Moja mama má rakovinu a teraz sa to veľmi zhoršilo. Stále len leží. Nič nevládze. Ja som málo doma, ale aj keď som a idem za ňou tak väčšinou skončíme pri tom, že sa hádame. Veľmi by som sa s ňou chcela rozprávať o všeličom. Vždy sme sa mali o čom rozpráv
Pru čítaní sa mi až vtisli slzy do očí je mi ťa strašne ľúto aj tvojej mamy... treba aby si jej dávala čo najviac pozitívnej energie, aj keď ju možno sama nemáš. Umievaj sa, spominajte na vesele chvilky, buď s ňou čo najviac. Veľa sťastia!
no mne zomreli na rakovinu obaja starí rodičia. a teraz mi dosť chýbajú, ešte veľa skúseností mi mohli odovzdať, boli to veľmi rozumní ľudia a prišiel som o nich. často veľmi ľutujem, že som s nimi nebol v posledných rokoch častejšie a že som sa mohol na mnohé veci spýtať a takto už nemôžem...takže, bud s tvojou mamkou čo najviac a najčastejšie, ako sa len dá aj napriek okolnostiam a všetkému, aby si to neskôr neľutovala
Z osobnej skusenosti ti mozem povedat, ze je lepsie, ked vies, ze tvoja mama zomrie, ako keby to malo prist nahle. Mozno to vyznie kruto, ale ked mal dedo rakovinu, nasi rodicia nam nic nepovedali (vedeli sme, ze je chori, ale nevedeli sme o vaznosti ochorenia)a ked zomrel, prisla nam to oznamit babka (z druhej strany) a mozem ti povedat, ze ten sok bol ovela horsi, ako keby sme na to boli pripraveni.
@strydzatko
tiež som si hovoril, že si ich nechcem pamätať tak vychudnutých, slabých a bezmocných. ale ver mi, že si budeš pamätať oveľa viac ako toto, ked budeš na ňu raz spomínať pretože, ked tu už nebude a budeš na ňu spomínať, už ju nebude nič bolieť ani trápiť a aj ty budeš spomínať na všetko v dobrom
@vladqog
Môj otec zomrel pri autonehode. Nikdy ma nenapadlo, že by mohol zomrieť a nikdy som sa tým netrápila.
Kvôli mame sa trápim už 6 rokov. A ak zomrie bude to rovnako zlé, len plus celí ten čas strachu. Na to sa podľa mňa nedá pripraviť. Niekedy si želám aby som o ničom nevedela...
Moj dedo z otcovej strany zomrel na rakovinu hrtana dedo z maminej strane zomrel na rakovinu hrubého čreva baba zomrela na rakovinu krčka maternice
Aspoň raz za mesiac mi hovorila Matúš ja umriem , ja som nepovedal ani slovo
A nezabudnem na jej posledný deň ked ma mama zavolala domou lebo sa jej ťažko dýcha , ja som sa snažil ale nedokázal som ju zachrániť . A je to moja vina nemal som ešte dosť vedomosti aby som ju zachránil prestala dýchať. Následne vidieť vlastnú mamu ako plače nad jej telom , sestry v izbe.V posledných mesiacoch ležala na posteli to nebol život a som rad za to že sa netrápila.
@strydzatko je naprosto normálne, že sa trápiš kvôli mame, že ťa to ubíja... na druhej strane je dobré, že ťa v podstate "pripravuje" na to, že tu už dlho nebude, je to žiaľ kolobeh života a keď vieš, o čo ide, ver mi - ľahšie sa budeš vyrovnávať s tým, keď nastane jej chvíľa. Moja mama zomrela z ničoho nič po 10 dňoch v nemocnici, bola to vina lekárov a mohli ju v pohode zachrániť.... zomrela týždeň pred mojimi narodeninami, cca rok po otcovi, nemala ešte ani 60... rovnako tak odišiel aj môj otec z ničoho nič, na 2. sviatok vianočný...
