@semhamforas no lenže riešiť jednoduché úlohy a učiť sa dokáže aj zviera a predsa nie je uvedomené.
Jedná sa o to, že takýmto štýlom to budú v podstate primitívne roboty, no pokiaľ by sme vytvorili niečo, čo by spôsobilo, že sa uvedomia, budú schopné riešiť to, čo aj človek, vymýšľať vzorce atď... (to zvieratá nedokážu)
lenže samozrejme, takáto predstava nie je celkom správna a to preto, lebo to nie je také čiernobiele ako si my myslíme. My to vnímame tak, že zvieratá uvedomené nie sú a ľudia sú uvedomení.
Lenže to je polopravda, pretože medzi niektorými zvieracími druhmi a ľuďmi sú zvieratá, ktoré sú akoby takým mostíkom.
Napríklad nejaké druhy sa rozpoznajú v zrkadle, čiže tu nemôže ísť len o inštinkty...teda ide možno o nejaké začiatočné štádium uvedomenia sa....teda to uvedomovanie je nejaký evolučný proces, ktorý ide neustále dopredu.
No a aj náš vývoj umelej inteligencie ide dopredu a postupným vývojom (prejdeme cez rozličné fázy) môžu byť na úrovni ľudí.
Inteligentný stroj určite áno. Ale uvedomelý to si netrúfam odhadnúť. Človeka nerobí človekom žiadna výpočtová inteligencia.
@interrupcio Lenže program nemusí byť statický také neuronové siete čo je dnes už celkom bežná vec sa dokážu prispôsobovať a učiť aj bez prítomnosti učiteľa.
@puco90 Filozofia nikdy neprispela k pokroku? to myslíš vážne?
@puco90 Tak za prvé hovoril si o pokroku a teraz hovoríš o technike. Aristoteles hovorí o filozofii ako o súhrne všetkého poznania. V staroveku z filozofie vychádzalo takmer všetko poznanie sveta. Ešte aj v súčastnosti využívame výplody starovekej filozofie taká renesancia bola čisto o objavení tohto starovekého učenia. Filozofia umožňuje ľuďom klásť si otázky a hľadať odpovede o tomto svete. Všetci staroveký vedci boli zároveň filozofmi. Filozofia je matkou vied to až v stredoveku sa všetko začalo pomenovať samostatne. A čo využívame dnes? Napríklad taká Demokracia je produktom filozofie. Atóm tiež pomenoval filozof.
@james144 ale ja netvrdím, že taká filozofia je zlá, len tvrdím, že sa nemá miešať do vedy, pretože na vedu nemá. Keď sa proti sebe postaví veda a filozofia (viera), tak to zvyčajne končí výhrou vedy.
Takže odvolávať sa na filozofov žijúcich 100 rokov za opicami a tvrdiť, že existuje duša, lebo to tvrdili aj filozofovia je scestné.
Filozofia sa nemá miešať do vedy? Ale veď každý dôležitý pokrok vedy sprevádzajú filozofické otázky, ktoré majú riešiť nielen vedci, ale aj filozofi. Inak by sme sa mohli ocitnúť in medias res divadelnej hry R.U.R.
A rád by som vedel, aký máš vedecký dôkaz, ktorý môže poprieť existenciu duše. Žiadny, nakoľko skúmanie duše nie je v kompetencii vedy. Duša je nehmotná, teda ju nemôžeš poznávať vedou, ale filozofiou. A filozofické (alebo metafyzické) argumenty na podporu existencie duše existujú.
Nevidím nič zlé na tom, ak sa filozofia odvoláva na filozofické poznatky minulosti. Veď aj vedci stavajú na poznatkoch minulých storočí. Vieš, najprv museli Sumeri objaviť koleso, aby o niečo neskôr mohli vzniknúť autá.
Veda skúma hmotu, filozofia duchovno, formu. Preto si nemôžu protirečiť, iba sa navzájom dopĺňať.
P.S. Nespájaj, prosím ťa, filozofiu a náboženstvo. Iste, sú to blízke pojmy (názor minulosti - ,,philosophia est ancilla theologie"), no nie sú synonymami. Mnohokrát stoja radikálne proti sebe.
Z materialistickeho hladiska je to urcite mozne, pokial nepredpokladame ze mame dusu alebo ze vedomie je akasi nadprirodzena cast mozgu.
V tom pripade je uz firma, ktora pracuje na simulacii neuronovych synapsii a myslim ze uz dosiahli uctyhodny pokrok v tomto vyvoji.. Takze to nepotrva dlho kym bude na svete umely mozog.. A ak uz by sme moc fantazirovali, tak s zlegalizovnim genoveho inzinierstva a klonovania by sme mohli naklonovat cloveka, ale ak by to bola nejaka tupa kopia klasickeho cloveka, tak by sme mu len mohli implantovat umely mozog, atd atd...mozno by ani nebolo treba robota (to by bolo podla mna nakladnejsie a zdlhavejsie) atd atd, takze podla mna je to mozne (ale v kutiku DUSE dufam ze mame dusu .
Ak si dušu predstavuješ ako anjelika s krídelkami, tak takáto duša neexistuje. Ale každý človek si uvedomuje svoju existenciu, má abstraktné myslenie a cítenie, vytvára kultúru, umenie, vedu, techniku, uvedomuje si istotu vlastnej smrti. A práve to sa vo filozofii nazýva dušou. Ak by sme dušu nemali, boli by sme na úrovni zvierat.
Časť filozofie nazýva etikou. A tá sa zaoberá aj morálkou. A ak chce ľudstvo v mene ,,pokroku" konať tak, ako to jeho kompetencii neprislúcha (hranie sa na bohov, rozhodovanie o živote iných ľudí, genetické pokusy a pokusy s klonovaním), tak filozofia a všetci rozumní ľudia musia zdvihnúť varovný prst.
Pojem ,,náboženská filozofia" nejestvuje, nakoľko filozofia sa k pravde dopracúvavá logikou a zdravým ľudským rozumom a v náboženstve sa posledné predpoklady prijímajú vierou. Tiež sa vo filozofii prijíma akýkoľvek názor a je zakázaný dogmatizmus, na rozdiel od náboženstva.
Mnohokrát filozofia stavia na racionálnejších poznatkoch, ako veda (najmä laikov často klame, akoby jej hypotézy a teórie boli empiricky dokázané).
Filozofia sa začala formovať v 7. - 8. stor. pr. Kr. Myslitelia, ako bol Táles z Milétu (prvý filozof) a iní, v tom čase hľadali arché (počiatok) sveta. Dnes by sme hľadanie arché prisúdili vedcom. Všetky vedy vyšli z filozofie a ona je kráľovnou a matkou všetkých vied aj dnes. Žiadna iná veda Ti neodpovie na otázky ako kto si, kam kráčaš, čo je svet, akú úlohu v ňom má človek. Bez filozofie by sme ešte aj dnes žili kdesi v jaskyniach, bez zmyslu života, bez prírodných a technických vied.
Moje abstraktné myslenie, poznávanie, chápanie pojmov, citovosť, teda pôsobenia duše sú pre mňa jasným dôkazom, že moja duša existuje, nakoľko antropológia a biológia nevysvetlili tieto procesy ako telesné (a ak aj áno, sú to len hypotézy). A je to dostatočný dôvod.
Ak by som pochyboval o existenciii svojej duše preto, že ju nevidím, musel by som pochybovať aj o Tvojej existencii, lebo som Ťa nikdy nevidel. No Tvoje pôsobenie na tejto stránke (príspevky vo fórach, blogy, odpovede na moje názory) sú pre mňa dostatočné dôvody, aby som veril v Tvoju existenciu.
Práveže veda stavia na omnoho racionálnejších poznatkoch ako filozofia, lebo vedecké poznatky sú rovnaké všade, pretože všade platia rovnaké fyzikálne, matematické a chemické zákony.
Filozofia je, bola a aj bude vždy ovplyvnená mentalitou človeka, stupňom vývoja civilizácie atď.
"Žiadna iná veda Ti neodpovie na otázky ako kto si, kam kráčaš, čo je svet, akú úlohu v ňom má človek."
Toto ani nepotrebujem vedieť a myslím si, že to nemá žiadny význam. Som tu, ja som si nejaké ciele dal a to mi stačí. Nepotrebujem žiadnu baličku.
Myslím si, že ľudstvo nie je pupkom vesmíru ako si to mnohí ľudia dodnes myslia.
Som rád že odlišuješ svoje dojmy a pojmy.
"nakoľko antropológia a biológia nevysvetlili tieto procesy ako telesné (a ak aj áno, sú to len hypotézy)"
Tk takýmto štýlom by si ešte dnes behal po lesoch,zháňal oheň a schovával sa v jaskyniach. Ty si teraz otvorene priznal, že si vytváraš "Boha medzier". Takže na to, na čo nemáme odpoveď treba dokopať Boha, alebo nejakú duchovnú bytosť, alebo časť, ktorá vytvorí celok.
Neodporúčam Ti zháňať informácie na wikipédii. Tam totižto môže o vede a filozofii písať aj popredný odborník, ale aj bača z Terchovej, ktorý nemá ukončené ani základné vzdelanie.
Študujem deväť filozofických predmetov a nikdy som nepočul o žiadnej ,,náboženskej filozofii". Iste, niektoré, najmä stredoveké filozofické smery sa vyvíjali v rámci náboženstva (napr. scholastika), no nebola s náboženstvom spojená, nakoľko prijímala len racionálne fakty, overiteľné rozumom a viera nebola potrebná. Aj dodnes existuje filozofický smer, tzv. existenciálny tomizmus, ktorý sa vyvinul zo scholastiky, pričom jeho prívrženci nemusia byť nutne veriaci.
