Samtord Samtord
Znova stojí nad hrobom.
O dva hroby na pravo prišla nejaká rodina. Traja chlapi, dvaja mladší, tí mohli mať asi okolo dvadsiatky a uprostred nich stála stará žena s štyridsať ročnou ženou, asi dcéra.
Dvaja mladý behali okolo hrobu a upratovali.
„Vymeňte to. Na, daj tam tieto kahance.“ Povedal jeden starší chlap a podal mladému kahanec.
Druhý mladý: „Tento kahanec je pekný.“
„Áno, je.“ povedala stará žena.
„Ten sme kúpili v Holadnsku, nie?“ spýtal sa druhý mladý asi svojho otca, ktorý mal na hlave šiltovku.
„Aké je to biele....“
„No to drhla tvoja mama s tvojím otcom a ešte Petra s tým svojím smradľavým mamľasom.“
Všetci sa pousmiali, aj ten chalan, ktorý stál o dva hroby ďalej.
„Ten kahanec je pekný. Ten s tou knihou.“
„Hej, vystihuje dedka.“
„Aj tieto kvety sú pekné, ale mali by sme ich zaťažiť, lebo začne fúkať a celé nám to popadá.“
„Tak tam dajte nejaké kamene.“
„To bude potom hnusné, nie?“
„Ale kvety budú na svojom mieste. Aha, čo nám tu tie svine nechali. Nejaký kokot si tu robí odpadkový kôš.“
„Ježiši, tak to vyhoď a hotovo.“ Vysmrkala sa. „A nehreš, do piče!“
„Prosím vás?!“ ozval sa hlas o dva hroby ďalej. „Môžete držať piču?! Viete, snažím sa tu porozprávať so svojou priateľkou, viete, nejaký odkundes ju zrazil na prechode. Snažím sa s ňou v kľudne porozprávať, ale vy ma stále vyrušujete vašimi: Pekné kahance, kto to čistil, dajte tam kamene. Jebe vám?! Prosím vás, držte piču! Áno?“
„My máme tiež právo sa pomodliť!“
„A vaša modlidba znie: Ten kahanec sme kúpili v Belgicku-“
„V Holandsku.“
„Naserte si!“
Utorok:
Vyšiel z Billy, ruksak plný potravín. Pivo, rožky a vifonky. Na pravo sedeli dôchodcovia a predávali korbáče, maľované vajcia a kadejaké sračky. Pri hlavnom vchode do obchodného centra mal stánok O2 operátor.
Zanadával si.
Keď uvidel ako dve slečny si niekoho pristavili, vyštartoval. Prešiel okolo stánku, kde predávali kryty na mobily, zašiel okolo detského vláčika a ocitol sa pri obchode s obuvou a pracoviskom Orange-u. Zašiel za roh.
Sekundu na to z vyšla Orange-u tretia slečna v O2 handrách.
„Dopiče!“ zamrmlal si.
Zaregistrovala ho a usmievala sa.
„Dobrý deň, vidím, že ste milý muž. Máte ma minútku čas?“
„Slečna, takto to ste slepá a nemám.“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
4 komenty
Znova stojí nad hrobom.
O dva hroby na pravo prišla nejaká rodina. Traja chlapi, dvaja mladší, tí mohli mať asi okolo dvadsiatky a uprostred nich stála stará žena s štyridsať ročnou ženou, asi dcéra.
Dvaja mladý behali okolo hrobu a upratovali.
„Vymeňte to. Na, daj tam tieto kahance.“ Povedal jeden starší chlap a podal mladému kahanec.
Druhý mladý: „Tento kahanec je pekný.“
„Áno, je.“ povedala stará žena.
„Ten sme kúpili v Holadnsku, nie?“ spýtal sa druhý mladý asi svojho otca, ktorý mal na hlave šiltovku.
„Aké je to biele....“
„No to drhla tvoja mama s tvojím otcom a ešte Petra s tým svojím smradľavým mamľasom.“
Všetci sa pousmiali, aj ten chalan, ktorý stál o dva hroby ďalej.
„Ten kahanec je pekný. Ten s tou knihou.“
„Hej, vystihuje dedka.“
„Aj tieto kvety sú pekné, ale mali by sme ich zaťažiť, lebo začne fúkať a celé nám to popadá.“
„Tak tam dajte nejaké kamene.“
„To bude potom hnusné, nie?“
„Ale kvety budú na svojom mieste. Aha, čo nám tu tie svine nechali. Nejaký kokot si tu robí odpadkový kôš.“
„Ježiši, tak to vyhoď a hotovo.“ Vysmrkala sa. „A nehreš, do piče!“
„Prosím vás?!“ ozval sa hlas o dva hroby ďalej. „Môžete držať piču?! Viete, snažím sa tu porozprávať so svojou priateľkou, viete, nejaký odkundes ju zrazil na prechode. Snažím sa s ňou v kľudne porozprávať, ale vy ma stále vyrušujete vašimi: Pekné kahance, kto to čistil, dajte tam kamene. Jebe vám?! Prosím vás, držte piču! Áno?“
„My máme tiež právo sa pomodliť!“
„A vaša modlidba znie: Ten kahanec sme kúpili v Belgicku-“
„V Holandsku.“
„Naserte si!“
Utorok:
Vyšiel z Billy, ruksak plný potravín. Pivo, rožky a vifonky. Na pravo sedeli dôchodcovia a predávali korbáče, maľované vajcia a kadejaké sračky. Pri hlavnom vchode do obchodného centra mal stánok O2 operátor.
Zanadával si.
Keď uvidel ako dve slečny si niekoho pristavili, vyštartoval. Prešiel okolo stánku, kde predávali kryty na mobily, zašiel okolo detského vláčika a ocitol sa pri obchode s obuvou a pracoviskom Orange-u. Zašiel za roh.
Sekundu na to z vyšla Orange-u tretia slečna v O2 handrách.
„Dopiče!“ zamrmlal si.
Zaregistrovala ho a usmievala sa.
„Dobrý deň, vidím, že ste milý muž. Máte ma minútku čas?“
„Slečna, takto to ste slepá a nemám.“
Ja osobne tomu trochu nechápem, ale nevadí.
Teraz nejdem písať meno autora
žiaden zmysel, komfort pre čitateľa nulový (štyl. aj gram. chyby) kkt, pca a potom odkundes - smejem