fúúú, teraz zisťujem, že sa asi k tejto téme neviem vyjadriť a asi pred pol rokom by som sa vedela aj na 50 riadkov.. smutné, ako miznú naj. ľudia z môjho života
vážim si ich preto, že si vždy vypočujú to, čo im chcem povedať. Za to, že aj keď urobím nejakú hovadinu tak to pochopia a neodsudzujú. Za to, že nie sú egoisti a keď môžu, pomôžu mi. A za tom že mi venujú svoj čas a tak ...
Vážim si mnoho ľudí z rozličných dôvodov, ale väčšinou tí najváženejší majú zaujímavú charizmu, veľa, veľa talentu, mnoho vedomostí, ľudský prístup, istý typ zmyslu pre humor, závideniahodné IQ a tak vôbec - nedosažiteľnosť, ktorú jednoducho nemôžem viac, než obdivovať.
Potom sú druhí - tí, ktorí mi dovolili sa s nimi rovnať - a preto si ich strašne vážim .
Ale k téme...Vážim si ľudí, ktorí v živote dokázali veci, ktoré ich robia šťastnými, dostali sa tam kde sú vďaka svojej pracovitosti, talentu a priebojnosti, nepotrebovali podplácať a získavať veci vďaka známostiam a podobným veciam...Vážim si svoju mamu, pretože je taká aká je, dokázala to čo dokázala a aj napriek tomu zlému čo sa stalo je stále silná a úžasná mama. Taktiež si vážim svojho oca, pretože nepoznám pracovitejšieho, starostlivejšieho a lepšieho človeka, ako je on...
Ale inak jedno plati na kazdeho, ze ked s niekym nieco spolocne vybudujete , alebo s niekym nieco narocnejsie prekonate -> vtedy vznika ta najpravejsia ucta a priatelstvo, ake existuje.
Pretože mi dali dole ružové okuliare, v ktorých som svet videla aj tak dosť negatívne a ukázali mi, že život môže byť aj napriek všetkému pekný a že sa oplatí žiť. Pretože, vždy keď na nich myslím, mám úsmev na tvári, pretože sú tu, keď niečo potrebujem a v aj keď v ťažkých chvíľach často krát so mnou nie sú, stačí že si na nich spomeniem a to ma drží nad vodou. Veľmi mi pomohli a najviac ma mrzí, že sa im neviem patrične odvďačiť. ( P.S.: Nestoja pri mne, pretože o tom, nevedia ako veľmi mi pomohli, pomáhajú ) Sú už ako moji druhí rodičia.
mojho otca.... preto aky je, preto ze ma vzdy pochopil, podporil... a ze si velmi dobre rozumieme.... narozdiel od mojej zakomplexovanej mamy ktora je neustale v depresiach...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
pretože ja zvyknem mať rada kadekoho...
Potom sú druhí - tí, ktorí mi dovolili sa s nimi rovnať - a preto si ich strašne vážim .
A ešte som zabudla, že odceňujem, keď človek nie je paranoidný a nevidí v okolí len predátora -.-
(nechcela som sa vyjadrovat, ale musim tu robit picoviny, aby si dal hnisko nugetu)
Ale k téme...Vážim si ľudí, ktorí v živote dokázali veci, ktoré ich robia šťastnými, dostali sa tam kde sú vďaka svojej pracovitosti, talentu a priebojnosti, nepotrebovali podplácať a získavať veci vďaka známostiam a podobným veciam...Vážim si svoju mamu, pretože je taká aká je, dokázala to čo dokázala a aj napriek tomu zlému čo sa stalo je stále silná a úžasná mama. Taktiež si vážim svojho oca, pretože nepoznám pracovitejšieho, starostlivejšieho a lepšieho človeka, ako je on...
ale nie, vážne som rada že ich mám
+ nejaky kamosi
..kvak..
Vzbudzuje to vo mne obdiv.
Vlastnosti, ktore vo mne vzbudzuju emocionalnu viazanost je velmi vela, nevymenovatelny pocet , ale neznasam pretvarku.
Jak sa niekto ku mne zacne pretvarovat ( je mi jedno, ze sa pretvaruje za mojim chrbtom ) ale neznesiem ked mi niekto klame do oci.
To nie je len princip , nejaka zasada, to je proste cast mojej povahy. Ja v tom momente prestanem mat toho cloveka rad.
Jeho si vážim preto, že mi vždy zvidhne náladu o 180 stupňov (+).
Ju si vážim, lebo mi rozumie.
A ju si vážim, lebo verím, že ešte raz budeme dobré priateľky.
(4 osoby)