Ja mám v skrini niečo ako denník môjho pradeda, čo sa narodil niekedy v 19. storočí.
V pamäti mi utkvela myšlienka:" Naši rodičia boli veľmi dobrí Slováci. Takí dobrí Slováci, že ani po maďarsky nevedeli. Aj my by sme mali byť takí dobrí Slováci!"
ja by osm chcel tiež niečo také čítať ... vlastne aj napísať ... myslím si že niekedy niečo napíšem keď budem starší ... a penechám to deťom a ich deťom, ak niekedy budem mať vôbec deti
Ja mám strašne veľa fotiek aj rôznych dokumentov o predkoch.
Otec momentálne zhotovuje rodokmeň a dostal sa až niekam na začiatok 18. stororčia
Celkom je to zaujímavé.
Čítal som akurát denník starkej z čias, keď bola násťročná. Najviac ma na tých zápisoch zaujalo také čisté, nepokryté cnenie po domove v lesoch. A ešte čosi, čo by sa dalo definovať ako naivita.
@mojdedo písala som o tom SOČku a mám toho ešte stále plné zuby takže nechcem
A čo ja viem ešte, tak napríklad jedna žena (Gizela sa volala tuším) sa úplne zbláznila, lebo muž jej zomrel, asi aj jedno dieťa, dcéra rozpredala majetky a ušla z domu, ďalší syn študoval niekde preč a ona to nezvládla a zbláznila sa a zomrela z toho všetkého a potom jej syn sa vrátil a stal sa tým starostom a ešte niekto viem že zomrel v súboji (bol to podvod), ale v tom čase už súboje boli zakázané...
Bol prenasledovaní a musel utiecť a sa dostal na východ a postavil dom ktorý dodnes stojí a my tam chodíme akože na chalupu a ten dom má cez 150 rokov už
Aj ja mám denník po svojom prastarom otcovi. Keď už bol v nemocnici, tak ho dal môjmu starkému so slovami 'tu máš. Daj to prečítať svojim deťom, vnúčatám.' mám to doma odložené ten denník.
Môj dedo bol veliteľ nejakého vojenského výcvikového tábora či také dačo a tie jeho príbehy sú neskutočné... Raz sa im prevrátila na vežu T-62 a človek čo práve sedel vo veliteľovom poklope bol rozopučený na placku... Jeho biografiu by som zhltol bez prestávky v kuse a potom ešte raz po častiach.
@mojdedo a ešte som si spomenula (keď už tu viacerí spomínajú vojnu) na také dedičstvo, že máme zippo asi z druhej svetovej, dodnes funguje a ešte babkinho brata vzali počas vojny rusi a tam aj zomrel, ale jeho mama ho každý deň chodila čakať na koniec záhrady, aj keď bola oficiálna správa, že zomrel
A máme v záhrade ešte dieťa pochované, lebo počas vojny v našom dome zomrelo dieťa (na zranenia, lebo vojna) a nemohli ísť na cintorín, a keďže pradedo (či zas neviem generácie) bol kňaz, tak to dieťa pochovali len v záhrade
ofc že by som si prečítala, zbožňovala som, keď mi starí rodičia rozprávali historky o sebe, prarodičoch a tak. škoda, že už si veľa toho nepamätám a už nikto z nich nie je nažive a je úplne super, ako tu ľudia píšu, že majú staré denníky & stuff, aww, to by som si tiež rada naštudovala, ale nič také nám neostalo :/
Môj nebohý dedo na vojne:
Bol veľmi nízkeho vzrastu a vyfasoval strašne veľké čižmy.
Pri nástupe raz veliteľovi oznámil: "Súdruh staršina, ak mi zavelíte čelom vzad, tak ja sa otočím, no čižmy ostanú tak, ako boli!"
Táto historka je zapísaná v ročenke školy, kde vtedy chodil
v jednej knižke som čítala že "memoáre nie sú ani tak o autorovi ako o dobe v ktorej žil"
ale jednoznačne by som si prečítala, veľmi rada som mala časy ked mi ocko hovoril príbehy z vojny, alebo babča s dedčom o svojej mladosti
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
V pamäti mi utkvela myšlienka:" Naši rodičia boli veľmi dobrí Slováci. Takí dobrí Slováci, že ani po maďarsky nevedeli. Aj my by sme mali byť takí dobrí Slováci!"
a myslienka paradna !
Otec momentálne zhotovuje rodokmeň a dostal sa až niekam na začiatok 18. stororčia
Celkom je to zaujímavé.
A čo ja viem ešte, tak napríklad jedna žena (Gizela sa volala tuším) sa úplne zbláznila, lebo muž jej zomrel, asi aj jedno dieťa, dcéra rozpredala majetky a ušla z domu, ďalší syn študoval niekde preč a ona to nezvládla a zbláznila sa a zomrela z toho všetkého a potom jej syn sa vrátil a stal sa tým starostom a ešte niekto viem že zomrel v súboji (bol to podvod), ale v tom čase už súboje boli zakázané...
Bol prenasledovaní a musel utiecť a sa dostal na východ a postavil dom ktorý dodnes stojí a my tam chodíme akože na chalupu a ten dom má cez 150 rokov už
A máme v záhrade ešte dieťa pochované, lebo počas vojny v našom dome zomrelo dieťa (na zranenia, lebo vojna) a nemohli ísť na cintorín, a keďže pradedo (či zas neviem generácie) bol kňaz, tak to dieťa pochovali len v záhrade
Bol veľmi nízkeho vzrastu a vyfasoval strašne veľké čižmy.
Pri nástupe raz veliteľovi oznámil: "Súdruh staršina, ak mi zavelíte čelom vzad, tak ja sa otočím, no čižmy ostanú tak, ako boli!"
Táto historka je zapísaná v ročenke školy, kde vtedy chodil
ale jednoznačne by som si prečítala, veľmi rada som mala časy ked mi ocko hovoril príbehy z vojny, alebo babča s dedčom o svojej mladosti