Polus - namáme
Aupark - budeme mať
Avion - nemáme
Ikea - máme ale bol som tam len raz
Kika - máme ale bol som tam len zopárkrát
Palace - nemáme
Tesco - máme chodím tam často
Dubeň - nemáme a neviem čo to je
MAX - cineMAX? to máme a bol som tam parkrát
Europa - áno v Európe som už bol
"Mile damy ano mrchy su tie auparkovske fiflenky s tymi hrubokrkymi pajacmi po boku s inteligenciou mozno na vyssej urovni ako ich umelina po boku., Toto je ciste moj nazor."
"možno sa to tak nejaví ale taketo "aupark-pipka" zmyšlanie sa šíry ako vírus . a ked to zasiahne 40-ičky no amen tma. trapas do smrti "
"drahe dovolenky, zaujima ju už naozaj len ten aupark a vysedavanie v podnikoch, drahé značkove oblečenie, fitko a to je asi tak všetko"
"na druhej strane urcite su vsak bezohladne aupark-pipky ktore ani nepremyslaju a napisu kratku sms "koniec" "
"lenže zdá sa, ženy sa obliekajú hlavne kvôli konkurencii. nie kvôli sebe alebo mužom. čo na to povedia iné? resp. kritizujú sa ostošesť navzájom. pipky z auparku, polusu a pod. "
"si pochopitelne tieto veci vsimne (normalny = nie u piva vecne sediaci), a skor oslovi dievcinu v rifliach a tricku ako zmalovanu a vyfintenu slecinku, na ktore ale zasa letia frajeri, co si chcu iba kratkodobo uzit, lebo tusia, ze za zmalovanym ksichtikom sa skryva prazdna hlava a lahky ulovok. "
1. Vysoké opätky
Šoférujem zásadne naboso. Naozaj chcem vidieť tie vymaľované cicky - micky auparkové, ako prudko zošliapnu brzdu v čižmičkách na desaťcentimetrovom opätku. Ja mám problém aj s trojcentimetrovými balerínkami. Topánky sa vezú na sedadle spolujazdca a mne sa silonky odierajú o plynový pedál. Radšej však položiť na obetný oltár pančušky ako vlastný život.
Cupitanie po dlaždičkách dýchajúcich históriou v centre Bratislavy sa rovná krkolomnému dvojhodinovému „tripu.“ Opätky a zákerné škáry medzi dlaždicami sa totiž magicky priťahujú. Zachraňovať zaseknutý opätok uprostred masy valiacich sa japonských turistov, naočkovaných orientálnym entuziazmom, nepatrí práve medzi moje obľúbené činnosti.
2. Pančušky
Od útleho detstva voči pančuchám pociťujem neprekonateľný odpor. Také tie hrubé kamašle na zimu som ešte zvládala, ale silonové pančuchy? Kto len mohol vymyslieť taký stupídny vynález? S najväčšou pravdepodobnosťou pomstychtivý šovinista, ktorému každá dala košom.
Moji rodinní príslušníci ku mne na verejnosti príliš nepriznávali, lebo sedemročný vyfintený a omašličkovaný pampúšik – dievčatko - sa nerozpakoval zodvihnúť sukničku a vydolovať silonky z ehm...no skrátka viete ako to chodí...zarezávali sa. Nosiť som ich však musela – lebo to sa patrí. Každá dáma nosí silonky. Tak.
S pribúdajúcim vekom a hmotnosťou som im priznala aspoň jednu užitočnú vlastnosť – najmä v lete. Tučným ľuďom sa pri chôdzi o seba trú vnútorné strany stehien. A trenie spôsobuje podráždenie pokožky, ktoré sa prejaví červenými fľakmi. Keď som prepletala svojimi rozložitými nožičkami, vďaka silonkam som bola potupných škvŕn, demonštrujúcich moju chuť do jedla, ušetrená. Len vydraté silonky museli po jednom použití putovať do odpadkového koša.
Celkovo však silonky naozaj nemusím. Nepoznám väčšie muky, ako byť celý deň uväznená v protivných obtiahnutých nohaviciach z nechutnej umeliny. Stále ma niečo svrbí, neustále si ich musím naprávať, poťahovať a kontrolovať, či sa mi náhodou na nich nespravilo očko. Lebo rozumejte, očko na pančuche je príšerné faux pas. Dokonca horšie ako spoločensky unavený chlap s hlavou vo vlastných zvratkoch na nóbl recepcii.
