Myslím na to od rána celý deň,odkedy som to počula od jedného človeka a hneď som začala rozmýšľať nad tým,že či ľudia v mojom živote sú nahraditeľní...napr. priateľ ..isteže si viem predstaviť,že by to zrazu skončilo z nej
Súhlasím.
Akože okej, takú mamu mi nikto nenahradí, ale pravdepodobne by som bez nej prežila.
Ale odmysliac si rodinu, ktorú mám len jednu a nevybrala som si ju ja, viem si predstaviť život bez kohokoľvek z tých, ktorých "som si vybrala". Síce teraz ich už nie je moc, vlastne asi nikto, ale bolo ich pár, ktorí boli "vždy a navždy" a myslela som si, že ak jeden deň spolu neprehovoríme tak sa obesím. A vôbec to tak nie je, žijem, idem, fungujem. Človek má len a iba samého seba, ostatní ho ojebú a vyserú sa na neho, poprípade to urobí on, no je jedno, kto to ukončí, koniec je vždy rovnaký.
Nikto nezostane navždy. Fyzicky možno, duševne nie.
podľa mňa to nie je pravda, lebo každý človek nás stretol v určitom období nášho života kde zohrával istú rolu...a nech už príde do nášho života ktokoľvek nový nikdy nemôže nahradiť tú istú rolu a takým istým spôsobom. Ludia sú navyše neskutočne jedinečné bytosti, nenájdeš dvoch rovnakých ľudí na celom svete, preto sa nemôžu nahrádzať. A k tomu mi napáda že nemám rada ked sa niekto nasilu snaží niekomu podobať, pochováva svoje vlastné ja za cenu nepodarenej kopie niekoho iného... atd, to by bolo na dlho
Nemyslím si že každý človek je nahraditeľný, znie to skôr ako názor nejakého zatrpknutého človeka. Ľudia predsa nie sú rovnakí, každý človek má nejaké špecifickosti. Ak sa na to pozrieme z hľadiska tých nálepiek, ty teraz myslíš priateľa, ale ten priateľ je niekoho syn, brat.. povedz jeho mame, že je nahraditeľný.
pre mňa ako jedinca je veľa ľudí nenahraditeľných. Neznamená to, že by som nevedela bez nich žiť, ale všetko, čo mi dávali a čím boli mi jednoducho iný človek nevynahradí. Možno tisíc ľudí a to bude tiež úplne o inom.
Myslel som si, ze sa nedaju niektori ludia nahradit, ale som sa mylil. S vyrokom suhlasim. Aj ja som nahraditelny aj ked som jedinecny ako kazdy jeden.
presne toto @12. veď jasné, už takého človeka nikdy nestretnem ale príde niekto iný a k nemu začnem prechovávať rovnaké pocity ako k tomu predošlému. a toho predošlého som už prestala potrebovať.
teoreticky sa to tak dá povedať, napr. že nový priateľ nahradil toho starého, ALE ja s tým výrokom nesúhlasím, lebo tí noví ľudia nikdy nebudú takí istí, ako tí predtým .. každý známy/ bízky človek/priateľ prinesie niečo do nášho života .. niečo originálne, nezameniteľné, jednoducho niečo, čo nám nedá nikto iný
Ako sa hovori: Cintoriny su plne "nenahraditelnych" ludi.... Asi ma tento vyrok nieco do seba... Ak teda to nahradenie myslime v zmysle plnenia spolocenskej role napriklad, tak asi je kazdy nahraditelny..... ale asi co sa tyka vztahov na osobnej urovni pre konkretneho cloveka, to asi nie.
kazdeho cloceka si mozes nahradit v istom slova zmysle, ale toho samotneho cloveka ako takeho, ti uz nenahradi nikto a nic.. ten je len jeden a je nenahraditelny ale pocity s nim zdielane, napriklad vo vztahu, tie sa daju zdielat aj s inou osobou, s tou, ktora ho 'nahradi' ale inac.. nemam rad taketo zmyslanie ved podla mna to je gycove ruzove zamilovanie krasne
Je. Ako mi povedal jeden nemecký nadriadený "Myslíš, že si dobrá v tom čo robíš? Určite, ale na svete je ďalších 10 000 lepších číňanov, kt. ťa môžu zajtra nahradiť"
Kazdy nie.
