Ahojte všetci. Neviem, či sú tu takí, čo študujú americké dejiny, a zaujímajú sa o politiku Ameriky, ale potrebujem vedieť, aký zmysel má Monroeová doktrína na dnešnú situáciu v Amerike. Prosím, ten kto vie, nech mi napíše, ani si nebude vedieť predstaviť
@lilta Toto bude môj osobný názor... Medzinárodné vzťahy nie sú veda, neposkytujú jednoznačné odpovede A ja navyše nie som odborník v tejto oblasti
Neviem ti odpovedať na otázku aký vplyv mala konkrétne Monroeva doktrína na vnútroštátnu politiku USA, ale z hľadiska zahraničnej politiky sa prejavuje prakticky dodnes na vzťahoch ku krajinám v Latinskej Amerike. Spojené štáty podporovali viacero režimov, ktoré im boli naklonené už od 19. st. a na druhej strane niektoré vlády, ktoré vzišli z demokratických volieb boli zvrhnuté s podporou USA (Guatemala, Brazília atď. ).
V dnešnej dobe možno badať pozostatky tejto doktríny v tom, že USA stále považujú oblasť Latinskej Ameriky za svoju sféru vplyvu a snažia sa zabraňovať najmä vojenskej kooperácií štátov ako Venezuela (s Ruskom) a Brazília (s Čínou).
Takisto je tu napätie s tými vodcami krajín z Latinskej Ameriky, ktorí presadzujú alterglobalistické myšlienky a siahajú k znárodňovaniu domácich podnikov na úkor amerických spoločností. (Chavéz, Morales).
Neviem, čo by som k tomu viac napísal.... Snáď jedine, že dobrý rozbor k otázke Monroevej doktríny z pohľadu vtedajšej doby má vo svojej knihe Dangerous Nation bla bla bla vyšla aj v češtine ako Nebezpečný národ bla bla bla neocon Robert Kagan.
Vplyvnú kritiku Monroevej doktríny nájdeš zase v knihe Hegemony or survival bla bla od N. Chomskeho
Monroeova doktrína v súčastnosti slabne až do tej mieri, že štáty Latinskej Ameriky si dovoľujú aj viac ako len nahlas vystúpiť. Môže za to hlavne vojnový konflikt v Iraku a ostatné záležitosti s arabskými štátmi. Podľa mňa je to už len dohoda na papieri, ktorá sa uplatňovala len do doby vypuknutia vojny v Perzskom zálive.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
4 komenty
Neviem ti odpovedať na otázku aký vplyv mala konkrétne Monroeva doktrína na vnútroštátnu politiku USA, ale z hľadiska zahraničnej politiky sa prejavuje prakticky dodnes na vzťahoch ku krajinám v Latinskej Amerike. Spojené štáty podporovali viacero režimov, ktoré im boli naklonené už od 19. st. a na druhej strane niektoré vlády, ktoré vzišli z demokratických volieb boli zvrhnuté s podporou USA (Guatemala, Brazília atď. ).
V dnešnej dobe možno badať pozostatky tejto doktríny v tom, že USA stále považujú oblasť Latinskej Ameriky za svoju sféru vplyvu a snažia sa zabraňovať najmä vojenskej kooperácií štátov ako Venezuela (s Ruskom) a Brazília (s Čínou).
Takisto je tu napätie s tými vodcami krajín z Latinskej Ameriky, ktorí presadzujú alterglobalistické myšlienky a siahajú k znárodňovaniu domácich podnikov na úkor amerických spoločností. (Chavéz, Morales).
Neviem, čo by som k tomu viac napísal.... Snáď jedine, že dobrý rozbor k otázke Monroevej doktríny z pohľadu vtedajšej doby má vo svojej knihe Dangerous Nation bla bla bla vyšla aj v češtine ako Nebezpečný národ bla bla bla neocon Robert Kagan.
Vplyvnú kritiku Monroevej doktríny nájdeš zase v knihe Hegemony or survival bla bla od N. Chomskeho