Samodržky tvoria špeciálnu kategóriu siloniek. Ich primárnou funkciou je zapôsobiť vizuálne. Môj prvý dojem z nich - je to podvod! Samodržky sú len na efekt! Všetky tie filmy a fotografie s dračicami navlečenými do podväzkov a samodržiek sprosto klamú. Samodržky vyzerajú perfektne, keď stojíte v pozícii „zhltla som pravítko aj s kružidlom“, zmrznuté na jednom mieste a neopovážite sa ani dýchať. Keď sa hýbete, sadáte, krčíte sa, čupnete si...spod samodržiek všeličo vylieza, deformuje sa a krúti. Stehenná hmota sa vylieva spod priľnavej gumy aj tým, ktoré majú nožičky ako tyčky.
Tento text dopĺňam o pár dní neskôr pod vplyvom dňa v znamení frašky s priliehavým názvom: Som ja ale dáma!
Moje dojmy: V skutočnosti samodržky nie sú až také zlé. Pochopila som to, až keď som si ich navliekla normálne. Keď ja sprostá som si ich na prvý raz vytiahla až kamsi k bedrovým kĺbom, čo sa čudujem J ?
Iná vec je zdravotné hľadisko. O obličky naozaj nechcem dojsť, takže nad sezónnym využívaním samodržiek budem ešte musieť pošpekulovať. Ale zaznamenávam príchod teplejších dní, už aj tie okrídlené osie potvory doliezajú, čiže obličkám do septembra nič nehrozí. V tejto sekunde vyčiarkujem samodržky zo zoznamu!
3. Dáma a ulica
Dnes idem za dámu. Teda, mám v pláne to aspoň predstierať. Dospela som k záveru, že mi občas nezaškodí trochu elegancie. Nemôžem predsa až do dôchodku nosiť infantilné ružové tričká, vyšmatlané tenisky a potrhané rifle.
Stojím nahodená na zástavke ako jedna z kategórie femme fatale – výstrih, suknička, ihličky, samodržky, kabelôčka, lesk na perách, mihalnice až po bradu...Samčekovia v okruhu desiatich metrov (priemerný vek 50) ma nadrzovku šacujú slizkými pohľadmi. Oblieva ma studený pot a kradmo kontrolujem, či je všetko na svojom mieste. Prečo tak blbo čumia? Žeby mi videli pod sukňu? Nemám ju predsa vyhrnutú a ani vetru nešibe. Ako sa dozvedeli o tých fajnových čipkovaných nohavičkách ? Že by mali spoločného očného, ktorý im predpísal dioptrie značky Extra špeciál? Kým príde zlenivený autobus, štyrikrát oľutujem svoje rozhodnutie ísť „za dámu.“ Necítim sa dobre. Necítim sa sama sebou.
Premýšľam nad tajomstvom všetkých tých upravených žien. Ako to len robia? Odkiaľ berú toľkú sebaistotu? Všetky vyzerajú tak napoly znudene, napoly „mám v paži“. Ignorujú pohľady, prosby, všetko. Že by boli príliš zaujaté tým, aby udržali všetko tam kde patrí a tak nevnímali okolitý svet? Ktovie. Musím sa ich spýtať. Ak mi odpovedia.
Keď som sa v ten deň vrátila domov, zhodila zo seba „super ženské“ handry a navliekla na seba moju milovanú žltučkú kuriatkovskú mikinu a tepláky, zaplavil ma taký ten všeobjímajúci pocit šťastia.
Asi mi nie je súdené byť dámou. Občas to strpím, zatnem zuby a budem sa snažiť zamaskovať svoju nešikovnosť. Ale tam kdesi vo vnútri si budem stále fičať na teniskách a ružových tričkách. Inak ich mám doma asi desať. Rôzne odtiene. V prípade záujmu zapožičiam. J
Takmer nikde do takýchto hnusných debilín, neznášam to, Aupark som zaškrtla len preto, že ho mám kúsok od domu, takže asi tam.
Ale inač je blbosť stavať AUPARK v inom meste, to sú CHUJOVIA, pretože Aupark sa tak volá podľa toho miesta, podľa starého Sadu Janka Kráľa myslím a oni chujovia si to kvôli prachom len tak šlohnú, degeneri!