Opice si nikdy nebudú klásť otázky o vlastnom zmysle života, o cieli života, o Bohu, o živote po smrti. Človek, ktorý by nemal filozofický názor, môže pokojne žiť s opicami na stromoch. Aj tvoj názor, že ,,ľudstvo nie je pupkom vesmíru", je v istom zmysle filozofický názor. Teda to znamená, že si človek. Gratulujem. Človeka nikdy neuspokojí ,,panem et circenses", lebo hoci jeho pozemský život je ohraničený faktom smrti, jeho túžby sú transcendentálne.
Ak si už nadškrtol otázku Boha, ktorého používajú jednoduchí ľudia ako barličku (mimochodom, veľmi obľúbená téza náboženstva v časoch socializmu), tak s ňou v zásade nesúhlasím. Vedomie, že raz budem stáť pred Absolútnym Bytím a zodpovedať sa za svoje činy, za každé svoje slovo, mi ako barlička nepripadá. Ten, kto sa rozhodne žiť pre nejaké náboženstvo, alebo svetonázor, tak nerobí preto, aby sa mu žilo lepšie. Koná tak preto, lebo v tom svetonázore vidí pravdu.
Epistemologický predpoklad je, že človek nikdy neprekročí absolútnu hranicu ľudského poznania. Nikdy neodhalí pôvod života vo vesmíre, začiatok existencie hmoty, času a priestoru, etc. A táto hranica existuje bez ohľadu na to, či Boh je, alebo nie je.
Chceš mi povedať, že napríklad filozof-teológ s na svet bude pozerať ako obyčajný "svetský" filozof ? Preto som dal to rozlíšenie.
"Opice si nikdy nebudú klásť otázky o vlastnom zmysle života,"
Tak evolúcia to možno zariadi nie je to až také čiernobiele ako si všetci predstavujete, že sprosté zvieratá a múdri ľudia (nechce sa mi o tom rozpisovať, stačí si niečo naštudovať)
Aké sú naše túžby transcendentálne ???
Všetko sú to chemické procesy v našom tele, ktoré mimochodom vieme ovplyvňovať.
Práveže náboženstvo a to teraz myslím každé, je barlička. Ako sa ľudia uvedomili (ako druh), postihla ich úzkosť, pretože videli NESPRAVODLIVOSŤ a hlavne vedeli, že ZOMRÚ. V tejto vete máš základy pre vznik náboženstva.
Potom už len zostáva vychovávať deti v danom náboženstve, ktoré ani nebudú vedieť prečo sú veriace (95% veriacich ani nevie prečo verí) .
Nema tu zmysel nejako velmi diskutovat. Ja len chcem povedat, ze neviem co to tu trepete, ze robot nebude citit lasku, strach o blizkeho, ine emocie a co ja viem co...Tieto emocie clovek vyjadruje navonok nejakych sposobom a tento sposob nebude problem dat do AI.
Ide mi o to, ze akykolvek vonkajsi prejav clovek bude moct robot dokonalo napodobnit.
"Potom už len zostáva vychovávať deti v danom náboženstve, ktoré ani nebudú vedieť prečo sú veriace (95% veriacich ani nevie prečo verí) ."
V krestanstve to tak funguje ale su aj nabozenstva, kde plati slobodna volba clovek si sam zvoli ci sa bude niecim riadit a v nieco verit alebo nie.
Pre mna veda znamena nieco, co sa znazi vysvetlit a porozumiet veciam, ktorym clovek nerozumie alebo nevie preco a ako funguju apod. Preto u mna napr. studium vedomia spada pod vedu a nie filozofiu. Prakticky pre mna filozofia neexistuje.
Zvierata si mozu klast otazky o vlastnej existencii len ludia nevedia ako na to prist ci si ich kladu. Mnoho ludi si nevie porozumiet ani medzi sebou tak ako by si chceli rozumiet zo zvieratami.
Vedomie alebo dusa apod. nemozu vstupit do stroja.
Za predpokladu, ze stroj berieme ako stroj a cloveka ako biologicky stroj, bolo by to mozne ale clovek v skutocnosti to tak nieje. Clovek nebude len obycajnou chemickou zlataninou .
Abstraktné myslenie, poznávanie, chápanie pojmov, citovosť...pojde nasimulovat, len na to treba dobry SW a HW.
Prepáč, že som tak dlho otáľal s odpoveďou, ale zavalilo ma množstvo skúšok (aj z filozofických predmetov). Škoda, že ,,cum principia negate non est disputantum", čo platí pre tento dialóg.
Veriaci filozof sa nemôže na svet pozerať úplne rozdielne ako filozof neveriaci, nakoľko (opakujem to x-tý krát) VO FILOZOFII SA PRIJÍMAJÚ NÁZORY, KTORÉ SA ZAKLADAJÚ NA ROZUMOVOM UVAŽOVANÍ, NIE NA VIERE. Boh je aj vo filozofii chápaný inak, ako v náboženstve, stačí si len niečo ,,vygogliť" o teodícei.
Aj v mozgu opice prebiehajú chemické procesy a predsa žiadna opica nenapísala Odyseu, neskomponovala operu Čarovná flauta, ani neobjavila teóriu relativity, preto veľmi pochybujem o tom, že naše myslenie je len chemickými procesmi. A ak by aj bolo, transcendenciu myslenia nemožno poprieť ani tak. Bez nej by nebola možná ani táto debata, nakoľko sa odohráva na hranici reality a abstrakcie.
Nepamätám sa, že by som poprel to, že naše city nemožno ovplyvňovať, ako to uvádzaš v poslednej vete tretieho odseku. Skôr si neviem predstaviť ovládanie nášho myslenia, ak by bolo výsledkom chemických reakcií. Tak či tak by si po pátraní po ďalších príčinách a dôsledkoch došiel len k abstraktnému mysleniu a k duši.
Vedomie vlastnej smrti (mimochodom, tiež jeden z dôkazov abstrakcie ľudskej mysle - zviera o okamihu vlastnej smrti nepremýšľa) ľudí k náboženstvu neprivádzalo. Viera v posmrtný život tu bola skôr, ako viera v bohov. Náboženstvo vzniklo skôr ako vysvetlenie vzniku sveta, vesmíru a človeka.
Ak by bolo náboženstvo barličkou, nebolo by potrebné v dnešnej dobe, keď sa mnohé (pre starovekého človeka) nevysvetliteľné úkazy dajú vysvetliť vedecky. No ono stále existuje.
P.S. Zrejme nemáš celkom jasno v pojmoch ako ,,evolúcia" a ,,evolučná teória", ergo, že tieto dva termíny nie sú synonymami. No obávam sa, že takéto informácie na vševediacom googli nenájdeš.
@munchausen to mi nevadí, že si postál s odpoveďou.
Akurát včera som pozeral dokument o opiciach a výskume. Opice (pokiaľ ich naučíme rozlišovať väčšie a menšie čísla, čo bezpochybne zvládnu) ich zoradia ešte rýchlejšie ako človek a to aj za sťažených podmienok, ak tie čísla sú zobrazené len pár sekúnd a potom sa premenia na niečo rovnaké aby nebolo rozoznať ktoré číslo bolo ktoré
Ďaľej, niektoré druhy zvierat sa rozpoznajú v zrkadle...takže tu o inštinkty nemôže ísť.
Ty máš čiernobiele videnie sveta, ako aj mnohí ľudia na svete. Proste podľa vás sú zvieratá neuvedomené a ľudia uvedomené a tým to končí lenže to ani zďaľeka neplatí. Možno skonštatovať, že sme na vyššom stupni vývoja a možno iné druhy po nás sa budú pozerať na náš druh asi ako na opice. Teda tým chcem povedať to, že toto nie je naša konečná forma, vyvíja sa úplne všetko.
Len je veľmi vtipné badať, že keď na niečo nemáš odpoveď, dosadíš si tam nadprirodzeno.
Akékoľvek primitívne etnikum si na vysvetlenie sveta vymyslí bohov (je jedno v akej forme) a posmrtný život.
V dnešnej dobe máme taktiež medzery v chápaní a ľudia stále zomierajú, takže náboženstvo má živnú pôdu.
Zrejme si zaspal dobu, keďže z evolučná teória už nie je teóriou, ale faktom, ktorý je zdokumentovaný relevantnými výskumami, ako napríklad rozuzlenie DNA a vykopávkami.
je zaujimave sledovat vasu debatu, pretoze si kazdy stojite za svojim...
Ja som vedecky uvazujuci clovek, neuznavam nijake nabozenstvo...ale nieco vam poviem...ked rozpravate ze rozum cloveka zalezi len od reakcii prvkov a molekul v jeho hlave tak sa nad tym zamyslite...keby to platilo tak by musel kazdy clovek na svete uvazovat priblizne alebo uplne rovnako...dôvod: kazdy clovek je tvoreny rovnakymi prvkami (tvar lebky a ine vonkajsie rozdiely tu nehraju ulohu) a prebiehaju v nom rovnake procesy...tak ako potom chces vysvetlit ze kazdy uvazuje inak a ze kazdy ma iny nazor ked je rozmyslanie iba o chemickych procesoch?...
My ludia sme sa vyvijali miliony rokov...nieje pravdepodobne ze vymyslime stroj, ktory bude presnou kopiou nas, a ked uz aj vymyslime inteligentny stroj...povedzte ako moze niekto navrhnut nieco lepsie ako je on sam(po psychickej stranke)...mozno mu zvacsi harddisk alebo trebars vykonost ale v rozmyslani nemoze prekonat svojho programatora....dajme tomu ze bude mat aj schopnost ucit sa...ale co ztoho ked clovek ma tu schopnost tiez? a este nieco...naco by niekto robil nieco co je mudrejsie ako on? Aby robil inteligentne veci zanho? to tazko, to by radsej zdokonalil svoj mozog nie?...