mamu by mi nikto nenahradil. Ani otca. Ani sestru, brata, dcéru a pár blizkych kamarátov... Dokonca ani partnera, hneď keby sme sa aj rozišli... Nakoľko aj s mojima ex vychádzam super a nedokážem si predstaviť, ze by sa im niečo stalo. Lebo su pre mňa nenahraditelni. (i ked ako partneri nahraditelni boli ..ale ako ľudia v mojom živote nie! )
V tomto duchu @29 Som to pochopil aj ja. Človek od malička navštevuje školu (a iné zariadenia), kurzy - rodičia nútia deti aby navštevovali čo najviac krúžkov - naberali zručnosti. Stávame sa vecami - naberáme určité vlastnosti - úboho sa ponúkame na prijímacích pohovoroch a predávame svoju prácu - pričom vymenúvame svoje vlastnosti. Čo viac potom sme ako tovar / komodita? Nahradí nás (v práci) iný tovar, ktorý má viac kurzov - viac znalostí, ovláda viac jazykov, má viac praxe. Zvrátený, chorý systém - a ešte mu tlieskame a pritakávame tým - že odsudzujeme tých, čo sa chcú vzdelávať v - pre pax nepoužiteľných odboroch. Veď načo by v súčastnosti niekto premýšľal - treba nabalovať zručnosti a spätne sa predávať. V tomto zmysle je každý z nás nahraditeľnou. A komoditou. Ba čo viac, skôr si vieme predstaviť koniec sveta ako Zmenu - väčšinou pod heslom: "Je to proste tak, zmier sa s tým".
vraj nikto nie je nenahraditeľný ....ale niekedy môže prísť omnoho lepší človek ako bol ten predtým .....ale keď prídeš o niekoho v rodine tak náhradu nenájdeš nikdy len zmierenie akby....
jediný nenahraditeľný človek v našom živote sme my sami, inak nikto nie je konštatne s nami.
ako ľudia do nášho života prichádzajú, tak aj odchádzajú a prichádzajú iní... jediné čo s tým môžme spraviť, je užívať si ich prítomnosť a byť zmierený s faktom, že ich raz nahradí niekto iný, no napriek tomu využiť čas strávený s nimi naplno a obohatiť si vďaka nim aj svoj život... môj skromný názor, čiže viac menej s výrokom súhlasím
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
Akože okej, takú mamu mi nikto nenahradí, ale pravdepodobne by som bez nej prežila.
Ale odmysliac si rodinu, ktorú mám len jednu a nevybrala som si ju ja, viem si predstaviť život bez kohokoľvek z tých, ktorých "som si vybrala". Síce teraz ich už nie je moc, vlastne asi nikto, ale bolo ich pár, ktorí boli "vždy a navždy" a myslela som si, že ak jeden deň spolu neprehovoríme tak sa obesím. A vôbec to tak nie je, žijem, idem, fungujem. Človek má len a iba samého seba, ostatní ho ojebú a vyserú sa na neho, poprípade to urobí on, no je jedno, kto to ukončí, koniec je vždy rovnaký.
Nikto nezostane navždy. Fyzicky možno, duševne nie.
pre niekoho som nenahraditeľná a niekto iný by ma nahradil za tri sekundy
čiže s tým nesúhlasím, no pre väčšinu ľudí je to pravdivý výrok a stotožňujú sa s ním
ale vo všeobecnosti bohužiad áno.
mamu by mi nikto nenahradil. Ani otca. Ani sestru, brata, dcéru a pár blizkych kamarátov... Dokonca ani partnera, hneď keby sme sa aj rozišli... Nakoľko aj s mojima ex vychádzam super a nedokážem si predstaviť, ze by sa im niečo stalo. Lebo su pre mňa nenahraditelni. (i ked ako partneri nahraditelni boli ..ale ako ľudia v mojom živote nie! )
V tomto duchu @29 Som to pochopil aj ja. Človek od malička navštevuje školu (a iné zariadenia), kurzy - rodičia nútia deti aby navštevovali čo najviac krúžkov - naberali zručnosti. Stávame sa vecami - naberáme určité vlastnosti - úboho sa ponúkame na prijímacích pohovoroch a predávame svoju prácu - pričom vymenúvame svoje vlastnosti. Čo viac potom sme ako tovar / komodita? Nahradí nás (v práci) iný tovar, ktorý má viac kurzov - viac znalostí, ovláda viac jazykov, má viac praxe. Zvrátený, chorý systém - a ešte mu tlieskame a pritakávame tým - že odsudzujeme tých, čo sa chcú vzdelávať v - pre pax nepoužiteľných odboroch. Veď načo by v súčastnosti niekto premýšľal - treba nabalovať zručnosti a spätne sa predávať. V tomto zmysle je každý z nás nahraditeľnou. A komoditou. Ba čo viac, skôr si vieme predstaviť koniec sveta ako Zmenu - väčšinou pod heslom: "Je to proste tak, zmier sa s tým".
ako ľudia do nášho života prichádzajú, tak aj odchádzajú a prichádzajú iní... jediné čo s tým môžme spraviť, je užívať si ich prítomnosť a byť zmierený s faktom, že ich raz nahradí niekto iný, no napriek tomu využiť čas strávený s nimi naplno a obohatiť si vďaka nim aj svoj život... môj skromný názor, čiže viac menej s výrokom súhlasím
nesuhlasim