určite sa snaž byť s ňou čo najviac, nezazlievaj jej tie nálady, tebe sa zdá, že je nevrlá ale určite to prežíva omnoho horšie a ťažšie, ako ty... určite ti nič nezazlieva, len sa bojí, čo bude, keď odíde...
píšeš, že sa trápi/te už 6 rokov... to je veľmi dlhá doba pri takýchto diagnózach... ver mi - pre ňu to bude len vykúpenie... keď zomrela vinou lekárov moja mama, bol som nasratý na celý svet, chcel som sa súdiť, chcel som zmlátiť lekárku, ktorá to všetko spôsobila... no nepomohlo by to už aj tak a keby mama aj prežila, bolo by to neskutočné trápenie ako pre ňu, tak aj pre nás...
keď príde ten deň, bude to veľmi ťažké ale uvidíš, že žiaľ časom pominie ale krásne spomienky ostanú
podla mna by si mala sa snazit byt jej oporou a travit s nou cas, co este mozes ( lebo ak potom nebudes moct, tak si to podla mna budes zazlievat) , bohuzial no. A nalady ono urcite nie je vobec lahke sa zmierit so smrtou hlavne, ked mas este mladsie deti a nevie s tym nic robit
Je to mi to strašne lúto..bože..nerada čítam takéto veci...neviem čo by som ti poradila,asi to čo ostatní..jasné,aj mne zomrel niekto z rodiny na túto hnusnú chorobu,ale ja som bola ešte decko,mala som nejakých 5 rokov,čiže si ich ani nepamätám,lebo som s nimi toho vela nezažila..asi jediné,čo sa dá poradiť je myslieť pozitívne,rozosmievať maminu a užiť si čo najviac tie chvíle keď tu ešte je..ale ako som napísala,je mi to velmi lúto
Je mi to ľúto. Tvoja mama je chorá, to je hrozné, ale myslím, že práve človek čo je na rozhraní života by sa mal správať milšie, pokúsiť sa nejak zmieriť so svojimi blízkymi. Každý sme však iný a každý inak prežívame svoje trápenia. Ak máš skutočne 14 rokov určite to nie je jednoduché pre teba a ja by som to asi riešila nejakou psychologičkou kde sa môžeš vyrozprávať zo svojich ťažkostí. To v prvom rade. A hlavne sa u psychologičky priprav na tú najdôležitejšiu vec - rozhovor so svojou mamou. Kľúčový. Zmierujúci. Aby ste obe mohli pokračovať vo svojej ceste zmierené a pokojné nech to dopadne akokoľvek. Avšak, neviem aká to je rakovina a nakoľko je to vážne. Možno nezomrie. A ak by sa to aj stalo je pre tvoj ďalší život nesmierne potrebné aby ste sa veľmi od srdca a emocionálne porozprávali.
Na samovraždu nemysli. Máš celý život pred sebou. Hlavne si dobre vyber strednú školu, tak aby si sa mohla prípadne po nej zamestnať a zariadiť si život k svojej spokojnosti. Na toto všetko budeš v prípade horšej varianty spomínať keď budeš mať vlastné deti len ako na jednu z mnohých etáp života. A viem o čom hovorím - tiež mi zomrel otec.
zvladas to VELMI DOBRE. takato situacia sa neda zvladat tak, aby si pocas tohto obdobia bola stastna a aby vsetko bolo idylicke.
tvoja mama je vazne chora a je vo faze, kedy jej je velmi zle, berie silne lieky, je neprijemna. vedome ta od seba odhana, lebo vie, ze ta to trapi a nechce ti ublizovat. ty sama pravdepodobne vobec netusis, ake ma prognozy, a ak ta pripravuje na to, ze zomrie, mala by si sa pokusit stotoznit s tym, ze sa to v dohladnej dobe stane, nech to znie akokolvek kruto.
netlac na nu s tym, ako by mala bojovat, ked na to reaguje neprijemne. nie kazdy clovek je naladeny na take pozitivne myslenie, a proste ju to moze rozculovat, a cez vsetky tie liecebne procedury mozu byt jej reakcie aj skreslene a extremnejsie.