Ciastocne davam zapravdu munchausenovi pretoze aj vedec si najprv musi polozit otazku a az potom ju overovat...a nehovor ze nie. Priklad: Ked Vedla Newtona spadlo jablko, najprv otom zacal rozmyslat a klast si otazky a az potom overovat ci to naozaj plati, neverim ze hned ho napadli vsetky jeho zakony....a kladenie otazok je pokial viem filozofia...vedec je len rozsirenie filozofa o overovanie...
Som rád, že si obohacuješ svoje poznatky dokumentami, no nie v každom dokumente je zahrnutá pravda. Ja som tiež videl niektoré dokumenty, ba čítal niektoré knihy, ktoré predkladajú nevedecké názory, alebo názory, ktoré boli v čase ich zrodu prijímané, no dnes už sa v nich objavili trhliny.
Tak, ako v evolúcii a evolučnej teórii. Aj ja som si dlho myslel, že táto teória je vedecky potvrdená. Preto som sa dosť čudoval, keď nám to profesor na predmete filozofia prírody vyvrátil. Jediné fakty evolúcie sú tie, že existuje podobnosť živočíchov a že nižšie druhy živočíchov sa vyvíjali z nižších.
Teda sa tu nehovorí o evolúcii rodov. Evolučná teória má aj mnoho úskalí, ktoré ešte nerozlúštila (okrem ,,chýbajúcich článkov" tu máme aj fenomén kambrijskej explózie, nezjednodušiteľne jednoduché biologické mechanizmy a pod.) Mnohí uznávaní vedci dokonca fakt evolúcii rodov, či pôvod človeka z opice popierajú. Azda len budúcnosť ukáže, ako to skutočne s nami bolo.
Pri príprave na skúšku z filozofickej antropológie som si spomenul, že človeka od živočíšnej ríše neoddeľuje len fakt abstrakcie, existencia duše či rozumové poznanie, ale aj iné, anatomické rozdiely, v porovnaní s primátmi, ktoré sú nám najbližšie. Napríklad:
-bipedia (vzpriamená postava)
-končatiny (predné sú výrazne kratšie, ako zadné)
-postavenie panvy a dvojité zakrivenie chrbtice
-lebka a tvár
-pohlavné orgány
-hladká pokožka, s výrazne nižšou mierou ,,srsti"
-fyziologicky predčasný pôrod (ak by mal byť novonarodenec vyspelý po narodení tak, ako ostatné cicavce, musela by ho matka v sebe nosiť 21 mesiacov)
Obávam sa, že tieto aspekty nemajú pôvod v ,,nadprirodzene", ale v Tvojej milovanej vede, a vedú k tomu, že predsa len ľudia sú na neporovnateľne vyššej úrovni, ako zvieratá, bez ohľadu na to, či rozoznajú akési čísla (mimochodom, aj pamäť je istým inštinktom - pes si pamätá svojho pána, svoje teritórium; aj moja korytnačka ma vedela rozoznať medzi inými ľuďmi).
Rád by som upozornil na iný vtipný paradox: na začiatku našej diskusie som ja argumentoval filozofiou a Ty prírodnými vedami. A teraz sa to obracia: ja hovorím o antropológii a evolúcii a Ty o akejsi forme ,,nietcheho nadčloveka" (iné druhy sa budú na nás pozerať tak, ako my na opice).
Tiež sa opieraš (možno nevedome) o filozofiu materializmu (Marx, Engels a pod.). No táto filozofia bola vyvrátená. Hlásala večnosť matérie a vesmíru, až kým nebola dokázaná teória Veľkého tresku.
Žiaľ, od myšlienky nadprirodzena nemôžem opustiť, lebo táto diskusia sa od začiatku dotýka nadprirodzena. A tiež si myslím, že človek nemôže žiť trvale s myšlienkou všadeprítomného chaosu a absurdnosti existencie života. Veď na usporiadanosť vesmíru odkazujú najmä prírodné vedy.
A aj keď nemám rád ,,dôkazy existencie boha" (je nemožné ho vyvrátiť, či potvrdiť; boh je nad ľudské poznanie), niet usporiadanosti bez Usporiadateľa, ako o tom hovorí Tomáš Akvinský vo svojich piatych cestách poznania Boha.
Samozrejme, ja som ku všetkému najprv kritický (nemusíš mi veriť).
Evolučná teória ako princíp je dokázaný nepopierateľný fakt. Je jasné, že všetky okrajové veci okolo toho celkom nepoznáme.
Nijaký biológ ti nepovie, že pochádzame z opice, ale povie ti to, že opice a ľudia mali spoločných predkov a takisto tento predok mal zasa s nejakým druhom spoločných predkov.
"Preto som sa dosť čudoval, keď nám to profesor na predmete filozofia prírody vyvrátil. Jediné fakty evolúcie sú tie, že existuje podobnosť živočíchov a že nižšie druhy živočíchov sa vyvíjali z nižších."
Predpokladám, že tento pán profesor (pochopiteľne pri všetkej úcte k nemu) je vieriaci a na druhej strane presviedča ľudí o tom, že veda a viera sa nebijú, ale idú na jednej koľaji. Takých podobnyćh ľudí poznám až až.
Pán profesor buď zavádza, alebo má nedostatok informácií, pretože medzi hlavné dôkazy evolúcie patrí preskúmanie DNA (s opicami skoro na 99% totožné) + nejaké fosílie, ktoré dokazujú existenciu všelijakých vyhynutých druhov. I keď ja chápem, že najjednoduchšie je to "zvaliť" na Boha.
My ľudia patríme do živočíšnej ríši a možno skonštatovať, že sme na vyššom stupni vývoja.
Aj medzi zvieratami sú inteligenčné rozdiely a chcel som ti tým naznačiť, že niektoré zvieratá sa rozpoznajú v zrkadle a opica sa dokáže naučiť rozpoznávať čísla a zoraďovať ich. Tu iba o inštinkty nemôže ísť. Samozrejme, zohráva tam svoju rolu aj pamäť, ale je v tom aj niečo viac.
Pokiaľ by sa tá opica riadila len pamäťou a inštinktami, tak pri pohľade na zrkadlo by sa napríklad chcela hrať a dokázali by sme ju maximálne naučiť priradiť konkrétne čísla k niečomu.
Ja svoje tvrdenie neopieram o filozofiu, ale o vedecké poznatky. My nie sme pupkom vesmíru.
No vidíš a pri konci zasa na niečo nepoznané dosadzuješ Boha
Čo keď je multiverzum a vesmíry stále vznikajú a zanikajú ? Čo keď sme práve my tí šťastní, pretože práve náš vesmír má správne hodnoty, ktoré umožnili vznik života ?
Čo keď sú parametre nejakého vesmíru ešte lepšie od toho nášho ?
Jedna vec je istá, Bohom sa perfektne zapláta medzera nevedomosti.
@puco90 O DNA toho vela neviem, je to fest zaujimava makromolekula. Do Genetiky sa velmi neserem. Som skor vedecky orientovany clovek. No co viem o DNA tak to ze zachovava geneticku informaciu jedinca a je to informacia o jeho stavbe, zoskupovania molekul, proteinov a tak podobne, neco ako operacny system v kompe...ked sa nad tym zamyslam tak zrejme mas pravdu ze to ze kazdy mysli inak je zapricinene touto molekulou, nemusi to byt nezbytne tak ale zrejme je...
Nerad vam skacem do diskusie ale:
@munchausen je mozne vyvratit boha, jeden neurolog (meno si nepametam) dokazal ze boh je akysi pocit v hlave, nejaky pud (ako pud sebazachovy) verit v nieco co nas vzdy strazi a stoji nad nami....Dokonca zistil kde v hlave sa nachadzaju receptory, ktore tento pocit vyvolavaju. Zmieneny neurolog to na viacerych dobrovolnikoch vyskusal a u vsetkych to fungovalo....z toho mozme konstatovat ze existencia boha nieje nezbytna, to len my mame ten pocit ze nieco take existuje....
@puco90 "Bohom sa perfektne zapláta medzera nevedomosti."
Aj ja si myslim...Kôli bohovi a viere zomrelo v minulosti dost ludi, a najviac ma stve ,ze kolko z nich boli inteligentni vedci, ktori sa snazili dokazat nieco radikalne. Moj nazor je ten, ze keby Nebola cirkev a nebol by Boh(nie ako osoba ale myslienka existencie niecoho nadprirodzeneho) tak by sme dnes boli popredu mozno aj o 100 rokov...pretoze takmer cely stredovek veda (radikalna) stala na mieste. Kazdy sa bal o svoj zivot....
DNA spoločné s opicami na 99 %??? To myslíš vážne? Veď poprední odborníci na genetiku vravia, že s najbližšou rodinou máme DNA zhodné len na 85 %. Medzi slovami ,,podobné" a ,,totožné" je istý rozdiel. Radšej si to znova prever (slovom ,,preveriť" nemyslím ,,vygoogliť", ani nazrieť do wikipédie).
Predpokladám, že pán profesor má správne informácie. Nesprávne poznatky by som (hlboko sa Ti ospravedlňujem) skôr očakával na Tvojej strane, ako na akademickej pôde.
Do vnútra pána profesora nevidím, preto nemôžem určiť, či je veriaci. No isté je, že vo vedeckých otázkach je to irelevantné - pre veriaceho musia byť vedecky dokázané fakty rovnako záväzné, ako pre neveriaceho. Ak veriaci ignoruje vedu preto, lebo sa mu zdá, že by mohla jeho svetonázor narušiť (alebo ak to robí ateista), tak sa prehrešuje proti pravde. A zdá sa, že nie je skutočný veriaci, pretože sa snaží svoju vieru postaviť na iracionálnych klamstvách, ilúziách a zbožných prianiach.
