Dnes som sa zamýšľal prečo si ľudia myslia že je vesmír priestor. Lebo ja pod priestorom chápem plochu, ktorá je nejakým spôsobom ohraničená. Podľa mňa ak chceme pochopiť vesmír aky v skutočnosti je, tak sa musíme odosobnit od zaužívaných veličín...
Akými su dĺžka, výška, šírka, hmotnosť a pod. Vo vesmíre tieto naše veličiny neexistujú, vlastne ani na Zemi, všetko je len ilúzia, a my sme si vytvorili akúsi formu reality v ktorej žijeme. Ale všetko sa dá spochybniť. Všetko je relatívne
Neviem či viete čo mám na mysli. Skusim uviesť príklad. Máme určitý priestor, ktorý vnimame ako 3D a označujeme ho súradnicami x,y,z. Ale v skutočnosti nič také neexistuje, len v našej hlave. Ak si ja určim že x bude y v tomto pripade, tak mam pravdu a zároveň ju nemám.
Asi preto, že sme na to zvyknutí. Že žijeme v ohraničených priestoroch a ako smrteľné osoby s telami aj sme ohraničení v čase aj priestore (máme začiatok aj koniec).
Pre naše mozočky je preto veľmi ťažké pochopiť absolútno, nekonečno, a večnosť. Asi to však ani nie sú pojmy, ktoré označujú nejaké "čosi", čo by bolo treba (alebo možné) chápať. Sú príliš mohutné a príliš abstraktné.
Je vcelku náročné predstaviť si všesmerovú rozpriestranenosť, nekonečno, fraktálové multiverzum, keďže naše bežné vnímanie z tohto multiverza tvorí len skutočne nepatrnú, takpovediac temer nekonečne malú časť.
Vnímanie jednej osoby je len takým malým oknom, cez ktoré sa dívame von.
Najzásadnejšie uvedomenie, ktoré môže nastať, je to, o čom píšeš: že to okno si tvoríme my sami, že tá stena, v ktorej okno je, je náš "vynález".
Odosobniť sa je, iste, skvelé. Môžeme však hovoriť o odosobnení sa od veličín a predsa budeme stále len opičky, pricapené, vďaka gravitačnému zákonu a ďalším fundamentálnym pravidlám platiacim v tomto vesmíre, na povrchu obrovskej hmotnej sféry (zemegule).
Môžeme hovoriť o odosobnení sa od jedného ľudského života, o smrti ega a transcendentálnom svete, a predsa budeme naďalej stále podliehať tomu, čo sa okolo nás deje, budeme sa zúčastňovať tejto kozmickej drámy, budú pre nás platiť prírodné zákony atď.
vesmír vnímam ako Božie dielo, veľmi, veľmi predcízne zrobené...
a má aj hranice, kto ich chce raz vidieť, nech uverí v Boha...
také jednoduché a môže to byť už zajtra...
lebo nevieš dňa, ani hodiny, kedy si ťa náš Pán povolá....
nuz to bude tym, ze vesmir je priestor, ktory bude mat svoje vlastnosti bez ohladu na to, ci existuje pozorovatel, ktory ich dokaze merat. ty si pleties pojmy "vermir" a "realita", resp. povazujes realitu za podmnozinu vesmiru, pricom je to v skutocnosti naopak.
sa radsej zamyslaj nad tym iluzornym priestorom v ktorom zijes. domov, skola, praca, mesto. miluj ludi, pomahaj im, snaz sa aby ten priestor v ktorom zijes bol zajtra lepsi. a potom este lepsi. aby si si pred smrtou mohol povedat, ze z tohto iluzorneho priestoru odchadzas za lepsich podmienok za akych si prisiel
Vo vesmíre tieto naše veličiny neexistujú, vlastne ani na Zemi, všetko je len ilúzia, a my sme si vytvorili akúsi formu reality v ktorej žijeme. Ale všetko sa dá spochybniť. Všetko je relatívne.
Väčšie sprostosti som dlho nečítal. Všetko je relatívne. čiže hovoríš univerzálnu pravdu,že všetko je relatívne. Ak je všetko relatívne,tvoje tvrdenie je rovnako relatívne =vyvrátenie relativizmu. áno,veci okolo nás neexistujú ak teda uvidíš človeka,ktorý ťa ide pichnuť nožom tak urobíš za:
a) utečieš
b) budeš pochybovať o jeho existencií
Prečo teda prestávaš mať myšlienky,ak ťa niekto pichne? Pretože on existuje ty hlava!
@jony1212 nezmysel. vesmir je priestor, pretože sa rozpína, a čo sa rozpína, ma začiatok aj koniec, koniec vesmíru môže byť v čiernych dierach, ale čo sa nachádza v čiernych dierach nevie nik, a nikto to nikdy nezistí.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
Pre naše mozočky je preto veľmi ťažké pochopiť absolútno, nekonečno, a večnosť. Asi to však ani nie sú pojmy, ktoré označujú nejaké "čosi", čo by bolo treba (alebo možné) chápať. Sú príliš mohutné a príliš abstraktné.
Je vcelku náročné predstaviť si všesmerovú rozpriestranenosť, nekonečno, fraktálové multiverzum, keďže naše bežné vnímanie z tohto multiverza tvorí len skutočne nepatrnú, takpovediac temer nekonečne malú časť.
Vnímanie jednej osoby je len takým malým oknom, cez ktoré sa dívame von.
Najzásadnejšie uvedomenie, ktoré môže nastať, je to, o čom píšeš: že to okno si tvoríme my sami, že tá stena, v ktorej okno je, je náš "vynález".
Odosobniť sa je, iste, skvelé. Môžeme však hovoriť o odosobnení sa od veličín a predsa budeme stále len opičky, pricapené, vďaka gravitačnému zákonu a ďalším fundamentálnym pravidlám platiacim v tomto vesmíre, na povrchu obrovskej hmotnej sféry (zemegule).
Môžeme hovoriť o odosobnení sa od jedného ľudského života, o smrti ega a transcendentálnom svete, a predsa budeme naďalej stále podliehať tomu, čo sa okolo nás deje, budeme sa zúčastňovať tejto kozmickej drámy, budú pre nás platiť prírodné zákony atď.
a má aj hranice, kto ich chce raz vidieť, nech uverí v Boha...
také jednoduché a môže to byť už zajtra...
lebo nevieš dňa, ani hodiny, kedy si ťa náš Pán povolá....
Väčšie sprostosti som dlho nečítal. Všetko je relatívne. čiže hovoríš univerzálnu pravdu,že všetko je relatívne. Ak je všetko relatívne,tvoje tvrdenie je rovnako relatívne =vyvrátenie relativizmu. áno,veci okolo nás neexistujú ak teda uvidíš človeka,ktorý ťa ide pichnuť nožom tak urobíš za:
a) utečieš
b) budeš pochybovať o jeho existencií
Prečo teda prestávaš mať myšlienky,ak ťa niekto pichne? Pretože on existuje ty hlava!