no asi fakt najčastejšie do toho tesca do europy idem raz za čas ale to tesco to furt s rodičmi ... a osttatné čo boli spomenuté to by som mala moc ďaleko
polus,aupark,avion,max - aby som tam isla dobrovolne, tak musim byt prinutena okolnostami
ikea,kika - zachvilu sa stahujem, potrebujem nabytok a doplnky do izby, takze ikea s kikou to isti (spolu s hornbachom)
tesco - jedine v case O2:30-04:00, ked tam nikoho nie je a da sa tam v klude nakupit (horalky a karton mineralky
ja do BALA abo CBA , KARMEN mi uz zrusili, ale najcastejsie chodim domov ...ale tak mame TESCO, MAX, KAUFLAND?LIDL , HRUSKU , a stavia sa FORUM, ci ako sa to bude volat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
Aupark - budeme mať
Avion - nemáme
Ikea - máme ale bol som tam len raz
Kika - máme ale bol som tam len zopárkrát
Palace - nemáme
Tesco - máme chodím tam často
Dubeň - nemáme a neviem čo to je
MAX - cineMAX? to máme a bol som tam parkrát
Europa - áno v Európe som už bol
"Mile damy ano mrchy su tie auparkovske fiflenky s tymi hrubokrkymi pajacmi po boku s inteligenciou mozno na vyssej urovni ako ich umelina po boku., Toto je ciste moj nazor."
"možno sa to tak nejaví ale taketo "aupark-pipka" zmyšlanie sa šíry ako vírus . a ked to zasiahne 40-ičky no amen tma. trapas do smrti "
"drahe dovolenky, zaujima ju už naozaj len ten aupark a vysedavanie v podnikoch, drahé značkove oblečenie, fitko a to je asi tak všetko"
"na druhej strane urcite su vsak bezohladne aupark-pipky ktore ani nepremyslaju a napisu kratku sms "koniec" "
"lenže zdá sa, ženy sa obliekajú hlavne kvôli konkurencii. nie kvôli sebe alebo mužom. čo na to povedia iné? resp. kritizujú sa ostošesť navzájom. pipky z auparku, polusu a pod. "
"si pochopitelne tieto veci vsimne (normalny = nie u piva vecne sediaci), a skor oslovi dievcinu v rifliach a tricku ako zmalovanu a vyfintenu slecinku, na ktore ale zasa letia frajeri, co si chcu iba kratkodobo uzit, lebo tusia, ze za zmalovanym ksichtikom sa skryva prazdna hlava a lahky ulovok. "
1. Vysoké opätky
Šoférujem zásadne naboso. Naozaj chcem vidieť tie vymaľované cicky - micky auparkové, ako prudko zošliapnu brzdu v čižmičkách na desaťcentimetrovom opätku. Ja mám problém aj s trojcentimetrovými balerínkami. Topánky sa vezú na sedadle spolujazdca a mne sa silonky odierajú o plynový pedál. Radšej však položiť na obetný oltár pančušky ako vlastný život.
Cupitanie po dlaždičkách dýchajúcich históriou v centre Bratislavy sa rovná krkolomnému dvojhodinovému „tripu.“ Opätky a zákerné škáry medzi dlaždicami sa totiž magicky priťahujú. Zachraňovať zaseknutý opätok uprostred masy valiacich sa japonských turistov, naočkovaných orientálnym entuziazmom, nepatrí práve medzi moje obľúbené činnosti.
2. Pančušky
Od útleho detstva voči pančuchám pociťujem neprekonateľný odpor. Také tie hrubé kamašle na zimu som ešte zvládala, ale silonové pančuchy? Kto len mohol vymyslieť taký stupídny vynález? S najväčšou pravdepodobnosťou pomstychtivý šovinista, ktorému každá dala košom.
Moji rodinní príslušníci ku mne na verejnosti príliš nepriznávali, lebo sedemročný vyfintený a omašličkovaný pampúšik – dievčatko - sa nerozpakoval zodvihnúť sukničku a vydolovať silonky z ehm...no skrátka viete ako to chodí...zarezávali sa. Nosiť som ich však musela – lebo to sa patrí. Každá dáma nosí silonky. Tak.
S pribúdajúcim vekom a hmotnosťou som im priznala aspoň jednu užitočnú vlastnosť – najmä v lete. Tučným ľuďom sa pri chôdzi o seba trú vnútorné strany stehien. A trenie spôsobuje podráždenie pokožky, ktoré sa prejaví červenými fľakmi. Keď som prepletala svojimi rozložitými nožičkami, vďaka silonkam som bola potupných škvŕn, demonštrujúcich moju chuť do jedla, ušetrená. Len vydraté silonky museli po jednom použití putovať do odpadkového koša.
Celkovo však silonky naozaj nemusím. Nepoznám väčšie muky, ako byť celý deň uväznená v protivných obtiahnutých nohaviciach z nechutnej umeliny. Stále ma niečo svrbí, neustále si ich musím naprávať, poťahovať a kontrolovať, či sa mi náhodou na nich nespravilo očko. Lebo rozumejte, očko na pančuche je príšerné faux pas. Dokonca horšie ako spoločensky unavený chlap s hlavou vo vlastných zvratkoch na nóbl recepcii.
