je rozdiel ked sa citim fakt osamelá, alebo ked sa cítim "osamelá" v kontexte ze mi je úzko, som deprimovaná, zmetená alebosa cítim byť ako hovno - cize nejake sebavedomostne veci a potrebujem pozornost inych ludi bud na vykecanie sa, rozptylenie alebo what ever... ešte sa to stava ak aj mam zrazu necakane prilis volenho casu a neviem co s tym lebo chcem vsetko a som overwhelmed...takto sa citim pomerne často, vzdy sa snazim to zracionalizovat ze to nie je samota len moja neschopnost si vyriesit vlastne issues a toxicka potreba to davat do druhych, co fakt nemienim v sebe rozvijat
ozaj ze osamela sa citim malokedy. Mám super priatelov, rodinu, kolegov, spoluziakov na vyske whatews a myslim na to vtedy že vlastne nie som osamelá ale skor sa za tym skryva iná príčina
Ja sa cítim osamelo často, pretože som na veľmi ťažkej škole, pripravujem sa na ďalšiu veľmi ťažkú školu, popritom musím dobiehať jazyky a neviemčo... starám sa o seba... a nemám posledný rok-rok a pol čas na ľudí, takže mimo mamky, otca keď sa nehádame a občasných návštev... sa stretávam s niekym raz mesačne
Zaháňam to tak, že si uvedomujem, že je to dočasná situácia a akonáhle príde leto ,budem vonku kľudne aj každý druhý deň a potom pôjdem na novú školu a možností na socializáciu bude ajajaj proste si stále poviem, že je to len teraz, že "vydrž ten mesiac a dačo už" ... a ďalšia vec, ktorá mi dosť pomáha je jedna hra, kde si píšem s ľuďmi, ktorých síce v realite nepoznám, ale tak... vieme sa porozprávať fakt o všetkom a je ich dosť a neberie to čas nejak lebo "cez prestávky medzi učením" sa treba odreagovať
malokedy
a tym,ze je to malokedy,tak ked sa to stane,tak sa na tom "vyburim", pustam si smutne pesnicky, som nostalgicka (vlastne to som furt) a ptm ma to prejde
Niekedy je to taká "povrchná" osamelosť, že by som proste len chcel s niekým niekam ísť, ale akosi nikdy nie je s kým.
A inokedy je to zasa skôr také viac deep: že by som pri sebe v tej chvíli chcel mať niekoho, kto by presne vedel ako sa cítim, a spolu by sme sa o tom rozprávali.. a hoc nie len o tom, ale proste rozoberali by sme niečo hlboké a pekné!
keď som viac ako dva dni zavretá doma a robím nejakú monotónnu činnosť (napr. učenie), tak sa mi začne byť tak úzko a potrebujem nejaký ten kontakt. ale tak celkovo sa osamelo cítim skutočne veľmi zriedkavo, keďže mám okolo seba ľudí, ktorí ma z toho vedia rýchlo dostať : )
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
ozaj ze osamela sa citim malokedy. Mám super priatelov, rodinu, kolegov, spoluziakov na vyske whatews a myslim na to vtedy že vlastne nie som osamelá ale skor sa za tym skryva iná príčina
Zaháňam to tak, že si uvedomujem, že je to dočasná situácia a akonáhle príde leto ,budem vonku kľudne aj každý druhý deň a potom pôjdem na novú školu a možností na socializáciu bude ajajaj proste si stále poviem, že je to len teraz, že "vydrž ten mesiac a dačo už" ... a ďalšia vec, ktorá mi dosť pomáha je jedna hra, kde si píšem s ľuďmi, ktorých síce v realite nepoznám, ale tak... vieme sa porozprávať fakt o všetkom a je ich dosť a neberie to čas nejak lebo "cez prestávky medzi učením" sa treba odreagovať
a tym,ze je to malokedy,tak ked sa to stane,tak sa na tom "vyburim", pustam si smutne pesnicky, som nostalgicka (vlastne to som furt) a ptm ma to prejde
A väčšinou si píšem denník vtedy
Alebo si kreslím, pozriem si nejaké emočné porno, počúvam opušťácku hudbu a snažím sa to zo seba len dostať von.
Niekedy je to taká "povrchná" osamelosť, že by som proste len chcel s niekým niekam ísť, ale akosi nikdy nie je s kým.
A inokedy je to zasa skôr také viac deep: že by som pri sebe v tej chvíli chcel mať niekoho, kto by presne vedel ako sa cítim, a spolu by sme sa o tom rozprávali.. a hoc nie len o tom, ale proste rozoberali by sme niečo hlboké a pekné!
nonstop
pocit osamelosti mi potláča iba alkohol alebo prílišná zaneprázdnenost..ale tu hlavnú hodnotu naplnenu stále nemám a preto som osamelý
A vacsinou v tom stave zeriem picoviny a pocuvam opustacku hudbu.
Plačem.