pretoze hnev moze byt aj dobry - ak sa rodic hneva na dieta preto, aby to malo vychovny efekt, alebo akakolvek ina autorita pouzije hnev na inych, aby ich to pohlo k naprave, vtedy je hnev pozitivna vec. pravdaze len pokial je pod kontrolou a vyuzity funkcne - ak niekomu prasknu nervy a jeho prejavy hnevu su obycajnym ventilovanim jeho zurivosti, vtedy je to zle. ale ak (napr. ten rodic) sa hneva preto, aby dietatu pomohol a pritom aj cez ten hnev ho miluje, tak je to dobre. hlavne teda ak dieta pochopi, o co slo. ak len citi hnev rodica a nevie, co je pricinou hnevu, tak to nema vychovny efekt a teda je to zbytocne.
smutok je ina vec, pozitivny smutok je podla mna smutok nad nejakou chybou, ktoru som urobil...ma vsak vyznam len do tej miery, do ktorej mi pomoze zmierit sa s ludmi, ktorym som ublizil, s Bohom a so mnou samym. byt smutny viac a dlhsie, to je kontraproduktivne. a clovek casto byva smutny z veci, ktore nemoze zmenit, ktore uz davno mohol nechat plavat alebo dokonca z veci, ktore sa este nestali a mozno ani nestanu (smutok sposobeny strachom z buducnosti). takyto smutok nema v sebe nic pozitivne.
preto ked to porovnam, zda sa mi, ze hnev je lepsi, pretoze sa da lepsie vyuzit. i ked po tom, ako som si to tu tak rozanalyzoval, tak sa mi zda, ze je to tak narovnako...
@airia to je pravda ciastocne, ale smutok casto trapi aj inych - ked ta ma niekto rad a vidi, ze si smutna, tak je pravdepodobne smutny tiez.
@pubertslatinocelny ak ta vsak nikto nema rad, nikoho netrapi ze ty si smutny, takze stale je to lepsie
a tiez, smutok sa skryva lahsie nez hnev, ak mas ludi co ta maju radi, a nechces aby sa trapili kvoli tvojmu smutku, tvaris sa ze si ok. ale hnev, ten ti vrie v zilach..
ide o to, ze vsetci ktori zaskrtli, ze horsi je smutok, su maximalni sebci smutok sa mozno horsie znasa, pretoze ked si smutny, obvinujes sameho seba a lutujes sameho seba a podobne.
ked sa hnevas, vacsinou obvinujes niekoho ineho, a to je vzdy jednoduchsie.
najdolezitejsia vec, smutok sa da zvladnut, ale hnev je velmi velmi tazko ovladatelny.
tak s tymto uz suhlasit nemozem, lebo "vsetci ktori zaskrtli, ze horsi je smutok, su maximalni sebci" je nezmysel nepoznas tych ludi a nevies, preco to zaskrtli, takze oznacovat ich len preto za sebcov je trochu moc navyse privlastok "maximalny", to je ozaj trufale pomerne
ak si napr vsimnes moje zdovodnenie v @5 tak snad uznas, ze tam neriesim sebecke pohnutky, skor som nasiel aspekt hnevu, ktory pomaha ostatnym ludom. tym sa ale nechcem obhajovat, ze konkretne ja z tych ludi, ktori sme zaskrtli, ze smutok je horsi (co som potom vlastne zistil, ze si asi ani nemyslim), nie som sebec len proste nemozes na nich vsetkych povedat ze su maximalni sebci (mozes, ale je to nepodlozene). to, ze ja som sebec, netajim, ale snazim sa svoje sebectvo potlacat
ja som si vedomy toho, ze hnev byva velmi casto zneuzivany, resp. neovladany a vtedy pacha velke skody...ale keby neexistoval hnev VOBEC, svet by bol cudny, zaostaly a ludia neuplni. kopu dobrych veci vzniklo. hnev je casto hybatelom pozitivnych zmien. je ale pravda, ze ho treba vediet usmernovat, inak skodi.
cim viac o tom rozmyslam, tym viac si myslim, ze ani jeden z tychto pocitov nie je horsi alebo lepsi - oba su cloveku uplne vlastne a prirodzene a v spravnej miere su zdravou sucastou zivota. taktiez maju spolocne to, ze ak ich clovek neovlada, sposobuju skody - jemu a/alebo ostatnym ludom.
mas pravdu,moja reakcia bola prehnana, teda, vzala som to prilis subjektivne.
ale hnev ako taky odsudzujem. snazim sa ho ignorovat, alebo snazim sa brat situacie s nadhladom, aby som ho nemusela citit..
no minule sa stali iste veci v mojom osobnom zivote, ktore vo mne vyvolali neskutocny hnev. ja som niekolko rokov hnev takychto rozmerov necitila. a co bolo horsie, nedokazala som sa ovladat! napadali mi myslienky, ktore som u seba nespoznavala a bolo to strasne.
preto pri akejkolvek zmienke hnevu, spomeniem si na toto obdobie a uvedomim si ze je to jedna z najhorsich veci ake ma kedy stretli.