Možno to v náboženskom i mimonáboženskom prostredí znie ako klišé, no veda nemôže ísť proti viere, keďže viera skúma duchovno a veda matériu. Viera nie je verifikovateľným typom poznania. Viera a veda sú ako mimobežky v priestore. Obávam sa, že veriaci, ktorých Ty poznáš, sú zväčša fundamentálni tradicionalisti; niekoľkých aj ja poznám a lezú mi na nervy.
Takýto veriaci sa domnievajú, že ateizmus je protikladom náboženstva. No moderní teológovia, ku ktorým názorom sa prikláňam aj ja, sa domnievajú, že protikladom pravého náboženstva je povera, bôžikovia, ktorých si dosadzujeme na miesto Boha. Ateizmus robí viere veľkú službu, keď ju očisťuje od akýchkoľvek povier. A takouto poverou je i ,,boh medzier", ktorému sa snažím vyhýbať. Preto pre mňa otázka evolúcie nie je otázkou náboženskou, ale otázkou vedeckou; či už prebehla, alebo neprebehla.
Ak sa donekonečna budú neveriaci na poznatky veriacich dívať skepticky (lebo kedysi akýsi veriaci ignoroval vedeckú pravdu), alebo veriaci nebudú chcieť prijať skutočnosti, ktoré odhalili ateisti (lebo kedysi akýsi neveriaci ignoroval vedeckú pravdu), tak sa skutočne ďaleko nedostaneme.
Stále nedokážem pochopiť, ako môžeš porovnávať Einsteina, Mozarta a Aristotela s opicou, ktorá pochopila, že v zrkadle je len jej obraz. Možnože tá opica dokázala cirkusové číslo, no nemôže byť dôkazom o tom, že je len o niečo menej vyspelá ako človek, kým nenapíše ďalšie pokračovanie Ságy rodu Forsythovcov.
K teórii inflačnej kozmológii, ktorá predpokladá vznikanie a zanikanie veľkého množstva vesmírov, len toľko:
Táto teória predpokladá istý vesmírny superpriestor, ktorý rapídne expanduje a je nekonečný a večný ( a od nás vzdialený 50 miliárd galaxií). Malá časť tohto priestoru je ovládaná inflačným poľom. Tam sa hromadia vesmíre, ktoré začali existovať vďaka kvantovej rozťažnosti. Pričom:
Inflačné pole by bolo neobmedzeným zásobníkom energie. Mechanizmom na formovanie vesmíru by bola Einsteinova rovnica všeobecnej relativity. No v teórii chýba mechanizmus na premenu inflačného poľa na hmotu a energiu a mechanizmus na tvorbu dostatku variácií vo fyzikálnych konštantách medzi vesmírmi.
Vysvetlením by mohli byť ,,superstruny", ktoré vykonávajú kvantové vibrácie, no je to len teória, ba podľa fyzika Michia Kakuho špekulatívna teória.
Nakoniec, v tejto teórii je veľmi problematické vysvetliť vznik života v jednom (alebo viacerých) vesmíroch. Len náhodné dokonalé nastavenie jedného parametra pre život je pravdepodobné v pomere trilión na trilión na trilión ku jednej.
Už tu boli mnohí filozofi a vedci, ktorí sa snažili vyvrátiť existenciu Boha a neuspeli, hoci ich argumenty boli oveľa dôveryhodnejšie.
Aj keď sa stretneš so svojou priateľkou, vyvoláva to v Tebe, v Tvojom mozgu, rôzne reakcie: pocit šťastia, radosti, lásky a vzrušenia. No tieto emócie nesvedčia o tom, že Tvoja priateľka neexistuje, ale skôr jej existenciu potvrdzujú, lebo by nenastali nebyť jej; ergo, ani bez Boha by neboli v mojom vnútri rôzne náboženské emócie.
,,Pocit, že Boh existuje" môžeme nazvať aj ,,vrodenou túžbou po Bohu", čo nie je novinka, lebo si ju všimli už filozofi stredoveku. Táto túžba sa objavuje v rôznych kultúrach a v rôznom časopriestore. No aj to je pre mňa len informácia, ktorá Boha viac-menej dosvedčuje. A dosvedčuje aj to, že človek participuje na Božej existencii.
@munchausen laska, stastie a radost su pocity, ktore nevyvolas kedy chces...to ze tieto pocity nieco vyvolava neznamena ze to existuje, uvediem priklad: Sme v modernej dobe PCcok a Chatu, pises si s nejakou fajn babou a zacnes knej neco citit (je to o dost slabsie ako v skutocnosti) nejaku tu iskru, stastie, radost a mozno aj lasku, lenze zistis ze ta baba neexistuje a bol to len nejaky zartik...viem nie bohvieaky priklad ale dokazuje to ze existencia niecoho sa neda dokazat pocitmi.....trochu zle som sa vyjadril, nenazval by som to pocit pritomnosti Boha ale skor pud...to ze taky pud mame sice priamo nedokazuje jeho neexistenciu ale priklana sa ktomu blizsie.....takze ako hovorim existencia Boha nieje nevyhnutna....
Jo, jo, tento fakt istých ,,sakrálno-mystických pocitov" je paradoxný; môže byť potvrdením existencie, aj neexistencie Boha, podľa toho, aký posledný predpoklad prijmeme.
Neurológ, ktorý tento ,,dôkaz" vytvoril, bol zrejme ateista, nakoľko svoj dôkaz nastavil podľa predpokladu, že Boh neexistuje.
pôvodne som vám sem nechcel liezť, ale nedalo mi to
@munchausen@57 keby sme mali DNA s najbližšou rodinou zhodnú len na 85%, tak to by bola dosť bieda (btw, ktorí "poprední odborníci na genetiku" to tvrdia?)
a neviem, čo za profesora vám prednáša filozofiu prírody, ale pochybujem že sa popri štúdiu filozofie dokázal dostatočne venovať aj genetike a molekulárnej biológii (M , ktorá má pri riešení tu rozoberaných tém obrovský význam
takže @munchausen , @puco90 pri debate o DNA ste vynechali jednu podstatnú časť, a to konkrétne mitochondriálnu DNA (predpokladám, že viete čo mitochondrie(mt) sú, ak nie google funguje). Počas tohoročného zimného semestra som totiž absolvoval predmet, ktorý viedol jeden významný a aj celkom známy odborník v oblasti MB, Profesor Nosek. Jedna z prednášok bola venovaná aj evolúcii človeka. Mitochondrie spomínam preto, že bolo experimentálne dokázané, že boli pripravené životaschopné cybridy - bunky vytvorené z ľudskej bunky s eliminovanými mt a mt izolovanými z buniek šimpanzov alebo goríl. Nedá sa to považovať za dôkaz evolúcie človeka?
a @54 "Teda sa tu nehovorí o evolúcii rodov" počul si niekedy o tzv. Darwinových pinkách? notoricky známy príklad evolúcie - z jedného druhu sa v dôsledku prispôsobenia zobáka rôznej potrave vyvinulo viacero druhov
@munchausen Asi bol ateista ale aj tak je to podla mna dokaz neexistencie Boha...pre mna je to uplne nieco nepredstavitelne ako by fungoval taky Boh, ci by to bola inteligentna bytost alebo co, nejaka obrovska, z coho by bol zlozeny? a kopu dalsich veci...to je proste blbost...
Fajn, že si zareagoval. Priznávam, že o DNA viem málo, teda len to, čo zachytím z nejakého toho dokumentu v TV. Problém je ten, že v minulosti vedci optimisticky tvrdili, že časom človek dokáže (pomocou empirických vied) zistiť všetko. Oni ešte nevedeli, že príde čas, keď budú možnosti komunikácie také široké, že ktokoľvek môže hlásať čo chce, či sú jeho poznatky pravdivé, alebo nie. Avšak dokument, ktorý som sledoval, vyzeral vierohodne. Neviem už, ako sa daný vedec volal, no uveril som mu a asi to bola chyba.
Avšak táto diskusia je viac zameraná na filozofiu, ako na empirické vedy. Rovnako tak je zameraný aj profesor, no nepovedal by som, že empirické vedy neštudoval. Avšak teórii evolúcie je také kvantum, že človek asi nie je schopný preštudovať všetky.
Samozrejme, nik tu nechce spochybňovať evolúciu (ani akési cybridy), diskutuje sa tu skôr o tom, ako prebehla, aký mala dopad a čo z darwinovej teórie je pravdivé.
Pinky už nie sú také notoricky známe a nekriticky prijímané. Počul som na ich adresu rôznu kritiku. Ak sa k nej dostanem, tak Ti iste dám vedieť.
Boh nie je zložený: je jednoduchý, nezložený, nekonečný, nemateriálny, absolútne transcendentálny, no vo vzťahu k svetu imanentný.
A nie je možné ho pochopiť. Všetko, čo o ňom hovoríme, sú len obrazy. Celá teodícia a teológia sú len pokusom uchopiť aspoň malú časť z Boha. Azda najďalej sa dostal pri jeho definícii Ján (,,Boh je láska." - 1 Jn 4, 8), no i to je len metaforou nepoznaného.
Nepochopiteľnosť Boha azda dobre chápu mnohé východné náboženstvá, ktoré ho berú za neosobné vanutie, či akúsi kozmickú silu a monoteistické náboženstvá (kresťanstvo, judaizmus a Islam) obviňujú z antropomorfizmu.
Problémom je, že monoteisti tak chceli obrazne vyjadriť fakt, že Boh je osoba (keďže nič viac nepoznáme). Preto chápu Boha nie ako neosobné ,,ono", ale ,,horizont absolútneho Ty".
