mňa skôr motivuje to, že svet je hrozne veľký na to aby som vedel len 2-3 cudzie jazyky. Anglina alebo Nemčina je už skôr povinnosťou. Druhý jazyk je jazyk ,ktorý mi dáva výhodu a každý ďalší jazyk mi zväčšuje životný priestor.
Moja motivácia, prečo som sa začala učiť jazyk je pri taliančine osobný, dlhoročný záujem a neskôr pri španielčine bol prvotný dôvod, prečo som sa začala učiť epický - aby som lepšie rozumela taliančine (aj dialektom). A potom som raz stretla Mexičana, ktorý nevedel po anglicky, a zmiešanou taliančino-španielčinou sme sa dohovorili a to ma znova nakoplo
No a motivácia, aby som v učení jazykov vytrvala a pokračovala, no tak najviac ma motivuje, že ma to baví. Keďže sa učím sama, tak sa učím svojim tempom, spôsobom, ktorý mi vyhovuje najviac, viem presne, kde mám medzery a môžem sa im venovať. Tiež, keď som sa učila napr. nemčinu v škole, bolo to také, že "odkrútila" som si dve hodiny v škole za týždeň a tým to pre mňa haslo, nevenovala som sa tomu vo voľnom čase a nič som tomu neobetovala. To sa samozrejme prejavilo aj na (ne)znalosti jazyka. Tým, že sa taliančinu a španielčinu učím sama, vo svojom voľnom čase, núti ma aj taký ten pocit, že to závisí len na mne ... A nebetiem to ako stratu času, robím to, čo chcem práve robiť a na čo mám práve náladu - idem von, tak počúvam hudbu v tých jazykoch, googlim niečo, tak to googlim vo všetkých jazykoch, čo viem, pozerám filmy, tak ich pozerám bez dabingu a tak ďalej
@jantebont v druhom odseku som vysvetlila aj to - učenie som zahrnula aj do ostatných činností a obklopujem sa jazykmi, čiže aj keď sa ich momentálne nebiflím (to nerobím takmer vôbec), tak ich vidím, počujem, absorbujem ešte dodám, že okrem filmov bez dabingu, videí na youtube, čítaniu článkov na internete o tom, čo ma baví v cieľových jazykoch, si aj píšem s cudzincami, pri práci mám zapnuté talianske rádio a podobne
Čiže, nenútim sa k učeniu - robím to, čo chcem, akurát sa snažím vytvoriť si čo najlepšie jazykové prostredie a obklopiť sa jazykmi
ja neviem. proste chcem! mne to rpide magicke ze sa naucim jazyk a zrazu akoby preniknem do ineho sveta. anglictina je samostatny pripad pre mna, tou sa obklopujem strasne vela, studovala som v anglictine, je to taka laska na cely zivot.
francuzstina sa mi velmi pacila cize to bola dobra volba na povinny dalsi jazyk. mala som vela hoin vyuky s dobrymi ucitelmi a bavilo ma to.
potom som si dala rustinu, rkeu vediet azbuku a nejake zaklady je fajn. to mi ale moc nesedelo.
pred par rokmi som zacala s taliancinou - oblubujem taliansku kulturu, talianske mesta-... no a kedze tam teraz idem na erazmus tak uz mam prakticku motivaciu.
popri tom som si dala srbstinu, lebo oblubujem balkan a jedne z tych jazykov chcem vediet, lebo je zaujimavy a lebo sa mi to pri cestovani zijde. takze tak no
Francúzštinu neviem, momentálne nechcem pridávať ďalšie jazyky, kým neupevním a nezdokonalím hlavne španielčinu, lebo s tou som začala relatívne nedávno. Časom určite pridám dačo ďalšie, ale na franinu sa veľmi necítim. Pred týždňom som pozerala francúzsky film (Le Prénom) a som zdesená z toho jazyka
istým spôsobom mi to pomáha zvyšovať sebavedomie.. plus to potrebujem k práci,kedy vela nových vecí nie je, a tak lahko nebude preložených v tomto by sa mi zišla ešte polština a maďarčina,plus upevniť nemčinu,ale tie prvé 2 moc nemusím
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Moja motivácia, prečo som sa začala učiť jazyk je pri taliančine osobný, dlhoročný záujem a neskôr pri španielčine bol prvotný dôvod, prečo som sa začala učiť epický - aby som lepšie rozumela taliančine (aj dialektom). A potom som raz stretla Mexičana, ktorý nevedel po anglicky, a zmiešanou taliančino-španielčinou sme sa dohovorili a to ma znova nakoplo
No a motivácia, aby som v učení jazykov vytrvala a pokračovala, no tak najviac ma motivuje, že ma to baví. Keďže sa učím sama, tak sa učím svojim tempom, spôsobom, ktorý mi vyhovuje najviac, viem presne, kde mám medzery a môžem sa im venovať. Tiež, keď som sa učila napr. nemčinu v škole, bolo to také, že "odkrútila" som si dve hodiny v škole za týždeň a tým to pre mňa haslo, nevenovala som sa tomu vo voľnom čase a nič som tomu neobetovala. To sa samozrejme prejavilo aj na (ne)znalosti jazyka. Tým, že sa taliančinu a španielčinu učím sama, vo svojom voľnom čase, núti ma aj taký ten pocit, že to závisí len na mne ... A nebetiem to ako stratu času, robím to, čo chcem práve robiť a na čo mám práve náladu - idem von, tak počúvam hudbu v tých jazykoch, googlim niečo, tak to googlim vo všetkých jazykoch, čo viem, pozerám filmy, tak ich pozerám bez dabingu a tak ďalej
Čiže, nenútim sa k učeniu - robím to, čo chcem, akurát sa snažím vytvoriť si čo najlepšie jazykové prostredie a obklopiť sa jazykmi
francuzstina sa mi velmi pacila cize to bola dobra volba na povinny dalsi jazyk. mala som vela hoin vyuky s dobrymi ucitelmi a bavilo ma to.
potom som si dala rustinu, rkeu vediet azbuku a nejake zaklady je fajn. to mi ale moc nesedelo.
pred par rokmi som zacala s taliancinou - oblubujem taliansku kulturu, talianske mesta-... no a kedze tam teraz idem na erazmus tak uz mam prakticku motivaciu.
popri tom som si dala srbstinu, lebo oblubujem balkan a jedne z tych jazykov chcem vediet, lebo je zaujimavy a lebo sa mi to pri cestovani zijde. takze tak no