vies, kolko veci musi trapit ju? myslis, ze sa stara len o to, ze ju nieco boli? myslis, ze sa netrapi aj pre to, co bude s tebou? je to o to horsie - pre teba aj pre nu - ze nemas otca.........
a urcite sa snaz s nou byt, co najcastejsie, aspon na chvilocku. bez vycitiek toho, ako ta nechape, a ako nebojuje... a ked ti zas povie, ze zomrie, tak povedz, ze ano, ale chces sa bavit o tom, co bolo v skole (neviem si predstavit pocit, aky by realne taka situacia sposobila, a ci to vobec je mozne... ale ak sa za sucasneho pristupu len hadate, mala by si skusit nieco ine)
drzim ti velmi palce, a myslim, ze si ovela silnejsia osobnost, nez za aku sa mas. a vobec nic by na tom nezmenilo, aj keby si kvoli tomu vsetkemu kazdy den plakala.
úplne sa stotožňujem so VŠETKÝM, čo napísala @luc.ka
akurát by som dodala: ak budeš cítiť, že sa znova schyľuje k tomu, že sa pohádate, že sa vyostruje atmosféra, ovládni sa, nádych, výdych a povedz svojej mame, že ju ľúbiš a nechceš, aby ste sa hádali.
podľa všetkého si dosť silná osobnosť na to, aby si dokázala takýto krok urobiť.
Mojej babke tiez nedavno zistili rakovinu a citim sa najmocnejsie, ako sa len da.. mala som predtym dost problemov a bola som na dne, ale toto bola uz posledna kvapka ktora ma dorazila, ked som sa o tom dozvedela.. kazducku sekundu som preplakala, takze ta uplne chapem..mama je osoba, ktora je srdcu este ovela blizsia, takze si viem predstavit, ake to musi byt pre teba utrpenie.. budem ti ldrzat palce, nech to zvladnes a hlavne nech to zvladne tvoja mama.. a nezufaj..ona je urcite taka len preto, ze sa trapi, ze vie, ze velmi trpis.. ju to tiez urcite velmi mrzi...urcite za nou chodievaj..teraz ta bude velmi potrebovat, bude potrebovat, aby si ju podporila a bola pri nej..
Je mi to strašne ľúto a práve som si spomenul na moju babku,ktorá mi prednedávnom odišla...diagnostikovali jej rozsiahlu rakovinu pľúc a do 2 mesiacov odišla. Nechcem ta tu teraz zaťažovať,iba toľko,zé sa pod to podpísali aj hlboké psychické problemy,ktoré tu smrť len urychlili... Drž sa a hlavne sa s ňou uzmier,horšie bude,ked to nestihneš a potom si to budes este dlho vycitat... Aj ked...ľahko sa o tom píše neznámemu človeku...hlavne veľa síl a optimizmu želám
@5 asi takto. mne zomrel stary otec (nedavno) absolutne necakane ked sme boli cela rodina cca 1000km od domu a babka sama na dedine a teraz pomoz si.
asi mas fakt lepsie ked sa na to mozes pripravit ale zase ja mam tu vyhodu ze si toho cloveka pamatam stastneho a usmiateho.
prajem vela pevnych nervov optimizmu avsetkeho.
Poradim ti , modli sa ... teraz vazne. A spomen si na jednu vec , ak ti nahodou mamka zomrie. Chcela by ta vidiet stastnu , energicku, usmievavu, alebo aby si sa trapila? Kazdopadne sa porozpravaj s niekym blizkym. TAK HLAVU HORE DIEVCA A BUD ENERGETICKA A PLNA ENTUZIAZMU ak by som ta poznal osobne tak by som ti rad pomohol !)
