s tým čo ma ničilo. Pokračovať ďalej a skúšať to znova a znova. A dnes som zrazu v pohode. Trochu mi to chýba (vzťah), ale usmievam sa. Chcem jej dať možnosť byť šťastnou aj s iným a ja to tiež skúsim. A o ostatné veci, ktoré ma trápia sa už nejak postarám. Ale verím, že všetko bude najlepšie ako môže byť. Aj keď je to v súčasnosti ťažké keď vidím, čo všetko sa deje ale som asi príliš naivný... "
pozri tiež som nad tým viackrát uvažovala viem aké to je keď rodičia pijú atď. neviem či moje dôvody boli správne ale uvedom si že nech sa deje čo sa chce je to tvoj život a budeš ho mať taký aký ho budeš chcieť ak poriadne zamakáš a nebudeš sa báť.......ak si tvoja mamina myslí že niesi inteligentná len pre tie 4 dvojky tak asi nemá všetkých pohromade...... s prepáčením..... si ešte mladá a všetko máš pred sebou proste sa nadýchni a bojuj ......a ver mi ja viem že sa to ľahšie povie ako urobí ....
Vyrastieš a zistíš, že sa dejú aj horšie veci ako sa ti zatiaľ stali(bohužiaľ) ale život je aj napriek tomu krásny Nečítala som to celé ale asi si zatial nezažila nič tak pekné, aby si vďaka tomu pochopila aký veľký je život dar.