@munchausen nieco co je nezlozene a nematerialne neexistuje...ako moze existovat nieco z nicoho? ano ty mi teraz budes davat priklady ako temna hmota, castice vo vakuu, ktore vznikaju a zanikaju tak rychlo ze ich nieje mozne zachytit a ine exoticke prvky, ktore mi nepozname ale tie prvky su zlozene z niecoho aj ked niesu materialne....Boh nieje zlozeny, je nekonecny, nematerialny....to je uplna blbost....ak sa nad tym zamyslis tak ta rozboli hlava....ako povedal S.Hawking "Boh je gravitacia" (ak to nepovedal opravte ma a ospravedlnujem sa)...
Vôbec som Ti neplánoval predkladať dôkazy akejsi temnej hmoty, veď ani neviem, čo to je. Nemôžem predsa hovoriť o Čomsi, čo je nad fyzikou, jazykom fyziky.
Problémom je, že stále sa vyjadruješ v rámci materiálneho sveta. Boh je duch (porov. Gn 1, 2). Nie je viazaný na matériu, ktorú stvoril a tým, že ju stvoril, je voči nej transcendentný.
Práve kvôli tomu, že nemôže existovať niečo z ničoho, filozofia prijíma tézu Prvej príčiny. Ako hovorí Tomáš Akvinský (Summa theologiae, I, 2, 3):
,,Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin; ale nevidíme - a ani to nie je možné - aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej; keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jednu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh."
Fakt z toho môže bolieť hlava, no mňa bolela na strednej hlava na ekonomike, no to ešte nie je dôkaz toho, že dopyt a ponuka na trhu reálne neexistujú.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
60 komentov
Veď naše city a emócie sú v mozgu a pokiaľ by sme ich napodobnili ?
NIE , je to blbost
Je jasné, že pokiaľ sa jedná o programovanie, tak to je vždy niečo, čo sme tam my zadali.
Ale, pokiaľ rozlúskneme čo je to vlastne sebareflexia a ako pracuje a dajme tomu že by sme to napodobnili ?
Jedná sa o sebareflexiu a keď rozlúskneme čo to je a ako pracuje, tak si myslím, že by sme ju dokázali aplikovať aj na roboty.
Jedná sa o to, že takýmto štýlom to budú v podstate primitívne roboty, no pokiaľ by sme vytvorili niečo, čo by spôsobilo, že sa uvedomia, budú schopné riešiť to, čo aj človek, vymýšľať vzorce atď... (to zvieratá nedokážu)
lenže samozrejme, takáto predstava nie je celkom správna a to preto, lebo to nie je také čiernobiele ako si my myslíme. My to vnímame tak, že zvieratá uvedomené nie sú a ľudia sú uvedomení.
Lenže to je polopravda, pretože medzi niektorými zvieracími druhmi a ľuďmi sú zvieratá, ktoré sú akoby takým mostíkom.
Napríklad nejaké druhy sa rozpoznajú v zrkadle, čiže tu nemôže ísť len o inštinkty...teda ide možno o nejaké začiatočné štádium uvedomenia sa....teda to uvedomovanie je nejaký evolučný proces, ktorý ide neustále dopredu.
No a aj náš vývoj umelej inteligencie ide dopredu a postupným vývojom (prejdeme cez rozličné fázy) môžu byť na úrovni ľudí.
A keď Ti poviem (či skôr napíšem), že o duši nepochybovali filozofi minulosti a dodnes je prirodzeným odvolaním metafyziky?
A filozofia nikdy neprispela k pokroku, ale bola to práve veda a ja sa preto radšej držím vedy.
@interrupcio Lenže program nemusí byť statický také neuronové siete čo je dnes už celkom bežná vec sa dokážu prispôsobovať a učiť aj bez prítomnosti učiteľa.
@puco90 Filozofia nikdy neprispela k pokroku? to myslíš vážne?
Lebo ja nie.
no ja si myslím,že takú lásku a strach o blízkeho by ťažko robot zvládol lebo vždy by si mu to musel naprogramovať
ktovie,či by sa to dalo
Takže odvolávať sa na filozofov žijúcich 100 rokov za opicami a tvrdiť, že existuje duša, lebo to tvrdili aj filozofovia je scestné.
Filozofia sa nemá miešať do vedy? Ale veď každý dôležitý pokrok vedy sprevádzajú filozofické otázky, ktoré majú riešiť nielen vedci, ale aj filozofi. Inak by sme sa mohli ocitnúť in medias res divadelnej hry R.U.R.
A rád by som vedel, aký máš vedecký dôkaz, ktorý môže poprieť existenciu duše. Žiadny, nakoľko skúmanie duše nie je v kompetencii vedy. Duša je nehmotná, teda ju nemôžeš poznávať vedou, ale filozofiou. A filozofické (alebo metafyzické) argumenty na podporu existencie duše existujú.
Nevidím nič zlé na tom, ak sa filozofia odvoláva na filozofické poznatky minulosti. Veď aj vedci stavajú na poznatkoch minulých storočí. Vieš, najprv museli Sumeri objaviť koleso, aby o niečo neskôr mohli vzniknúť autá.
Veda skúma hmotu, filozofia duchovno, formu. Preto si nemôžu protirečiť, iba sa navzájom dopĺňať.
P.S. Nespájaj, prosím ťa, filozofiu a náboženstvo. Iste, sú to blízke pojmy (názor minulosti - ,,philosophia est ancilla theologie"), no nie sú synonymami. Mnohokrát stoja radikálne proti sebe.
Ja som hovoril o tom, že pokiaľ chce poprieť nejaký vedecký pokrok.
Pretože to, že je duša tvrdia len filozofovia a nie je na to vedecké zdôvodnenie.
Podľa mňa duša je len záplata na to, že nevieme čo je to uvedomenie sa.
V tom pripade je uz firma, ktora pracuje na simulacii neuronovych synapsii a myslim ze uz dosiahli uctyhodny pokrok v tomto vyvoji.. Takze to nepotrva dlho kym bude na svete umely mozog.. A ak uz by sme moc fantazirovali, tak s zlegalizovnim genoveho inzinierstva a klonovania by sme mohli naklonovat cloveka, ale ak by to bola nejaka tupa kopia klasickeho cloveka, tak by sme mu len mohli implantovat umely mozog, atd atd...mozno by ani nebolo treba robota (to by bolo podla mna nakladnejsie a zdlhavejsie) atd atd, takze podla mna je to mozne (ale v kutiku DUSE dufam ze mame dusu .
Ak si dušu predstavuješ ako anjelika s krídelkami, tak takáto duša neexistuje. Ale každý človek si uvedomuje svoju existenciu, má abstraktné myslenie a cítenie, vytvára kultúru, umenie, vedu, techniku, uvedomuje si istotu vlastnej smrti. A práve to sa vo filozofii nazýva dušou. Ak by sme dušu nemali, boli by sme na úrovni zvierat.
Časť filozofie nazýva etikou. A tá sa zaoberá aj morálkou. A ak chce ľudstvo v mene ,,pokroku" konať tak, ako to jeho kompetencii neprislúcha (hranie sa na bohov, rozhodovanie o živote iných ľudí, genetické pokusy a pokusy s klonovaním), tak filozofia a všetci rozumní ľudia musia zdvihnúť varovný prst.
ALE
To nie je dokázané.
Preto z tohto hľadiska tvrdím, že filozofia sa nemá montovať do vedy (ale znova opakujem v tomto smere).
Pretože filozofia sa môže opierať o čokoľveka veda o empíriu, poznatky ako také a výpočty.
Pojem ,,náboženská filozofia" nejestvuje, nakoľko filozofia sa k pravde dopracúvavá logikou a zdravým ľudským rozumom a v náboženstve sa posledné predpoklady prijímajú vierou. Tiež sa vo filozofii prijíma akýkoľvek názor a je zakázaný dogmatizmus, na rozdiel od náboženstva.
Mnohokrát filozofia stavia na racionálnejších poznatkoch, ako veda (najmä laikov často klame, akoby jej hypotézy a teórie boli empiricky dokázané).
Filozofia sa začala formovať v 7. - 8. stor. pr. Kr. Myslitelia, ako bol Táles z Milétu (prvý filozof) a iní, v tom čase hľadali arché (počiatok) sveta. Dnes by sme hľadanie arché prisúdili vedcom. Všetky vedy vyšli z filozofie a ona je kráľovnou a matkou všetkých vied aj dnes. Žiadna iná veda Ti neodpovie na otázky ako kto si, kam kráčaš, čo je svet, akú úlohu v ňom má človek. Bez filozofie by sme ešte aj dnes žili kdesi v jaskyniach, bez zmyslu života, bez prírodných a technických vied.
Moje abstraktné myslenie, poznávanie, chápanie pojmov, citovosť, teda pôsobenia duše sú pre mňa jasným dôkazom, že moja duša existuje, nakoľko antropológia a biológia nevysvetlili tieto procesy ako telesné (a ak aj áno, sú to len hypotézy). A je to dostatočný dôvod.
Ak by som pochyboval o existenciii svojej duše preto, že ju nevidím, musel by som pochybovať aj o Tvojej existencii, lebo som Ťa nikdy nevidel. No Tvoje pôsobenie na tejto stránke (príspevky vo fórach, blogy, odpovede na moje názory) sú pre mňa dostatočné dôvody, aby som veril v Tvoju existenciu.
Tvoj prvý omyl, že náboženská filozofia neexistuje
» sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1bo%...
Práveže veda stavia na omnoho racionálnejších poznatkoch ako filozofia, lebo vedecké poznatky sú rovnaké všade, pretože všade platia rovnaké fyzikálne, matematické a chemické zákony.
Filozofia je, bola a aj bude vždy ovplyvnená mentalitou človeka, stupňom vývoja civilizácie atď.
"Žiadna iná veda Ti neodpovie na otázky ako kto si, kam kráčaš, čo je svet, akú úlohu v ňom má človek."
Toto ani nepotrebujem vedieť a myslím si, že to nemá žiadny význam. Som tu, ja som si nejaké ciele dal a to mi stačí. Nepotrebujem žiadnu baličku.