Je veľmi ťažké poradiť, ak teba a ani tvoju maminu nepoznám. Neviem, aké ste osobnosti, ako prežívate úplne niekde vo vnútri túto celú situáciu, ale určite nemysli negatívne v tom najhoršom zmysle slova. Mamine sa venuj, ako tu už viacerí ľudia naznačili, je to dôležité a kľúčové v tomto pre teba a pre ňu veľmi ťažkom čase. Užite si všetok čas, čo máte pre seba, nakoľko nikdy nevieš kedy bohužial mamina odíde (bodaj by sa tak nikdy nestalo a uzdravila sa!!!!!!!) .... Som veľmi nešťastná, keď čítam niečo takéto a ešte k tomu, ak je to dievča v tvojom veku, kedy máš pred sebou jednu z najnáročnejších etáp svojho života... Si podľa mňa neskutočne silná osobnosť, keď to zvládaš tak ako to zvládaš. Ja ti držím palce, rovnako tak aj maminke, nech sa hlavne nekazí Váš vzťah hádkami, ktoré sú nezmyselné naozaj a teraz o to viac. Maminka je citlivá v tomto čase ešte viac, keď cíti, že to s ňou nie je dobré, určite ti chce naznačiť niečo a je dôležité, aby si sa s ňou o tom všetkom porozprávala otvorene a bez akéhokoľvek strachu... Hlavne sa snaž pôsobiť pozitívne, ale keď máš chuť plakať aj pred maminou, kľudne si poplač, nemôžeš sa hrať na silnú osobnosť a ešte k tomu, ak sa jedná o tento problém, možno sa aj mamine uľaví a dá priechod svojím emóciam a to uvoľní napätie medzi Vami, ktoré si myslíš, že je nahromadené... A objímaj j, objímaj a objímaj, to je na psychiku človeka nesmierne dôležité!!!!
je mi to ľúto mne umreli obidvaja dedkovia na rakovinu, jedneho som ani nepoznala. Ja viem že je to tazke, ale aspoň ťa na to pripravuje.
Ja žijem v zahraničí a na Slovensku mám 75 ročnú babku ktorá je celá ubolená. Ja sa tiež bojím že ju stratím, a kedže je nemožné ísť ku nej ako letenky stoja majdan a tak. Ale keby to nedajbože prišlo, tak proste stačí rozmýslať že už ju konečne nič nebolí, a po nejakých 20 rokoch bude so svojím manželom.
Skús s ňou ešte byť, hrať kartové hry, atd, aby si mala na tvoju mamu dobré spomienky a neľutovala
ahoj. vieš čo ti najviac pomôže? ak si skúsiš vyhľadať detskú klinickú psychologičku - tie sú často platené poisťovňou a teda zadarmo. poznám ich, sú to fajn osoby, ktoré naozaj pomôžu, a čo je hlavné - môžeš sa u nich "zložiť" a získať oporu, ktorú teraz asi horko ťažko hľadáš a získavaš, kde sa dá..
ďalšia vec je, ktorú ti tu nikto nepovedal, že nemusíš mať výčitky, ak s maminou nie si čo najviac, ako sa dá, alebo ako si myslíš, že je správne. je to pre obe vyčerpávajúca situácia, a ty máš právo byť sama so sebou, a s kamarátmi. musíš chrániť aj sama seba. a to prirodzene robíš, hoci máš výčitky - je to správne.
viem, že mamke dávaš presne to maximum, ktoré môžeš.
ahoj, naozaj je mi ľúto, čo sa ti stalo. mne zomrela v novembri babka. babka s nami bývala, ale mala svoj vlastný svet a ja som zložitá povaha a tým pádom sme spolu až tak veľmi nevychádzali, aj keď sme sa mali svojím spôsobom rady. jedného dňa ráno spadla, rozbila si hlavu, vzali ju do nemocnice. trápila sa tam, ale po asi dvoch týždňoch zomrela. bolo to rano ako kazde ine, ked spadla, v zivote by mi nenapadlo, ze sa moze nieco taketo stat. den predtym som na nu bola neprijemna a nevies si predstavit ako to teraz lutujem.