v smútku si človek rozoberá, premieta a zamýšľa sa nad tým, čo sa stalo, čo ho trápi...a počas toho môže aj veľa vecí pochopiť, že to tak možno aj malo byť...a nielen počas toho, ale aj potom, neskôr... kdežto keď je človek nahnevaný, je nedostupný ľuďom, názorom, logickému mysleniu a rozvážnemu premietnutiu si situácie. Premáha ho hnev a nevie sa ovládať. A skôr si človek pamätá na myšlienkový pochod v smútku, aj je to obdobie pre neho významnejšie, ako obdobie, keď bol nahnevaný...A tiež, keď je človek nahnevaný, ničí seba i ostatných, ktorí za to nemôžu a ani im nedovolí pomôcť... Keď je človek smutný, výjde slnko, ale keď je nahnevaný, už ho nemá čo potešiť... najprv sa musí schladiť, upokojiť, možno trochu zmelancholizovať, aby mal človek znova nádej, radosť, pokoj a ani jedno z tých dvoch vyššie spomínaných slov... takže hnev je horší, ako smútok.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
smutok je ina vec, pozitivny smutok je podla mna smutok nad nejakou chybou, ktoru som urobil...ma vsak vyznam len do tej miery, do ktorej mi pomoze zmierit sa s ludmi, ktorym som ublizil, s Bohom a so mnou samym. byt smutny viac a dlhsie, to je kontraproduktivne. a clovek casto byva smutny z veci, ktore nemoze zmenit, ktore uz davno mohol nechat plavat alebo dokonca z veci, ktore sa este nestali a mozno ani nestanu (smutok sposobeny strachom z buducnosti). takyto smutok nema v sebe nic pozitivne.
preto ked to porovnam, zda sa mi, ze hnev je lepsi, pretoze sa da lepsie vyuzit. i ked po tom, ako som si to tu tak rozanalyzoval, tak sa mi zda, ze je to tak narovnako...
@airia to je pravda ciastocne, ale smutok casto trapi aj inych - ked ta ma niekto rad a vidi, ze si smutna, tak je pravdepodobne smutny tiez.
a tiez, smutok sa skryva lahsie nez hnev, ak mas ludi co ta maju radi, a nechces aby sa trapili kvoli tvojmu smutku, tvaris sa ze si ok. ale hnev, ten ti vrie v zilach..
ide o to, ze vsetci ktori zaskrtli, ze horsi je smutok, su maximalni sebci smutok sa mozno horsie znasa, pretoze ked si smutny, obvinujes sameho seba a lutujes sameho seba a podobne.
ked sa hnevas, vacsinou obvinujes niekoho ineho, a to je vzdy jednoduchsie.
najdolezitejsia vec, smutok sa da zvladnut, ale hnev je velmi velmi tazko ovladatelny.
lahsie vyprcha ale narobi viac skody aj za ten kratky cas.
tak s tymto uz suhlasit nemozem, lebo "vsetci ktori zaskrtli, ze horsi je smutok, su maximalni sebci" je nezmysel nepoznas tych ludi a nevies, preco to zaskrtli, takze oznacovat ich len preto za sebcov je trochu moc navyse privlastok "maximalny", to je ozaj trufale pomerne
ak si napr vsimnes moje zdovodnenie v @5 tak snad uznas, ze tam neriesim sebecke pohnutky, skor som nasiel aspekt hnevu, ktory pomaha ostatnym ludom. tym sa ale nechcem obhajovat, ze konkretne ja z tych ludi, ktori sme zaskrtli, ze smutok je horsi (co som potom vlastne zistil, ze si asi ani nemyslim), nie som sebec len proste nemozes na nich vsetkych povedat ze su maximalni sebci (mozes, ale je to nepodlozene). to, ze ja som sebec, netajim, ale snazim sa svoje sebectvo potlacat
ja som si vedomy toho, ze hnev byva velmi casto zneuzivany, resp. neovladany a vtedy pacha velke skody...ale keby neexistoval hnev VOBEC, svet by bol cudny, zaostaly a ludia neuplni. kopu dobrych veci vzniklo. hnev je casto hybatelom pozitivnych zmien. je ale pravda, ze ho treba vediet usmernovat, inak skodi.
cim viac o tom rozmyslam, tym viac si myslim, ze ani jeden z tychto pocitov nie je horsi alebo lepsi - oba su cloveku uplne vlastne a prirodzene a v spravnej miere su zdravou sucastou zivota. taktiez maju spolocne to, ze ak ich clovek neovlada, sposobuju skody - jemu a/alebo ostatnym ludom.
mas pravdu,moja reakcia bola prehnana, teda, vzala som to prilis subjektivne.
ale hnev ako taky odsudzujem. snazim sa ho ignorovat, alebo snazim sa brat situacie s nadhladom, aby som ho nemusela citit..
no minule sa stali iste veci v mojom osobnom zivote, ktore vo mne vyvolali neskutocny hnev. ja som niekolko rokov hnev takychto rozmerov necitila. a co bolo horsie, nedokazala som sa ovladat! napadali mi myslienky, ktore som u seba nespoznavala a bolo to strasne.
preto pri akejkolvek zmienke hnevu, spomeniem si na toto obdobie a uvedomim si ze je to jedna z najhorsich veci ake ma kedy stretli.
@magorka v tom pripade je hnev pripustny