Mám teraz zle obdobie a fakt mám myšlienky že už to nezvládam že si zoberiem život a budem mať už pokoj od toho života . Hmmm podstate už chápem ľudí čo si zobrali život že čo museli prežívať...
Niekedy je lepsie nekedy horsie. Ja som mal vdzy respekt pred nezvratitelnymi rozhodnutiami. Vzdy to mozes nechat na neskor. A nekedy davno mi dost pomohol citat z Dr. Housa. Mizerny zivot je vzdy lepsi ako mizerna smrt.
Ja som mávala také silné úzkosti a depresie, že som myslela len na to, aby ma lekári uviedli do umelého spánku. A prebrali ma až keď mi bude lepšie. Na to je ale dobrý (ako krátkodobé! riešenie, kým nezaberú nenávykové lieky) trebárs neurol.
Inak tie úplne najhoršie stavy čo som kedy mala mi paradoxne spôsoboval jeden konkrétny liek, celý môj život mohol dopadnúť kompletne inak, keby mi nebol predpísaný v ČR Môj lekár na Slovensku mi neskor vravel, že to mám urcite z toho lieku a mala by som ho vysadiť, len ja som sa bála a odkladala som to. Odkedy ho neberiem, cítim sa milión krát lepšie. Lenže život, budúcnosť, zdravie o ktoré som kvôli tomu prišla mi už nikto nevrati
Kedysi áno a pravu povediac to boli dosť zákerné a časté myšlienky s ktorými v ten okamih nešlo nič spraviť. Nebolo to nutkanie ublížiť si ale skorej len nejaký pocit, že by tak všetko bolo jednoduchšie. Časom to ale prešlo ako ako mnoho iných mám myšlienky na smrť ale nie na samovraždu. Pokiaľ to ale nedokážeš prekonať a máš pocit, že sa to zhoršuje tak sa skús niekomu ozvať a pohovoriť si o tom. Nemusíš byť zástancom toho, že je psychológia veda, nemusíš mať z ničoho obavy ani blbý pocit... no siahnuť si na život je najkritickejšie nezvratné rozhodnutie.
Pravda je, že čas rieši hromadu vecí a je fascinujúce ako vie ľudská myseľ pracovať s informáciami v strese a mimo neho. Tak nejak to podľa mňa funguje aj s traumami.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Potrebuješ sa s niekým rozprávať.
obcas si predstavujem, co by sa mohlo stat ze ma jebne elektrika, spadnem z rebrika, ALE to mi imho pomaha predchadzat nebezpecenstvu.
obcas sa ta myslienka vyskitne, ale opdstatne je uchopit preco clovek ma myslienky (a ciny) ktore idu voci jeho prirodzenemu pudu sebazachovy
Pravda je, že čas rieši hromadu vecí a je fascinujúce ako vie ľudská myseľ pracovať s informáciami v strese a mimo neho. Tak nejak to podľa mňa funguje aj s traumami.