Ja si spomínam na prechádzku v bojinciach..mala som asi 2-3 roky..fontanku na hlave a oblečená som bola vo fialovom a ako panicka som sa viezla v kociku
bolo to na štedrý večer u starých rodičov..mala som necelé 3 roky...spomínam si že ma silou mocou nútili aby som ochutnala vajcový likér.. keď som sa za ním išla natiahnuť tak sa mi rukáv dotkol zemiaku na tanieri a v tom momente sa dedko sediaci vedľa mňa tak nasral že ma zdrapol za sveter vytiahol do vzduchu a hodil za dvere
Prvá spomienka je z obdobia, kedy som mohla mať tak 1,5 roka maximálne a je to skôr len taký obraz, ako stojím s dedkom a bratom v cukrárni pred tým pultom s koláčmi a hore na ňom sú kinderká, ktoré nám dedo išiel kúpiť.
ked som v škôlke vypila v izbe upratovačiek zo zvedavosti nejakú kyselinu a tajila to pred všetkými, ale chválabohu som prežila, tak asi to nebolo jedovaté
Prva je ako lezim v noci v postielke, boli otvorene dvere do kuchyne a na linke bol umyty riad a hadzal take odlesky v tej tme a vyzeralo to ako keby tam svietili nejake oci, hrozne som sa bala. Mohla som mat tak 2 roky cca
rôzne zážitky si pamätám aj tie ktoré sa nespomínali pri nijakých príležistiach, väčšinou to boli moje malé tajomstvá ako som vedel kadečo "sprivatizovať" v obchode, v škôlke a na rôznych podujatiach - nenápadne habať ako po mŕtvom
Ja sa pamätám ako sme často chodili k bratrancovi až do Dubnice nad Váhom , chodili sme tam pozerať na štadión hokej , potom sme išli cez nejakú dieru v plote do nejakého skladu za štadiónom kde bolo neuveriteľne veľa pukov na hokej , tak sme si vždy zobrali tak zo 10 počúvali sme Blink182 , behali vonku , hrali PC hry a všetko bolo hrozne super
Ked som ešte nechodila ani do školy (do školky som ževraj chodila len pár dní) tak som sa celé dni hojdala na hojdačke , ešte v pyžame som ževraj (na toto konkrétne si nespomínam)
vyšla von, zapla si rádio a hojdala sa. Moje jediné najkrajšie obdobie môjho života.
Pamätám si najskorsiu myslienku asi... este som ani nechodil, neviem kolko som mal mesiacov, ale ležal som na takom oranžovom koberci v obývačke v tom byte, kde sme bývali predtým, a bola u nás navsteva, počuť smiech z vedlajsej izby, a zrazu do dverí na ktoré sa pozerám vojde moja sestra a blíži sa...
Príde ku mne a začne mi pichať do oka... Plačem, chcem sa brániť a zmlátiť ju, ale neviem este ani chodiť, potom príde mama vyplieska ju no a dalej nwm...
Zvyčajne všetky sú, keď som mala 4roky...či nemocnica, kedy sa mala narodiť sestra, leto a hranie škôlky, náš nový vlčiak, sestrine prvé Vianoce...ale pred tým len veľmi matne spomínam na svoj život. Všetko sa to začalo, keď sa mi narodila sestrička.
šmýkanie sa na ľade (možno 12) ... preskakovanie vankúšov poskladaných na chodbe (možno 10) ... stavanie si krytu pod kuchynským stolom u babky z diek (7-8?) ... a potom mam ešte jednu spomienku ale ta je možno aj trochu skreslená, oslava u babky ešte v starom byte, krajal som tortu s mamou ale zdá sa mi že som až tak dobre nevedel chodiť ... ale to je asi len sekunda spomienky ...
potom mám ešte vela spomienok skreslených ...ale táto bolo najbližšia narodeniu
Moja prvá spomienka je v 4 rokoch keď som sa jedno ráno zobudil a sám seba sa spýtal , Kde som?, Kto som? , Koľko je hodín? Aký je rok? ...... to je moja prvá spomienka skôr vôbec nič.
neviem ci to je spomienka alebo sen, ale lezala som v postielke v kuchyni a hrozne nahlas bzucala chladnicka a bala som sa plysovej minnie ktoru som mala vedla seba ze moze ozivnut
Ja si pamätám, ako som každý večer sedávala na mojej červenej mini stoličke, pozerala Večerníček a pila puding z fľaše (ktorý som mimochodom pila až do mojich 12 rokov cez ten cumeľ či ako sa to volá). Potom si ešte pamätám, ako som sa bála bubáka a myslela si, že je to ten gombík dole v strede na našich vchodových dverách a čakala som, kedy sa za mnou rozbehne preto som vždy bola schovaná za kuchynskou linkou a pozorovala "bubáka" ..a ešte si spomínam, ako som sedela v koši na lavici, v ktorom boli vysypané nejaké chrumky (tie dlhé bez chuti) a mama varila obed ..a popritom som si na stole púšťala naťahovací vláčik, ktorý mi mama vždy natiahla naspäť to som mala asi rok ..aj natočené to máme ..oco veľa nakrúcal, vďakabohu, aspoň môžem spomínať prostredníctvom videa na moje detsvo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
*najranejšie
A ešte ako obedujeme rybie prsty, kým bola mama v pôrodnici s bratom.
teraz uz ani to neviem
vyšla von, zapla si rádio a hojdala sa. Moje jediné najkrajšie obdobie môjho života.
otázka hodná tumblr-bota
ja si pamätám nejednu vec, kt. sa snáď nestala, a stále neviem, či sa stala, alebo nie
sú to všetko celkom bolestivé eventuality, fyzické a ukrutné
Príde ku mne a začne mi pichať do oka... Plačem, chcem sa brániť a zmlátiť ju, ale neviem este ani chodiť, potom príde mama vyplieska ju no a dalej nwm...
a moja najranejšia, to keď som mala cca 2 roky (možno menej) a hrali sme sa "kolo kolo mlynské"
potom mám ešte vela spomienok skreslených ...ale táto bolo najbližšia narodeniu