Myslím si, že ľudstvo nie je pupkom vesmíru ako si to mnohí ľudia dodnes myslia.
Som rád že odlišuješ svoje dojmy a pojmy.
"nakoľko antropológia a biológia nevysvetlili tieto procesy ako telesné (a ak aj áno, sú to len hypotézy)"
Tk takýmto štýlom by si ešte dnes behal po lesoch,zháňal oheň a schovával sa v jaskyniach. Ty si teraz otvorene priznal, že si vytváraš "Boha medzier". Takže na to, na čo nemáme odpoveď treba dokopať Boha, alebo nejakú duchovnú bytosť, alebo časť, ktorá vytvorí celok.
To má byť ten dostatočný dôvod ?
Neodporúčam Ti zháňať informácie na wikipédii. Tam totižto môže o vede a filozofii písať aj popredný odborník, ale aj bača z Terchovej, ktorý nemá ukončené ani základné vzdelanie.
Študujem deväť filozofických predmetov a nikdy som nepočul o žiadnej ,,náboženskej filozofii". Iste, niektoré, najmä stredoveké filozofické smery sa vyvíjali v rámci náboženstva (napr. scholastika), no nebola s náboženstvom spojená, nakoľko prijímala len racionálne fakty, overiteľné rozumom a viera nebola potrebná. Aj dodnes existuje filozofický smer, tzv. existenciálny tomizmus, ktorý sa vyvinul zo scholastiky, pričom jeho prívrženci nemusia byť nutne veriaci.
Opice si nikdy nebudú klásť otázky o vlastnom zmysle života, o cieli života, o Bohu, o živote po smrti. Človek, ktorý by nemal filozofický názor, môže pokojne žiť s opicami na stromoch. Aj tvoj názor, že ,,ľudstvo nie je pupkom vesmíru", je v istom zmysle filozofický názor. Teda to znamená, že si človek. Gratulujem. Človeka nikdy neuspokojí ,,panem et circenses", lebo hoci jeho pozemský život je ohraničený faktom smrti, jeho túžby sú transcendentálne.
Ak si už nadškrtol otázku Boha, ktorého používajú jednoduchí ľudia ako barličku (mimochodom, veľmi obľúbená téza náboženstva v časoch socializmu), tak s ňou v zásade nesúhlasím. Vedomie, že raz budem stáť pred Absolútnym Bytím a zodpovedať sa za svoje činy, za každé svoje slovo, mi ako barlička nepripadá. Ten, kto sa rozhodne žiť pre nejaké náboženstvo, alebo svetonázor, tak nerobí preto, aby sa mu žilo lepšie. Koná tak preto, lebo v tom svetonázore vidí pravdu.
Epistemologický predpoklad je, že človek nikdy neprekročí absolútnu hranicu ľudského poznania. Nikdy neodhalí pôvod života vo vesmíre, začiatok existencie hmoty, času a priestoru, etc. A táto hranica existuje bez ohľadu na to, či Boh je, alebo nie je.
Máš tam odkaz.
Mimochodom skús si niečo vygoogliť
official&client=firefox-a" target="_blank" rel="nofollow" title="Linka na stránku www.google.sk">» www.google.sk/search?q=n%C3%A...
Chceš mi povedať, že napríklad filozof-teológ s na svet bude pozerať ako obyčajný "svetský" filozof ? Preto som dal to rozlíšenie.
"Opice si nikdy nebudú klásť otázky o vlastnom zmysle života,"
Tak evolúcia to možno zariadi nie je to až také čiernobiele ako si všetci predstavujete, že sprosté zvieratá a múdri ľudia (nechce sa mi o tom rozpisovať, stačí si niečo naštudovať)
Aké sú naše túžby transcendentálne ???
Všetko sú to chemické procesy v našom tele, ktoré mimochodom vieme ovplyvňovať.
Práveže náboženstvo a to teraz myslím každé, je barlička. Ako sa ľudia uvedomili (ako druh), postihla ich úzkosť, pretože videli NESPRAVODLIVOSŤ a hlavne vedeli, že ZOMRÚ. V tejto vete máš základy pre vznik náboženstva.
Potom už len zostáva vychovávať deti v danom náboženstve, ktoré ani nebudú vedieť prečo sú veriace (95% veriacich ani nevie prečo verí) .
Ide mi o to, ze akykolvek vonkajsi prejav clovek bude moct robot dokonalo napodobnit.
"Potom už len zostáva vychovávať deti v danom náboženstve, ktoré ani nebudú vedieť prečo sú veriace (95% veriacich ani nevie prečo verí) ."
V krestanstve to tak funguje ale su aj nabozenstva, kde plati slobodna volba clovek si sam zvoli ci sa bude niecim riadit a v nieco verit alebo nie.
Pre mna veda znamena nieco, co sa znazi vysvetlit a porozumiet veciam, ktorym clovek nerozumie alebo nevie preco a ako funguju apod. Preto u mna napr. studium vedomia spada pod vedu a nie filozofiu. Prakticky pre mna filozofia neexistuje.
Zvierata si mozu klast otazky o vlastnej existencii len ludia nevedia ako na to prist ci si ich kladu. Mnoho ludi si nevie porozumiet ani medzi sebou tak ako by si chceli rozumiet zo zvieratami.
Vedomie alebo dusa apod. nemozu vstupit do stroja.
Za predpokladu, ze stroj berieme ako stroj a cloveka ako biologicky stroj, bolo by to mozne ale clovek v skutocnosti to tak nieje. Clovek nebude len obycajnou chemickou zlataninou .
Abstraktné myslenie, poznávanie, chápanie pojmov, citovosť...pojde nasimulovat, len na to treba dobry SW a HW.
Prepáč, že som tak dlho otáľal s odpoveďou, ale zavalilo ma množstvo skúšok (aj z filozofických predmetov). Škoda, že ,,cum principia negate non est disputantum", čo platí pre tento dialóg.
Veriaci filozof sa nemôže na svet pozerať úplne rozdielne ako filozof neveriaci, nakoľko (opakujem to x-tý krát) VO FILOZOFII SA PRIJÍMAJÚ NÁZORY, KTORÉ SA ZAKLADAJÚ NA ROZUMOVOM UVAŽOVANÍ, NIE NA VIERE. Boh je aj vo filozofii chápaný inak, ako v náboženstve, stačí si len niečo ,,vygogliť" o teodícei.
Aj v mozgu opice prebiehajú chemické procesy a predsa žiadna opica nenapísala Odyseu, neskomponovala operu Čarovná flauta, ani neobjavila teóriu relativity, preto veľmi pochybujem o tom, že naše myslenie je len chemickými procesmi. A ak by aj bolo, transcendenciu myslenia nemožno poprieť ani tak. Bez nej by nebola možná ani táto debata, nakoľko sa odohráva na hranici reality a abstrakcie.
Nepamätám sa, že by som poprel to, že naše city nemožno ovplyvňovať, ako to uvádzaš v poslednej vete tretieho odseku. Skôr si neviem predstaviť ovládanie nášho myslenia, ak by bolo výsledkom chemických reakcií. Tak či tak by si po pátraní po ďalších príčinách a dôsledkoch došiel len k abstraktnému mysleniu a k duši.
Vedomie vlastnej smrti (mimochodom, tiež jeden z dôkazov abstrakcie ľudskej mysle - zviera o okamihu vlastnej smrti nepremýšľa) ľudí k náboženstvu neprivádzalo. Viera v posmrtný život tu bola skôr, ako viera v bohov. Náboženstvo vzniklo skôr ako vysvetlenie vzniku sveta, vesmíru a človeka.
Ak by bolo náboženstvo barličkou, nebolo by potrebné v dnešnej dobe, keď sa mnohé (pre starovekého človeka) nevysvetliteľné úkazy dajú vysvetliť vedecky. No ono stále existuje.
P.S. Zrejme nemáš celkom jasno v pojmoch ako ,,evolúcia" a ,,evolučná teória", ergo, že tieto dva termíny nie sú synonymami. No obávam sa, že takéto informácie na vševediacom googli nenájdeš.
Akurát včera som pozeral dokument o opiciach a výskume. Opice (pokiaľ ich naučíme rozlišovať väčšie a menšie čísla, čo bezpochybne zvládnu) ich zoradia ešte rýchlejšie ako človek a to aj za sťažených podmienok, ak tie čísla sú zobrazené len pár sekúnd a potom sa premenia na niečo rovnaké aby nebolo rozoznať ktoré číslo bolo ktoré
Ďaľej, niektoré druhy zvierat sa rozpoznajú v zrkadle...takže tu o inštinkty nemôže ísť.
Ty máš čiernobiele videnie sveta, ako aj mnohí ľudia na svete. Proste podľa vás sú zvieratá neuvedomené a ľudia uvedomené a tým to končí lenže to ani zďaľeka neplatí. Možno skonštatovať, že sme na vyššom stupni vývoja a možno iné druhy po nás sa budú pozerať na náš druh asi ako na opice. Teda tým chcem povedať to, že toto nie je naša konečná forma, vyvíja sa úplne všetko.
Len je veľmi vtipné badať, že keď na niečo nemáš odpoveď, dosadíš si tam nadprirodzeno.
Akékoľvek primitívne etnikum si na vysvetlenie sveta vymyslí bohov (je jedno v akej forme) a posmrtný život.
V dnešnej dobe máme taktiež medzery v chápaní a ľudia stále zomierajú, takže náboženstvo má živnú pôdu.
Zrejme si zaspal dobu, keďže z evolučná teória už nie je teóriou, ale faktom, ktorý je zdokumentovaný relevantnými výskumami, ako napríklad rozuzlenie DNA a vykopávkami.