Samodržky tvoria špeciálnu kategóriu siloniek. Ich primárnou funkciou je zapôsobiť vizuálne. Môj prvý dojem z nich - je to podvod! Samodržky sú len na efekt! Všetky tie filmy a fotografie s dračicami navlečenými do podväzkov a samodržiek sprosto klamú. Samodržky vyzerajú perfektne, keď stojíte v pozícii „zhltla som pravítko aj s kružidlom“, zmrznuté na jednom mieste a neopovážite sa ani dýchať. Keď sa hýbete, sadáte, krčíte sa, čupnete si...spod samodržiek všeličo vylieza, deformuje sa a krúti. Stehenná hmota sa vylieva spod priľnavej gumy aj tým, ktoré majú nožičky ako tyčky.
Tento text dopĺňam o pár dní neskôr pod vplyvom dňa v znamení frašky s priliehavým názvom: Som ja ale dáma!
Moje dojmy: V skutočnosti samodržky nie sú až také zlé. Pochopila som to, až keď som si ich navliekla normálne. Keď ja sprostá som si ich na prvý raz vytiahla až kamsi k bedrovým kĺbom, čo sa čudujem J ?
Iná vec je zdravotné hľadisko. O obličky naozaj nechcem dojsť, takže nad sezónnym využívaním samodržiek budem ešte musieť pošpekulovať. Ale zaznamenávam príchod teplejších dní, už aj tie okrídlené osie potvory doliezajú, čiže obličkám do septembra nič nehrozí. V tejto sekunde vyčiarkujem samodržky zo zoznamu!
3. Dáma a ulica
Dnes idem za dámu. Teda, mám v pláne to aspoň predstierať. Dospela som k záveru, že mi občas nezaškodí trochu elegancie. Nemôžem predsa až do dôchodku nosiť infantilné ružové tričká, vyšmatlané tenisky a potrhané rifle.
Stojím nahodená na zástavke ako jedna z kategórie femme fatale – výstrih, suknička, ihličky, samodržky, kabelôčka, lesk na perách, mihalnice až po bradu...Samčekovia v okruhu desiatich metrov (priemerný vek 50) ma nadrzovku šacujú slizkými pohľadmi. Oblieva ma studený pot a kradmo kontrolujem, či je všetko na svojom mieste. Prečo tak blbo čumia? Žeby mi videli pod sukňu? Nemám ju predsa vyhrnutú a ani vetru nešibe. Ako sa dozvedeli o tých fajnových čipkovaných nohavičkách ? Že by mali spoločného očného, ktorý im predpísal dioptrie značky Extra špeciál? Kým príde zlenivený autobus, štyrikrát oľutujem svoje rozhodnutie ísť „za dámu.“ Necítim sa dobre. Necítim sa sama sebou.
Premýšľam nad tajomstvom všetkých tých upravených žien. Ako to len robia? Odkiaľ berú toľkú sebaistotu? Všetky vyzerajú tak napoly znudene, napoly „mám v paži“. Ignorujú pohľady, prosby, všetko. Že by boli príliš zaujaté tým, aby udržali všetko tam kde patrí a tak nevnímali okolitý svet? Ktovie. Musím sa ich spýtať. Ak mi odpovedia.
Keď som sa v ten deň vrátila domov, zhodila zo seba „super ženské“ handry a navliekla na seba moju milovanú žltučkú kuriatkovskú mikinu a tepláky, zaplavil ma taký ten všeobjímajúci pocit šťastia.
Asi mi nie je súdené byť dámou. Občas to strpím, zatnem zuby a budem sa snažiť zamaskovať svoju nešikovnosť. Ale tam kdesi vo vnútri si budem stále fičať na teniskách a ružových tričkách. Inak ich mám doma asi desať. Rôzne odtiene. V prípade záujmu zapožičiam. J
Ale inač je blbosť stavať AUPARK v inom meste, to sú CHUJOVIA, pretože Aupark sa tak volá podľa toho miesta, podľa starého Sadu Janka Kráľa myslím a oni chujovia si to kvôli prachom len tak šlohnú, degeneri!
ikea,kika - zachvilu sa stahujem, potrebujem nabytok a doplnky do izby, takze ikea s kikou to isti (spolu s hornbachom)
tesco - jedine v case O2:30-04:00, ked tam nikoho nie je a da sa tam v klude nakupit (horalky a karton mineralky