to, co ti chcem povedat je, aby si sa jednak snazila zmierit s tym, ze mozno odide. je to hrozne, ale mozno je to tak lepsie. a dalsia vec, tvoja mama zaziva teraz neskutocny psychicky natlak a samozrejme je aj v zlom fyzickom stave, tak sa nediv, ze nie je zrovna mila. hoci podla niektorym ludi by chori mali mysliet pozitivne a tak, ale rakovina je rakovina a ona teraz celi smrti (a je dufam, ze sa jej polepsi). nemusis za nou behat kazdu volnu chvilu, to by ti asi preplo, ale ked s nou budes, mysli na to, ze su to mozno posledne chvile. snaz sa byt na nu mila aj ked ona na teba nebude, pretoze mozno si potom budes veci vycitat. a ver mi, ze nie je to prijemne...
kazdopadne ti velmi drzim palce, aby si bola silna..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
Ďakujem, budem sa snažiť Budem sa snažiť dávať jej energiu viac...
Ja viem. To si aj ja hovorím. No uričite si ju nechcem pamätať takto...
Chcem aby bola šťastná. A tá bezmocnosť je strašne zlá...
tiež som si hovoril, že si ich nechcem pamätať tak vychudnutých, slabých a bezmocných. ale ver mi, že si budeš pamätať oveľa viac ako toto, ked budeš na ňu raz spomínať pretože, ked tu už nebude a budeš na ňu spomínať, už ju nebude nič bolieť ani trápiť a aj ty budeš spomínať na všetko v dobrom
Môj otec zomrel pri autonehode. Nikdy ma nenapadlo, že by mohol zomrieť a nikdy som sa tým netrápila.
Kvôli mame sa trápim už 6 rokov. A ak zomrie bude to rovnako zlé, len plus celí ten čas strachu. Na to sa podľa mňa nedá pripraviť. Niekedy si želám aby som o ničom nevedela...
Aspoň raz za mesiac mi hovorila Matúš ja umriem , ja som nepovedal ani slovo
A nezabudnem na jej posledný deň ked ma mama zavolala domou lebo sa jej ťažko dýcha , ja som sa snažil ale nedokázal som ju zachrániť . A je to moja vina nemal som ešte dosť vedomosti aby som ju zachránil prestala dýchať. Následne vidieť vlastnú mamu ako plače nad jej telom , sestry v izbe.V posledných mesiacoch ležala na posteli to nebol život a som rad za to že sa netrápila.
určite sa snaž byť s ňou čo najviac, nezazlievaj jej tie nálady, tebe sa zdá, že je nevrlá ale určite to prežíva omnoho horšie a ťažšie, ako ty... určite ti nič nezazlieva, len sa bojí, čo bude, keď odíde...
píšeš, že sa trápi/te už 6 rokov... to je veľmi dlhá doba pri takýchto diagnózach... ver mi - pre ňu to bude len vykúpenie... keď zomrela vinou lekárov moja mama, bol som nasratý na celý svet, chcel som sa súdiť, chcel som zmlátiť lekárku, ktorá to všetko spôsobila... no nepomohlo by to už aj tak a keby mama aj prežila, bolo by to neskutočné trápenie ako pre ňu, tak aj pre nás...
keď príde ten deň, bude to veľmi ťažké ale uvidíš, že žiaľ časom pominie ale krásne spomienky ostanú
Na samovraždu nemysli. Máš celý život pred sebou. Hlavne si dobre vyber strednú školu, tak aby si sa mohla prípadne po nej zamestnať a zariadiť si život k svojej spokojnosti. Na toto všetko budeš v prípade horšej varianty spomínať keď budeš mať vlastné deti len ako na jednu z mnohých etáp života. A viem o čom hovorím - tiež mi zomrel otec.
tvoja mama je vazne chora a je vo faze, kedy jej je velmi zle, berie silne lieky, je neprijemna. vedome ta od seba odhana, lebo vie, ze ta to trapi a nechce ti ublizovat. ty sama pravdepodobne vobec netusis, ake ma prognozy, a ak ta pripravuje na to, ze zomrie, mala by si sa pokusit stotoznit s tym, ze sa to v dohladnej dobe stane, nech to znie akokolvek kruto.