Ja som vedecky uvazujuci clovek, neuznavam nijake nabozenstvo...ale nieco vam poviem...ked rozpravate ze rozum cloveka zalezi len od reakcii prvkov a molekul v jeho hlave tak sa nad tym zamyslite...keby to platilo tak by musel kazdy clovek na svete uvazovat priblizne alebo uplne rovnako...dôvod: kazdy clovek je tvoreny rovnakymi prvkami (tvar lebky a ine vonkajsie rozdiely tu nehraju ulohu) a prebiehaju v nom rovnake procesy...tak ako potom chces vysvetlit ze kazdy uvazuje inak a ze kazdy ma iny nazor ked je rozmyslanie iba o chemickych procesoch?...
My ludia sme sa vyvijali miliony rokov...nieje pravdepodobne ze vymyslime stroj, ktory bude presnou kopiou nas, a ked uz aj vymyslime inteligentny stroj...povedzte ako moze niekto navrhnut nieco lepsie ako je on sam(po psychickej stranke)...mozno mu zvacsi harddisk alebo trebars vykonost ale v rozmyslani nemoze prekonat svojho programatora....dajme tomu ze bude mat aj schopnost ucit sa...ale co ztoho ked clovek ma tu schopnost tiez? a este nieco...naco by niekto robil nieco co je mudrejsie ako on? Aby robil inteligentne veci zanho? to tazko, to by radsej zdokonalil svoj mozog nie?...
Ciastocne davam zapravdu munchausenovi pretoze aj vedec si najprv musi polozit otazku a az potom ju overovat...a nehovor ze nie. Priklad: Ked Vedla Newtona spadlo jablko, najprv otom zacal rozmyslat a klast si otazky a az potom overovat ci to naozaj plati, neverim ze hned ho napadli vsetky jeho zakony....a kladenie otazok je pokial viem filozofia...vedec je len rozsirenie filozofa o overovanie...
Trosku som sa rozpisal, prepacte
Tak, ako v evolúcii a evolučnej teórii. Aj ja som si dlho myslel, že táto teória je vedecky potvrdená. Preto som sa dosť čudoval, keď nám to profesor na predmete filozofia prírody vyvrátil. Jediné fakty evolúcie sú tie, že existuje podobnosť živočíchov a že nižšie druhy živočíchov sa vyvíjali z nižších.
Teda sa tu nehovorí o evolúcii rodov. Evolučná teória má aj mnoho úskalí, ktoré ešte nerozlúštila (okrem ,,chýbajúcich článkov" tu máme aj fenomén kambrijskej explózie, nezjednodušiteľne jednoduché biologické mechanizmy a pod.) Mnohí uznávaní vedci dokonca fakt evolúcii rodov, či pôvod človeka z opice popierajú. Azda len budúcnosť ukáže, ako to skutočne s nami bolo.
Pri príprave na skúšku z filozofickej antropológie som si spomenul, že človeka od živočíšnej ríše neoddeľuje len fakt abstrakcie, existencia duše či rozumové poznanie, ale aj iné, anatomické rozdiely, v porovnaní s primátmi, ktoré sú nám najbližšie. Napríklad:
-bipedia (vzpriamená postava)
-končatiny (predné sú výrazne kratšie, ako zadné)
-postavenie panvy a dvojité zakrivenie chrbtice
-lebka a tvár
-pohlavné orgány
-hladká pokožka, s výrazne nižšou mierou ,,srsti"
-fyziologicky predčasný pôrod (ak by mal byť novonarodenec vyspelý po narodení tak, ako ostatné cicavce, musela by ho matka v sebe nosiť 21 mesiacov)
Obávam sa, že tieto aspekty nemajú pôvod v ,,nadprirodzene", ale v Tvojej milovanej vede, a vedú k tomu, že predsa len ľudia sú na neporovnateľne vyššej úrovni, ako zvieratá, bez ohľadu na to, či rozoznajú akési čísla (mimochodom, aj pamäť je istým inštinktom - pes si pamätá svojho pána, svoje teritórium; aj moja korytnačka ma vedela rozoznať medzi inými ľuďmi).
Rád by som upozornil na iný vtipný paradox: na začiatku našej diskusie som ja argumentoval filozofiou a Ty prírodnými vedami. A teraz sa to obracia: ja hovorím o antropológii a evolúcii a Ty o akejsi forme ,,nietcheho nadčloveka" (iné druhy sa budú na nás pozerať tak, ako my na opice).
Tiež sa opieraš (možno nevedome) o filozofiu materializmu (Marx, Engels a pod.). No táto filozofia bola vyvrátená. Hlásala večnosť matérie a vesmíru, až kým nebola dokázaná teória Veľkého tresku.
Žiaľ, od myšlienky nadprirodzena nemôžem opustiť, lebo táto diskusia sa od začiatku dotýka nadprirodzena. A tiež si myslím, že človek nemôže žiť trvale s myšlienkou všadeprítomného chaosu a absurdnosti existencie života. Veď na usporiadanosť vesmíru odkazujú najmä prírodné vedy.
A aj keď nemám rád ,,dôkazy existencie boha" (je nemožné ho vyvrátiť, či potvrdiť; boh je nad ľudské poznanie), niet usporiadanosti bez Usporiadateľa, ako o tom hovorí Tomáš Akvinský vo svojich piatych cestách poznania Boha.
Samozrejme, ja som ku všetkému najprv kritický (nemusíš mi veriť).
Evolučná teória ako princíp je dokázaný nepopierateľný fakt. Je jasné, že všetky okrajové veci okolo toho celkom nepoznáme.
Nijaký biológ ti nepovie, že pochádzame z opice, ale povie ti to, že opice a ľudia mali spoločných predkov a takisto tento predok mal zasa s nejakým druhom spoločných predkov.
"Preto som sa dosť čudoval, keď nám to profesor na predmete filozofia prírody vyvrátil. Jediné fakty evolúcie sú tie, že existuje podobnosť živočíchov a že nižšie druhy živočíchov sa vyvíjali z nižších."
Predpokladám, že tento pán profesor (pochopiteľne pri všetkej úcte k nemu) je vieriaci a na druhej strane presviedča ľudí o tom, že veda a viera sa nebijú, ale idú na jednej koľaji. Takých podobnyćh ľudí poznám až až.
Pán profesor buď zavádza, alebo má nedostatok informácií, pretože medzi hlavné dôkazy evolúcie patrí preskúmanie DNA (s opicami skoro na 99% totožné) + nejaké fosílie, ktoré dokazujú existenciu všelijakých vyhynutých druhov. I keď ja chápem, že najjednoduchšie je to "zvaliť" na Boha.
My ľudia patríme do živočíšnej ríši a možno skonštatovať, že sme na vyššom stupni vývoja.
Aj medzi zvieratami sú inteligenčné rozdiely a chcel som ti tým naznačiť, že niektoré zvieratá sa rozpoznajú v zrkadle a opica sa dokáže naučiť rozpoznávať čísla a zoraďovať ich. Tu iba o inštinkty nemôže ísť. Samozrejme, zohráva tam svoju rolu aj pamäť, ale je v tom aj niečo viac.
Pokiaľ by sa tá opica riadila len pamäťou a inštinktami, tak pri pohľade na zrkadlo by sa napríklad chcela hrať a dokázali by sme ju maximálne naučiť priradiť konkrétne čísla k niečomu.
Ja svoje tvrdenie neopieram o filozofiu, ale o vedecké poznatky. My nie sme pupkom vesmíru.
No vidíš a pri konci zasa na niečo nepoznané dosadzuješ Boha
Čo keď je multiverzum a vesmíry stále vznikajú a zanikajú ? Čo keď sme práve my tí šťastní, pretože práve náš vesmír má správne hodnoty, ktoré umožnili vznik života ?
Čo keď sú parametre nejakého vesmíru ešte lepšie od toho nášho ?
Jedna vec je istá, Bohom sa perfektne zapláta medzera nevedomosti.
Nerad vam skacem do diskusie ale:
@munchausen je mozne vyvratit boha, jeden neurolog (meno si nepametam) dokazal ze boh je akysi pocit v hlave, nejaky pud (ako pud sebazachovy) verit v nieco co nas vzdy strazi a stoji nad nami....Dokonca zistil kde v hlave sa nachadzaju receptory, ktore tento pocit vyvolavaju. Zmieneny neurolog to na viacerych dobrovolnikoch vyskusal a u vsetkych to fungovalo....z toho mozme konstatovat ze existencia boha nieje nezbytna, to len my mame ten pocit ze nieco take existuje....
@puco90 "Bohom sa perfektne zapláta medzera nevedomosti."
Aj ja si myslim...Kôli bohovi a viere zomrelo v minulosti dost ludi, a najviac ma stve ,ze kolko z nich boli inteligentni vedci, ktori sa snazili dokazat nieco radikalne. Moj nazor je ten, ze keby Nebola cirkev a nebol by Boh(nie ako osoba ale myslienka existencie niecoho nadprirodzeneho) tak by sme dnes boli popredu mozno aj o 100 rokov...pretoze takmer cely stredovek veda (radikalna) stala na mieste. Kazdy sa bal o svoj zivot....
DNA spoločné s opicami na 99 %??? To myslíš vážne? Veď poprední odborníci na genetiku vravia, že s najbližšou rodinou máme DNA zhodné len na 85 %. Medzi slovami ,,podobné" a ,,totožné" je istý rozdiel. Radšej si to znova prever (slovom ,,preveriť" nemyslím ,,vygoogliť", ani nazrieť do wikipédie).
Predpokladám, že pán profesor má správne informácie. Nesprávne poznatky by som (hlboko sa Ti ospravedlňujem) skôr očakával na Tvojej strane, ako na akademickej pôde.
