myslel si určite smutnú náladu, a nie depresiu .... a tak väčšinou vtedy veľa spím, ale zahnať ju mi pomôže vždy len dajaký blízky človek čo ma hocičím poteší
Akurát dnes mi @ladyofcarnage diagnostikovala depresiu, lebo v poslednej dobe nemám apetít, chuť na sladké, som apatická, počúvam doom a štikútam. A keď som jej tvrdila, že žiadnu depresiu nemám, tak sa ma snažila presviedčať že mám, ale o tom neviem.
to sa neda nazvat ze depresia ale take sklony mavam obcas..
ale k teme: placem, pocuvam hudbu, vela jem a malo chodim von medzi ludi (ked musim -ze je skola- tak sa s nikym nebavim) som vtedy taka utiahnuta do seba
...počúvam depresívnu hudbu, som zavretá v izbe,nechce sa mi s nikým rozprávať, som unavená, čítam nejaké smutné poviedky a jem viac ako obvykle..alebo teda mám väčšiu chuť do jedla, ale zase snažím sa krotiť...
proste som utiahnutá do seba..
takéto obdobia mávam často..a potom to zrazu prejde samo od seba a zase mám lepšie obdobie...
treba žrať kilá čokolády a zničiť sa športom alebo fyzickou námahou, skrátka hľadať hocaký zdroj endorfínov len drogy ne lebo budes na tom horsie jak si bol
smejem sa, ked citam tieto komenty. toto, co tu drviva vacsina opisuje, nie je nic ine iba obycajny smutok alebo pocit uzkosti. depresia je nieco uplne ine. ta sa u cloveka neprejavi tak, ze sa niekto prejeda cokoladou a vyrevuvava do vankusa. a dostava sa z nej ovela tazsie ako pustenim si oblubenej pesnicky
ja ked mam taku blbu naladu tak hram na klaviri..take tie pomale skladby z filmu Amelia z Montmarcu, napchavam sa cokoladou, cumim do blba a pocuvam depresivne songy a ked je uz velmi zle tak idem behat
Dám si slúchatká a v kľude počúvam svoju obľúbenú hudbu. Alebo si idem zabehať (zacvičiť). Ale najlepšie je byť s človekom alebo ľuďmi, ktorí ťa vedia vypočuť a povzbudiť...
ou, jejda hm.. depresiu som nemala dlho. a dufam že ani nedostanem, užila som si jej až nadmerné množstvo ešte pred pár mesiacmi dozadu.
a súhlasím s @adinqa pritúľ sa k nikomu, niečomu čomu/komu dôveruješ.
PS: neviem čím to je ale niekedy premýšľam o ľudoch kt. ani nepoznám že trpia teraz depresiou. Možno že je to tým že by som im chcela pomôcť, lebo viem si predstaviť aké zlé to môže byť ked je človek v depresii. Ja sama osobne som bola na úplnom dne života. Mám pochopenie pre týchto ľudí, a chcela by som urobiť čokolvek aby toto nervové ochorenie vymizlo zo sveta Navždy !!!
Ked ma uz chytili depresivne stavy vzdy ako zazrakom zazvonil telefon, ozvala sa suseda, vytiahla ma do svojho auticka, strcila mi do ust jointa, zapalila, usmiala sa a bolo po zlych stavoch Teraz nerobim radsej nic, tvarim sa ze som mimo nich najradsej
keď ma prepukne melancholia tak si dovolim hodinku lutovania a pustim si msutne songy atd... nech si zvyknem...a potom si pustim niečo do nálady, idem niečo robiť alebo von a kážem svojej mysli ako vojak za druhej vojny ktoreho trapia hemoroidy
ale aspon už nemám záchvaty úzkosti (nemožnosť nádychu...dýcham ale necítim proste vzduch..pár minútové stavy a to je dôkaz že už sa od tých depresívnych vzťahoch vzdalujem milovimi krokmi už to nazývam len melancholiou, frustraciou a tak
a ešte na depku celkom pomáha autogenny trenning ...človek sa aspoň ukludní proste mne pomaha AT na všetko ja si tam doplnim aj to že som sebavedoma, pekna, mudra, šikovna a nekokcem snad si to niekedy vsugerujem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
61 komentov
Takže zrejme sa to u mňa prejavuje takto.
a vždy jem moje tajne zasoby sladkostíí
Stáva sa mi, že na mna niekdo hovorí, a nevnímam.
Dokážem hodiny len tak sedieť doma a čumieť do blba.
Bud jem vela, alebo jem veľmi málo, alebo vobec.
Hudba, a najlepšie punková, mi vie spraviť o trocha lepšiu náladu.
A som proste uplne hnusná, nemám náladu na nič...
plačem?a neviem čo robím ...asi to čo vždy len bez nálady
v dalsom stadiu sa na seba naseriem a poviem dost
najprv plačem (trvá to relatívne krátko) potom som nasratá, všetko hádžem o zem (a z balkóna je to trochu nebezpečné a potom mi je všetko jedno
zvyčajne ma potom dakto vráti do reálu
ale k teme: placem, pocuvam hudbu, vela jem a malo chodim von medzi ludi (ked musim -ze je skola- tak sa s nikym nebavim) som vtedy taka utiahnuta do seba
ale nenavidim tieto stavy
proste som utiahnutá do seba..
takéto obdobia mávam často..a potom to zrazu prejde samo od seba a zase mám lepšie obdobie...
suhlasim s @hetfield - om
ale jasnéé.. a už sa môžem smiať na tebe? sorry, som fakt rada, že som sa cez deň ovládla.. ale už to nevydržím .
a súhlasím s @adinqa pritúľ sa k nikomu, niečomu čomu/komu dôveruješ.
PS: neviem čím to je ale niekedy premýšľam o ľudoch kt. ani nepoznám že trpia teraz depresiou. Možno že je to tým že by som im chcela pomôcť, lebo viem si predstaviť aké zlé to môže byť ked je človek v depresii. Ja sama osobne som bola na úplnom dne života. Mám pochopenie pre týchto ľudí, a chcela by som urobiť čokolvek aby toto nervové ochorenie vymizlo zo sveta Navždy !!!
a ak mám takéto stavy, tak vždy sú iné, a nikdy neviem čo s tým...
pretože dlho je mi zle, a neviem si to pripustiť...
ale väčšinou vtedy hľadám nejaké riešenie
a som čoraz viac a viac na internete, ako keby som práve tam to riešenie mohla nájsť.kravina
» www.birdz.sk/webka/corvuscor...
ale aspon už nemám záchvaty úzkosti (nemožnosť nádychu...dýcham ale necítim proste vzduch..pár minútové stavy a to je dôkaz že už sa od tých depresívnych vzťahoch vzdalujem milovimi krokmi už to nazývam len melancholiou, frustraciou a tak
a ešte na depku celkom pomáha autogenny trenning ...človek sa aspoň ukludní proste mne pomaha AT na všetko ja si tam doplnim aj to že som sebavedoma, pekna, mudra, šikovna a nekokcem snad si to niekedy vsugerujem
Ale napriklad joga, meditacia by mohla pomoct