mozno to myslela tak, ze ak nebude zit do smrti (cize nebude si uzivat), tak potom ani po smrti nebude zivot (cize nebude si uzivat)... cize nebude mat nikdy zivot ...
ani ja som veľmi nepochopil tému, ale skúsim sa vyjadriť
život definujem v dvoch verziách 1. od predkov sme dostali povinnosť posúvať svoj genetický kód ďalej; 2. tešiť sa zo života, ktorý máme, lebo sa môže veľmi rýchlo zničiť, dopravná havária, letecká katastrofa, trebars hurikán - všetku tieto a ešte mnohé ďalšie môžu život buď ukončiť, alebo ho zmeniť na nepoznanie
Oh, o tom by sa dalo debatovať hodiny Ak veríš na dušu tak v zásade sú dve teórie.
1, pri narodení (či počatí - to sa tiež líši..) vznikne nová duša
v tom prípade asi nie
2, ide o už recyklovanú dušu (reinkarnovanú), ktorá už má nejaké tie životy za sebou a len niekde "čakala" na ďalšie vtelenie
v tom prípade asi hej
Ešte záleží aj od toho na aký typ posmrtného života veríš Ak na ten kresťanský, tak asi nie, keďžepodľa kresťanov keď človek umrie, ide duša šupom do neba/pekla (očistca pre katolíkov) a tam ostane už navždy
Ak si zastáncom reinkarnácie tak samozrejme nemáš ani tak "život po/pred smrťou" ako život "medzi" životmi
Ešte taká perlička: Keď som chodil na strednú (Evanjelické lýceum v BA - jojo.. cirkevná škola.. drsné čo? :/ ) tak som tam počul také prirovnanie ohľadom posmrtného života.
Rozprávajú sa dve deti v maternici a jedno hovorí druhému: Veríš na život po narodení?
(bolo to dlhšie ale stačí pointa)
Keď už niečo také pripustíme myslím že ide skôr o to že sa jedná o úplne iný stav bytia, niečo čo nemôžeme pochopiť ani si to predstaviť. Preto by som hovoril skôr o -posmrtnej existencií- (keďže život ako prírodný jav sa smrťou končí - ale aj o tom by sa dalo polemizovať, keďže napríklad niektoré bunky v tele prestanú fungovať až niekoľko hodín/dní po smrti)
No.. a potom je tu ešte možnosť že si to myslela tak že niektorí ľudia "nežijú" ani kým žijú čiže že nežijú naplno To je otázne no. Nedávno som čítal jednu zaujímavú knihu kde som sa stotožnil s myšlienkou (ktorú som aplikoval aj predtým než som ju vedel pomenovať ) že miera "žitia" závisí na tom, nakoľko si uvedomujeme sami seba v každom jednom okamihu. Čím menej si uvedomujeme "toto som ja a som teraz tu" tým viac sa náš život podobá snu. Tak nejako sa deje popri nás a my akoby sme ho len nezúčastnene sledovali. Preto aj vždy keď sa mi deje niečo pekné/výnimočné tak si hovorím: Práve teraz sa to deje, som teraz a tu. - to aby som si umocnil ten zážitok, a skutočne, tieto cvíle si pamätám jasnejšie a nezabúdam tak ako na milión všedných vecí ktoré sa len tak stanú bez povšimnutia.
Čiže moja odpoveď by bola že miera žitia závisí od miery uvedomnia alebo miery vedomia samého seba toho človeka. Tak môže jednoduchý farmár ktorý celý život vykonáva tú istú prácu ale uvedomuje si aktívne svoje bytie a svet okolo seba prežiť plnší život než niekto kto si len "užíva" chodí z večierku na adrenalínové športy a odtiaľ späť na večierky a pritom mu život preteká pomedzi prsty aj keď on môže mať dojem že "žije naplno"
uf.. asi trochu vyčerpávajúca odpoveď ale snáď aspoň trochu zodpovedala tvoju otázku
Máš v niečom aj pravdu. Tí ktorí "žijú" a "užívajú" si už ako keby nežili a neužívali si, lebo sú už mŕtvi. Duchovne sú mŕtvi. Čo je tých pár rokov tu na zemi v porovnaní z večnosťou?
