Ak ti smiem poradit, tak sa daj na nejaky cas do ustrania, obmedz internety a kontakty s ostatnymi ludmi, kludne si mozes dat nejake prechadzky so svojim psom osamote a hlavne vela rozmyslaj nad sebou a svojim zivotom, svetom a skus sa najst odpovede na svoje otazky...
Napr. ja ked som mal nejak 18-19 rokov, tak som prisiel o svojich kamaratov, trapili ma depresie a uzkost, mal som samovrazedne myslienky a po ukonceni studia som si nenasiel pracu, takze vela casu som travil osamote. A vlastne ta samota mi velmi pomohlo pretoze takto som bol povedzme slobodny clovek a nezil ako bezny materialista a mal dostatok casu premyslat o sebe. A vlastne tie moje depky a samovrazedne myslienky ma dokopali k tomu, ze som sa zacal zaujimat o vychodne filozofie a vdaka nim som sa dostal z pazurov temnoty. Sice teraz ma nebavi zit ludsky zivot, ale som aspon rad, ze uz netrpim a neprezivam tie muky
ja si myslím, že na každého platí iná cesta. no jednoznačne je dôležité spätne reflektovať svoje správanie emócie. lebo práve emócie sú našou prvou reakciou na veci a je dobré zistiť, čo v nás vzbudzuje hnev, čo radosť, čo smútok, čo prekvapenie. a rovnako je dôležité poznať, ako sa tieto naše emócie prejavujú.
takže si nemyslím, že osamotenie sa a odtiahnutie sa od ľudí pomôže. vtedy nemáš vnemy, na ktoré reaguješ, žiješ iba sám so sebou a môžeš si veľa o tom, aký vlastne si, iba namýšľať.
mne pomohlo pri sebapoznávaní to, že som kedysi priam grafomansky písala (pozdravujem svojich verných čitateľov, z ktorých tu pár na birdzi ešte je : . terapie. kamaráti. chodenie do hôr. áno, čas o samote je dôležitý, aby si človek mohol premyslieť veci. ale musí mať aj vnemy, aby mal nad čím rozmýšľať.
Podľa mňa to znamená spoznať sa (svoje sny/ciele, hobby, priority, ale aj naopak veci, ktoré vo svojom živote nechceš) a žiť v súlade s tým, robiť na základe tohto vlastné rozhodnutia. A zrealizovať to je dosť ťažké, je to skrátka dlhé hľadanie a skúšanie všetkého možného, plus je tu fakt, že sa človek s vekom mení... Možno by ťa mohol trochu nasmerovať rozhovor s niekým blízkym alebo niekým, kto sa v týchto veciach vyzná. Ale finálnu odpoveď si môžeš dať len ty sám.
ísť von sám. ísť niekde sám bez spoločnosti. Aj na výlet aj niekde kde bežne človek nechodí sám.
a potom nájsť niečo čo ťa baví, niečo čo pomôže rozvíjať v tebe niečo také produktivne, čo ťa bude baviť a súćastne ti to pomože sa rozvíjať možno aj pracovne.
Najst sam seba podla mna znamena zmierit sa s tym, aky si, prijat to a nesnazit sa to silou mocou zmenit. Dlho som sa o to snazil, ale nema to zmysel. Par rokov dozadu som to pochopil, nasiel som ludi,ktori ma beru takeho , aky som, aj ked to nie je vzdy jednoduche. Tito ludia sa stali mojou skutocnou rodinou, po tom, ako som zavrhol svoju biologicku rodinu a velmi mi pomohli. A teraz sa da povedat, ze som stastny. Chyba mi uz len jedna vec, ale dosiahbut to je prakticky nemozne.
velmi mi pomohla hrozna udalost z 2017, ktora to cele nastartovala a trvalo to 3roky, mega dolezite bolo, ze som bola to obdobie zcela umyselne bez partnerskeho vztahu. pretoze predtym som mala velmi dlhe vztahy a od 17tich ma formovali skor partneri, nez ja sama, co teraz povazujem za chybu. cez tie tri roky som mala maximalnu slobodu, robila som si co som chcela, spoznavala som svoje reakcie aj okolity svet, uvedomila som si, co chcem v buducnosti, a co nie. dalsi check bola karantena v marci-aprili. momentalne presne viem, kam svoj zivot smerujem a myslim, ze som sa nikdy nepoznala lepsie.
To je podla mna nieco ako najst svoje miesto v zivote a byt spokojny s tym co robim, ako sa mam aky mam zivot.
Ze uz sa poznam, toto je pre mna dobre a toto nie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Napr. ja ked som mal nejak 18-19 rokov, tak som prisiel o svojich kamaratov, trapili ma depresie a uzkost, mal som samovrazedne myslienky a po ukonceni studia som si nenasiel pracu, takze vela casu som travil osamote. A vlastne ta samota mi velmi pomohlo pretoze takto som bol povedzme slobodny clovek a nezil ako bezny materialista a mal dostatok casu premyslat o sebe. A vlastne tie moje depky a samovrazedne myslienky ma dokopali k tomu, ze som sa zacal zaujimat o vychodne filozofie a vdaka nim som sa dostal z pazurov temnoty. Sice teraz ma nebavi zit ludsky zivot, ale som aspon rad, ze uz netrpim a neprezivam tie muky
takže si nemyslím, že osamotenie sa a odtiahnutie sa od ľudí pomôže. vtedy nemáš vnemy, na ktoré reaguješ, žiješ iba sám so sebou a môžeš si veľa o tom, aký vlastne si, iba namýšľať.
mne pomohlo pri sebapoznávaní to, že som kedysi priam grafomansky písala (pozdravujem svojich verných čitateľov, z ktorých tu pár na birdzi ešte je : . terapie. kamaráti. chodenie do hôr. áno, čas o samote je dôležitý, aby si človek mohol premyslieť veci. ale musí mať aj vnemy, aby mal nad čím rozmýšľať.
a potom nájsť niečo čo ťa baví, niečo čo pomôže rozvíjať v tebe niečo také produktivne, čo ťa bude baviť a súćastne ti to pomože sa rozvíjať možno aj pracovne.
Ze uz sa poznam, toto je pre mna dobre a toto nie.