Do vnútra pána profesora nevidím, preto nemôžem určiť, či je veriaci. No isté je, že vo vedeckých otázkach je to irelevantné - pre veriaceho musia byť vedecky dokázané fakty rovnako záväzné, ako pre neveriaceho. Ak veriaci ignoruje vedu preto, lebo sa mu zdá, že by mohla jeho svetonázor narušiť (alebo ak to robí ateista), tak sa prehrešuje proti pravde. A zdá sa, že nie je skutočný veriaci, pretože sa snaží svoju vieru postaviť na iracionálnych klamstvách, ilúziách a zbožných prianiach.
Možno to v náboženskom i mimonáboženskom prostredí znie ako klišé, no veda nemôže ísť proti viere, keďže viera skúma duchovno a veda matériu. Viera nie je verifikovateľným typom poznania. Viera a veda sú ako mimobežky v priestore. Obávam sa, že veriaci, ktorých Ty poznáš, sú zväčša fundamentálni tradicionalisti; niekoľkých aj ja poznám a lezú mi na nervy.
Takýto veriaci sa domnievajú, že ateizmus je protikladom náboženstva. No moderní teológovia, ku ktorým názorom sa prikláňam aj ja, sa domnievajú, že protikladom pravého náboženstva je povera, bôžikovia, ktorých si dosadzujeme na miesto Boha. Ateizmus robí viere veľkú službu, keď ju očisťuje od akýchkoľvek povier. A takouto poverou je i ,,boh medzier", ktorému sa snažím vyhýbať. Preto pre mňa otázka evolúcie nie je otázkou náboženskou, ale otázkou vedeckou; či už prebehla, alebo neprebehla.
Ak sa donekonečna budú neveriaci na poznatky veriacich dívať skepticky (lebo kedysi akýsi veriaci ignoroval vedeckú pravdu), alebo veriaci nebudú chcieť prijať skutočnosti, ktoré odhalili ateisti (lebo kedysi akýsi neveriaci ignoroval vedeckú pravdu), tak sa skutočne ďaleko nedostaneme.
Stále nedokážem pochopiť, ako môžeš porovnávať Einsteina, Mozarta a Aristotela s opicou, ktorá pochopila, že v zrkadle je len jej obraz. Možnože tá opica dokázala cirkusové číslo, no nemôže byť dôkazom o tom, že je len o niečo menej vyspelá ako človek, kým nenapíše ďalšie pokračovanie Ságy rodu Forsythovcov.
K teórii inflačnej kozmológii, ktorá predpokladá vznikanie a zanikanie veľkého množstva vesmírov, len toľko:
Táto teória predpokladá istý vesmírny superpriestor, ktorý rapídne expanduje a je nekonečný a večný ( a od nás vzdialený 50 miliárd galaxií). Malá časť tohto priestoru je ovládaná inflačným poľom. Tam sa hromadia vesmíre, ktoré začali existovať vďaka kvantovej rozťažnosti. Pričom:
Inflačné pole by bolo neobmedzeným zásobníkom energie. Mechanizmom na formovanie vesmíru by bola Einsteinova rovnica všeobecnej relativity. No v teórii chýba mechanizmus na premenu inflačného poľa na hmotu a energiu a mechanizmus na tvorbu dostatku variácií vo fyzikálnych konštantách medzi vesmírmi.
Vysvetlením by mohli byť ,,superstruny", ktoré vykonávajú kvantové vibrácie, no je to len teória, ba podľa fyzika Michia Kakuho špekulatívna teória.
Nakoniec, v tejto teórii je veľmi problematické vysvetliť vznik života v jednom (alebo viacerých) vesmíroch. Len náhodné dokonalé nastavenie jedného parametra pre život je pravdepodobné v pomere trilión na trilión na trilión ku jednej.
Už tu boli mnohí filozofi a vedci, ktorí sa snažili vyvrátiť existenciu Boha a neuspeli, hoci ich argumenty boli oveľa dôveryhodnejšie.
Aj keď sa stretneš so svojou priateľkou, vyvoláva to v Tebe, v Tvojom mozgu, rôzne reakcie: pocit šťastia, radosti, lásky a vzrušenia. No tieto emócie nesvedčia o tom, že Tvoja priateľka neexistuje, ale skôr jej existenciu potvrdzujú, lebo by nenastali nebyť jej; ergo, ani bez Boha by neboli v mojom vnútri rôzne náboženské emócie.
,,Pocit, že Boh existuje" môžeme nazvať aj ,,vrodenou túžbou po Bohu", čo nie je novinka, lebo si ju všimli už filozofi stredoveku. Táto túžba sa objavuje v rôznych kultúrach a v rôznom časopriestore. No aj to je pre mňa len informácia, ktorá Boha viac-menej dosvedčuje. A dosvedčuje aj to, že človek participuje na Božej existencii.
Podla mna je Boh len vyplod ludskej fantazie.
Jo, jo, tento fakt istých ,,sakrálno-mystických pocitov" je paradoxný; môže byť potvrdením existencie, aj neexistencie Boha, podľa toho, aký posledný predpoklad prijmeme.
Neurológ, ktorý tento ,,dôkaz" vytvoril, bol zrejme ateista, nakoľko svoj dôkaz nastavil podľa predpokladu, že Boh neexistuje.
@munchausen @57 keby sme mali DNA s najbližšou rodinou zhodnú len na 85%, tak to by bola dosť bieda (btw, ktorí "poprední odborníci na genetiku" to tvrdia?)
a neviem, čo za profesora vám prednáša filozofiu prírody, ale pochybujem že sa popri štúdiu filozofie dokázal dostatočne venovať aj genetike a molekulárnej biológii (M , ktorá má pri riešení tu rozoberaných tém obrovský význam
takže @munchausen , @puco90 pri debate o DNA ste vynechali jednu podstatnú časť, a to konkrétne mitochondriálnu DNA (predpokladám, že viete čo mitochondrie(mt) sú, ak nie google funguje). Počas tohoročného zimného semestra som totiž absolvoval predmet, ktorý viedol jeden významný a aj celkom známy odborník v oblasti MB, Profesor Nosek. Jedna z prednášok bola venovaná aj evolúcii človeka. Mitochondrie spomínam preto, že bolo experimentálne dokázané, že boli pripravené životaschopné cybridy - bunky vytvorené z ľudskej bunky s eliminovanými mt a mt izolovanými z buniek šimpanzov alebo goríl. Nedá sa to považovať za dôkaz evolúcie človeka?
a @54 "Teda sa tu nehovorí o evolúcii rodov" počul si niekedy o tzv. Darwinových pinkách? notoricky známy príklad evolúcie - z jedného druhu sa v dôsledku prispôsobenia zobáka rôznej potrave vyvinulo viacero druhov
Fajn, že si zareagoval. Priznávam, že o DNA viem málo, teda len to, čo zachytím z nejakého toho dokumentu v TV. Problém je ten, že v minulosti vedci optimisticky tvrdili, že časom človek dokáže (pomocou empirických vied) zistiť všetko. Oni ešte nevedeli, že príde čas, keď budú možnosti komunikácie také široké, že ktokoľvek môže hlásať čo chce, či sú jeho poznatky pravdivé, alebo nie. Avšak dokument, ktorý som sledoval, vyzeral vierohodne. Neviem už, ako sa daný vedec volal, no uveril som mu a asi to bola chyba.
Avšak táto diskusia je viac zameraná na filozofiu, ako na empirické vedy. Rovnako tak je zameraný aj profesor, no nepovedal by som, že empirické vedy neštudoval. Avšak teórii evolúcie je také kvantum, že človek asi nie je schopný preštudovať všetky.
Samozrejme, nik tu nechce spochybňovať evolúciu (ani akési cybridy), diskutuje sa tu skôr o tom, ako prebehla, aký mala dopad a čo z darwinovej teórie je pravdivé.
Pinky už nie sú také notoricky známe a nekriticky prijímané. Počul som na ich adresu rôznu kritiku. Ak sa k nej dostanem, tak Ti iste dám vedieť.
Boh nie je zložený: je jednoduchý, nezložený, nekonečný, nemateriálny, absolútne transcendentálny, no vo vzťahu k svetu imanentný.
A nie je možné ho pochopiť. Všetko, čo o ňom hovoríme, sú len obrazy. Celá teodícia a teológia sú len pokusom uchopiť aspoň malú časť z Boha. Azda najďalej sa dostal pri jeho definícii Ján (,,Boh je láska." - 1 Jn 4, 8), no i to je len metaforou nepoznaného.
Nepochopiteľnosť Boha azda dobre chápu mnohé východné náboženstvá, ktoré ho berú za neosobné vanutie, či akúsi kozmickú silu a monoteistické náboženstvá (kresťanstvo, judaizmus a Islam) obviňujú z antropomorfizmu.
Problémom je, že monoteisti tak chceli obrazne vyjadriť fakt, že Boh je osoba (keďže nič viac nepoznáme). Preto chápu Boha nie ako neosobné ,,ono", ale ,,horizont absolútneho Ty".
Vôbec som Ti neplánoval predkladať dôkazy akejsi temnej hmoty, veď ani neviem, čo to je. Nemôžem predsa hovoriť o Čomsi, čo je nad fyzikou, jazykom fyziky.
Problémom je, že stále sa vyjadruješ v rámci materiálneho sveta. Boh je duch (porov. Gn 1, 2). Nie je viazaný na matériu, ktorú stvoril a tým, že ju stvoril, je voči nej transcendentný.
Práve kvôli tomu, že nemôže existovať niečo z ničoho, filozofia prijíma tézu Prvej príčiny. Ako hovorí Tomáš Akvinský (Summa theologiae, I, 2, 3):
,,Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin; ale nevidíme - a ani to nie je možné - aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej; keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jednu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh."
Fakt z toho môže bolieť hlava, no mňa bolela na strednej hlava na ekonomike, no to ešte nie je dôkaz toho, že dopyt a ponuka na trhu reálne neexistujú.