Ten ktorí zomrie v ťažkom hriechu je mŕtvi. Smrť je peklo. V pekle nie je život, ale antiživot.
Ja mam na tuto otazku vlasny nazor.. Niesom pokrstena v kostoli , ale!!!! Touto otazkov som sa zaoberala neraz.. AKo to bude ked zomriem*?? Budem stastna,smutna bude to to iste!!! Pojdem do neba?? ja newem tiez ked ma na toto niekto odpoved ozvite sa !! Mna taketo veci zaujimaju
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
a ja už neviem čomu veriť verim v moju pieskovu jašteričku
život definujem v dvoch verziách 1. od predkov sme dostali povinnosť posúvať svoj genetický kód ďalej; 2. tešiť sa zo života, ktorý máme, lebo sa môže veľmi rýchlo zničiť, dopravná havária, letecká katastrofa, trebars hurikán - všetku tieto a ešte mnohé ďalšie môžu život buď ukončiť, alebo ho zmeniť na nepoznanie
1, pri narodení (či počatí - to sa tiež líši..) vznikne nová duša
v tom prípade asi nie
2, ide o už recyklovanú dušu (reinkarnovanú), ktorá už má nejaké tie životy za sebou a len niekde "čakala" na ďalšie vtelenie
v tom prípade asi hej
Ešte záleží aj od toho na aký typ posmrtného života veríš Ak na ten kresťanský, tak asi nie, keďžepodľa kresťanov keď človek umrie, ide duša šupom do neba/pekla (očistca pre katolíkov) a tam ostane už navždy
Ak si zastáncom reinkarnácie tak samozrejme nemáš ani tak "život po/pred smrťou" ako život "medzi" životmi
Ešte taká perlička: Keď som chodil na strednú (Evanjelické lýceum v BA - jojo.. cirkevná škola.. drsné čo? :/ ) tak som tam počul také prirovnanie ohľadom posmrtného života.
Rozprávajú sa dve deti v maternici a jedno hovorí druhému: Veríš na život po narodení?
(bolo to dlhšie ale stačí pointa)
Keď už niečo také pripustíme myslím že ide skôr o to že sa jedná o úplne iný stav bytia, niečo čo nemôžeme pochopiť ani si to predstaviť. Preto by som hovoril skôr o -posmrtnej existencií- (keďže život ako prírodný jav sa smrťou končí - ale aj o tom by sa dalo polemizovať, keďže napríklad niektoré bunky v tele prestanú fungovať až niekoľko hodín/dní po smrti)
No.. a potom je tu ešte možnosť že si to myslela tak že niektorí ľudia "nežijú" ani kým žijú čiže že nežijú naplno To je otázne no. Nedávno som čítal jednu zaujímavú knihu kde som sa stotožnil s myšlienkou (ktorú som aplikoval aj predtým než som ju vedel pomenovať ) že miera "žitia" závisí na tom, nakoľko si uvedomujeme sami seba v každom jednom okamihu. Čím menej si uvedomujeme "toto som ja a som teraz tu" tým viac sa náš život podobá snu. Tak nejako sa deje popri nás a my akoby sme ho len nezúčastnene sledovali. Preto aj vždy keď sa mi deje niečo pekné/výnimočné tak si hovorím: Práve teraz sa to deje, som teraz a tu. - to aby som si umocnil ten zážitok, a skutočne, tieto cvíle si pamätám jasnejšie a nezabúdam tak ako na milión všedných vecí ktoré sa len tak stanú bez povšimnutia.
Čiže moja odpoveď by bola že miera žitia závisí od miery uvedomnia alebo miery vedomia samého seba toho človeka. Tak môže jednoduchý farmár ktorý celý život vykonáva tú istú prácu ale uvedomuje si aktívne svoje bytie a svet okolo seba prežiť plnší život než niekto kto si len "užíva" chodí z večierku na adrenalínové športy a odtiaľ späť na večierky a pritom mu život preteká pomedzi prsty aj keď on môže mať dojem že "žije naplno"
uf.. asi trochu vyčerpávajúca odpoveď ale snáď aspoň trochu zodpovedala tvoju otázku
Ten ktorí zomrie v ťažkom hriechu je mŕtvi. Smrť je peklo. V pekle nie je život, ale antiživot.
Život máme len jeden, reinkarnácia je blud.