ahojte.
proste som už psychicky vyčerpaný. Moje Každodenné hádky s otcom, ponižovanie doma, ponižovanie v škole, brat domou ťahá drogy z ktorých sú v rodine velké problémy a velké dlhy, kradne peniaze mne otcovi aj mame, jednoducho nemôžem už žiť v te
ňuňu, rob vsetko preto aby si sa osamostatnil, verim že ti to ubera energiu, skus nejaky podnajom sam alebo so studentmi co ta vyjde o dost menej, obklop sa mladymi veselymi ludmi alebo sa zober von do zahranicia.. a neber si veci prilis k srdiecku lebo sa znicis...
@badassboy - mám toho za sebou veľa ale vieš čo mne vždy pomáhalo ak som už musel v niečom takomto fungovať?
Odosobniť sa a ignorovať všetko a všetkých. Nie vždy sa to dá ale je toho na teba veľa a ak si citlivejší tak to neskôr tiež nebudeš mať najľahšie...
Vieš ono uvediem ti taký malinký príklad.
Predstav si, že má niekto problém a chce ti o ňom povedať, chce sa ti zdôveriť, čo urobíš? No ak si čo i len trošku empatický a máš toho človeka rád tak si ho vypočuješ, poradíš mu, povzbudíš ho...
Lenže niečo takéto ľudia vycítia a už nebudeš mať na krku jedného človeka a jeden problémik...
Viem, že teraz možno v niekoho očiach klesnem ale mne osobne sa podarilo odosobniť ale vždy to má aj opačnú stránku...
Ak ľudia vycítia, že je ti úplne ukradnuté čo hovoria, čo si o nich myslíš a že to máš proste ,,na saláme,, tak ti dajú po čase pokoj, nájdu si inú obeť...a ty aspoň nebudeš taký vyčerpaný...
Je tu však jeden problém - mienka okolia voči tete sa zmení z priateľský, empatický, dobrý, slušný na ,,arogantné a egoistické hovädo.
Bude ťa to trápiť a tvoja duša ostane rovnaká ale ak nemáš inú možnosť tak ti bohužiaľ nedokážem ináč poradiť.
kde neprebýva Boh v rodine, tak tam nevládne ani láska, porozumie, ohľaduplnosť, rešpektovanie jeden druhého...
teraz ma vysmejete, ale v tom príbehu sa vidím ja...
matka s otcom plakali a ja som bol tvrdý ako skala, neprístupný, bezohľadný človek...
až prišiel deň, keď choroba skosila moju pýchu a nastali dni pokory a lásky....
teraz plačem nad otcovým hrobom aký som bol "frajer"...
pamätaj, aj u vás príde k zlomu, snaž sa byť tým, ktorý bude tým, ktorý prispeje k obráteniu vašej rodiny...
hádky nepomôžu, iba pokora, vľúdne slovo, bude to veľa odriekania, sebazapierania, táto cesta je veľmi tŕnista, ale vedie ku konečnému vyslobodeniu...
@badassboy V prvom rade si musíš uvedomiť, že v takejto situácii nie si sám. Teda, že sú milióny ľudí, čo majú podobné a aj omnoho horšie problémy. Píšem ti to preto, aby si sa na to pozrel s nadhľadom. A čo spravia títo ľudia v "bezvýchodiskovej" situácií ? Sú dve možnosti, môžu to ukončiť samovraždou, či už náhlou, alebo postupnou, čím ale NIČ nevyriešia, v podstate sa takto zbavia zodpovednosti a narobia všetkým okolo ešte viac problémov, starostí a smútku. Druhá možnosť je uvedomiť si, čo ti ešte zostalo, na čom treba začať pracovať, odkiaľ sa odraziť, začať "nový život"... musíš byť už vážne na dne, keď si to sem takto napísal, no je vidieť, že si uvedomuješ situáciu vo vašej rodine a to je dobre. Poradím ti, vyrieš všetko, čo môžeš, udrž si nadhľad nad vecami, veľa sa smej a nič nedrž v sebe. Otcovi povedz, čo sa ti nepáči, a čo si ako predstavuješ, ak to nechápe prenes sa cez to. ZAČNI makať na sebe a NEUMÁRAJ SA ! A nezabúdaj, že život nie je ružová záhrada, život je boj.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
Odosobniť sa a ignorovať všetko a všetkých. Nie vždy sa to dá ale je toho na teba veľa a ak si citlivejší tak to neskôr tiež nebudeš mať najľahšie...
Vieš ono uvediem ti taký malinký príklad.
Predstav si, že má niekto problém a chce ti o ňom povedať, chce sa ti zdôveriť, čo urobíš? No ak si čo i len trošku empatický a máš toho človeka rád tak si ho vypočuješ, poradíš mu, povzbudíš ho...
Lenže niečo takéto ľudia vycítia a už nebudeš mať na krku jedného človeka a jeden problémik...
Viem, že teraz možno v niekoho očiach klesnem ale mne osobne sa podarilo odosobniť ale vždy to má aj opačnú stránku...
Ak ľudia vycítia, že je ti úplne ukradnuté čo hovoria, čo si o nich myslíš a že to máš proste ,,na saláme,, tak ti dajú po čase pokoj, nájdu si inú obeť...a ty aspoň nebudeš taký vyčerpaný...
Je tu však jeden problém - mienka okolia voči tete sa zmení z priateľský, empatický, dobrý, slušný na ,,arogantné a egoistické hovädo.
Bude ťa to trápiť a tvoja duša ostane rovnaká ale ak nemáš inú možnosť tak ti bohužiaľ nedokážem ináč poradiť.
teraz ma vysmejete, ale v tom príbehu sa vidím ja...
matka s otcom plakali a ja som bol tvrdý ako skala, neprístupný, bezohľadný človek...
až prišiel deň, keď choroba skosila moju pýchu a nastali dni pokory a lásky....
teraz plačem nad otcovým hrobom aký som bol "frajer"...
pamätaj, aj u vás príde k zlomu, snaž sa byť tým, ktorý bude tým, ktorý prispeje k obráteniu vašej rodiny...
hádky nepomôžu, iba pokora, vľúdne slovo, bude to veľa odriekania, sebazapierania, táto cesta je veľmi tŕnista, ale vedie ku konečnému vyslobodeniu...