netlac na nu s tym, ako by mala bojovat, ked na to reaguje neprijemne. nie kazdy clovek je naladeny na take pozitivne myslenie, a proste ju to moze rozculovat, a cez vsetky tie liecebne procedury mozu byt jej reakcie aj skreslene a extremnejsie.
vies, kolko veci musi trapit ju? myslis, ze sa stara len o to, ze ju nieco boli? myslis, ze sa netrapi aj pre to, co bude s tebou? je to o to horsie - pre teba aj pre nu - ze nemas otca.........
a urcite sa snaz s nou byt, co najcastejsie, aspon na chvilocku. bez vycitiek toho, ako ta nechape, a ako nebojuje... a ked ti zas povie, ze zomrie, tak povedz, ze ano, ale chces sa bavit o tom, co bolo v skole (neviem si predstavit pocit, aky by realne taka situacia sposobila, a ci to vobec je mozne... ale ak sa za sucasneho pristupu len hadate, mala by si skusit nieco ine)
drzim ti velmi palce, a myslim, ze si ovela silnejsia osobnost, nez za aku sa mas. a vobec nic by na tom nezmenilo, aj keby si kvoli tomu vsetkemu kazdy den plakala.
akurát by som dodala: ak budeš cítiť, že sa znova schyľuje k tomu, že sa pohádate, že sa vyostruje atmosféra, ovládni sa, nádych, výdych a povedz svojej mame, že ju ľúbiš a nechceš, aby ste sa hádali.
podľa všetkého si dosť silná osobnosť na to, aby si dokázala takýto krok urobiť.
asi mas fakt lepsie ked sa na to mozes pripravit ale zase ja mam tu vyhodu ze si toho cloveka pamatam stastneho a usmiateho.
prajem vela pevnych nervov optimizmu avsetkeho.
@15
@0 mala by si práveže byt s nou častejšie,
čo najviac, být pri nej..
a s ňou, aby videla a cítila tvoju podporu..
nemali by ste sa hádat, to je velmi zle jej je, aj jej to ešte viac zhoršuje..
skor aby bola aspon psychicky jako-tak v klude, vyrovnaná, v rámci možností ovšem..
Ja žijem v zahraničí a na Slovensku mám 75 ročnú babku ktorá je celá ubolená. Ja sa tiež bojím že ju stratím, a kedže je nemožné ísť ku nej ako letenky stoja majdan a tak. Ale keby to nedajbože prišlo, tak proste stačí rozmýslať že už ju konečne nič nebolí, a po nejakých 20 rokoch bude so svojím manželom.
Skús s ňou ešte byť, hrať kartové hry, atd, aby si mala na tvoju mamu dobré spomienky a neľutovala
ďalšia vec je, ktorú ti tu nikto nepovedal, že nemusíš mať výčitky, ak s maminou nie si čo najviac, ako sa dá, alebo ako si myslíš, že je správne. je to pre obe vyčerpávajúca situácia, a ty máš právo byť sama so sebou, a s kamarátmi. musíš chrániť aj sama seba. a to prirodzene robíš, hoci máš výčitky - je to správne.
viem, že mamke dávaš presne to maximum, ktoré môžeš.
držím ti palce.
to, co ti chcem povedat je, aby si sa jednak snazila zmierit s tym, ze mozno odide. je to hrozne, ale mozno je to tak lepsie. a dalsia vec, tvoja mama zaziva teraz neskutocny psychicky natlak a samozrejme je aj v zlom fyzickom stave, tak sa nediv, ze nie je zrovna mila. hoci podla niektorym ludi by chori mali mysliet pozitivne a tak, ale rakovina je rakovina a ona teraz celi smrti (a je dufam, ze sa jej polepsi). nemusis za nou behat kazdu volnu chvilu, to by ti asi preplo, ale ked s nou budes, mysli na to, ze su to mozno posledne chvile. snaz sa byt na nu mila aj ked ona na teba nebude, pretoze mozno si potom budes veci vycitat. a ver mi, ze nie je to prijemne...
kazdopadne ti velmi drzim palce, aby si bola silna..