ano...v telefonnej budke...chvilu som behal dokola ale nastastie tam bol nablizku telefon...a zavolal som poziarnikov a vyslobodili ma ....ale nenechali ma na ten nafukovaci matrac skakat :/
bola som jeden z prvých razov v Brne, omylom som nasadla na zlú električku. Vystúpila som na druhom konci mesta, bez šalinkarty, českej hotovosti (kartu som mala, ale nikde žiaden bankomat), s batohom na chrbte. Trocha som blúdila, až som natrafila na milú babku, ktorá mi euro zamenila na české (a ja som inak nevedela z hlavy kurz, myslím, že mi vyšliel dosť výhodný) a nasmerovala ma na zastávku, z ktorej som už trafila.
Teraz na to spomínam s úsmevom, ale vtedy mi všetko jedno nebolo
raz keď som mala 7 rokov, stratila som sa na vlakovej stanici.... išla som za tetou na informácie a tá v rozhlase vyhlásila, že "Malá Hanka, 7 ročná, sa stratila. Prosíme jej rodičov, nech si pre ňu prídu na informácie" bola som hviezda dňa
a potom keď som bola pred rokom na jazykovom pobyte v Anglicku, stratila som sa po ceste zo školy... tam som sa nejako rukami-nohami dorozumela s ľuďmi na ulici a tí ma odviezli k rodine, u ktorej som bývala
1. opity v lese, ked som isiel k priehrade "skratkou" - riesenie, pospal som si chvilu, kym som vytriezvel aby som aspon premyslat vedel
2. opity v bratislave som nasadol na zly nocak a ocitol som sa v trnavke - riesenie, opytal som sa v nejakej firme, ze kde som, a ako sa dostanem barskam, nasmerovali ma, sadol som do eliny a ta ma vyhodila az na molecke
Priznávam, že môj orientačný zmysel nie je nulový, ale záporný Stratila som sa veľakrát, ale najstrašlivejší zážitok bol, ked som sa stratila v Paríži (konkrétne Disneyland , kde som bola so školou ako 11-ročné decko, ked som po francúzsky nevedela nič (týmto som aj odpovedala na nevyslovenú otázku, prečo som potom zvyšných naozaj ehm pár rokov, čo som sa francuštinu učila, ten jazyk nenávidela
no raz si pamätám že som bola u babky a šli sme navštíviť bratranca my sme boli vonku bratranec s bratom šli domov ja som tam zostala a niekam som sa zašila chcela som sa vrátiť späť k bratrancovi domov no všetky domy boli rovnaké nakoniec som omylom zazvonila inej tete a ona šla nájsť dom kde býva môj bratranec a na pol ceste sme stretli mojich rodičov
akože, viem o osobe, čo sa vie stratiť aj v lesíku za kauflandom (pozdravujem Ikíky)
ale včera som sa stratila v Novom meste nad Váhom, ale nebála som sa, skôr som sa rehotala na tom, že tam je jedna jediná svetelná križovatka a ja na nej neodbočím
ja sa stratím tiež, ale mám aspoň trochu orientačný zmysel a dokážem nájsť cestu späť vždy. vlastne tomu hovorím, že si nadchádzam.
stratila som sa v Barcelone, práve v jej najpochybnejsej stvrti s kamoskou za sumraku, stvrt nejakych arabskych imigrantov: tulavi psi, nadrzani chlipni debilkovia na nas pokrikovali sexualne narazky, nam nebolo vsetko jedno, nakoniec sme sa z tamad nejak vymotali
ja sa viem stratit skoro vsade...napr. na vylete v prahe sme sa tri krat s kamoskou stratili v zoo..najhorsie na tom je ze vzdy ked sa stratim zacinam panikarit a nikdy nemam dost odvahy aby som sa opytala niekoho na cestu...
@n0win0u veď ona sa pravidelne aj v Trnave stráca, stáva sa, veď tu nežije tak dlho..
a nejdem, idem na pohodu vtedy. a navyše ma na duchonku tak skoro nikto nedostane, furt mám nočnú moru z tej polmetrovej kopy hnusných vložiek a tampónov na tamojších hajzloch na kopčeku takom, fuj!
ako 8ročná s 10 ročným bratom. vyriešila pamätala som si kde býva teta a šli sme tam. od mala som prosto tá akčnejšia z nášho súrodeneckého páru
okrem toho ešte pár krát. ale ja vždy idem dopredu dopredu a ak zistím že ten svet neobídem, poobzerám sa či neviem niečím identifikovať kde som poprípade ako sa dostanem tak kde viem kde som(že veta a ak nič tak sa spýtam
a vždy na školskom výlete, min. rok v Budapešti v tom obchoďáku keď sme sa nevedeli odtiaľ vymotať správnym smerom a tento rok v Martine, keď sme konečne našli triedu sme im nahovorili, že sme už boli pri busi, ale že tam nik nebol tak sme sa vrátili a potom keď sme šli naozaj k busu sme šli úplne iným smerom
...pravidelne sa strácam v cudzích mestách ale najviac som sa bál keď som sa stratil v meste neovládajúc ani reč ani písmo miestnych. Túlaním po uličkách som zašiel tak ďaleko že sa až zotmelo ,narazil som na rieku o ktorej som ani netušil ,že týmto mestom preteká... ...a keď som nevedel ako ďalej spomenul som si na radu sprievodcu z dňa pred "ak sa stratíte skúste taxi " vizitka hotela bola našťastie v peňaženke ale len taxikár vedel čo je na nej napísané pre mňa to boli len čiarky ,no rozsypaný čiarkový kód
urcite viac krat,ale napada ma prave len ako sme raz boli s nasimi na Mikulasa na namesti na tie take Mikulasovinky... a tam bolo moore ludia ja so segrou som sa mala starsou podotykam drzat kdesi spolu vpredu.....a tam som sa akosi stratila jej...ptm zajapali na nu chuda.. a mna vyhlasovali v mikrofone ze som sa stratila.. hruuza..
Mozno, ked som bol spunt. Ale nikdy nie daleko, vacsinou take vystavy plne veelkacov, to sa tazko potom niekoho hlada, ak sa predtym niekde zadivate. A s vyskou spunta. Ale ono sa to vzdy nejak vyriesilo
no tak my sme sa asi pred mesiacom stratili v Benátkach...hej hej ja viem ...to sme boli so školou na výlete a dali nám tam rozchod..a v Benátkach sa dá dosť rýchlo stratiť aj keby ste neverili...to sme boli taká menšia skupinka žiakov...blúdili sme po celých Benátkach hodnú chvíľu až raz nás pristavila nejaká Slovenka a sa opýtala ..po slovensky zdôrazňujem-Čo hľadáte??my celí šťastní a hovoríme,že hľadáme námestie svätého Marka-no a o pár minút sme to aj naozaj našli ...a tak sme celé Benátky prešli od hora dole asi za jeden a pol hodiny
najočividnejší dôkaz neprítomnosti orientačného zmyslu bolo moje stratenie sa na bratislavskom hrade spolu s dvomi rovnako postihnutými spolužiačkami...napriek tomu, že sme sa tady narodili a tady žijeme
v Paríži. a to som dsoť stresovala. stratila som sa skupinke...
a potom sa strácam všade...aj v meste,kde chodím do školy aj v obchodných domoch. ale tak brutál,ke´D som bola malá v nitre a všetci ma hľadali a ja som bola tri hodiny v polygone na ochutnávke čipsov.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Teraz na to spomínam s úsmevom, ale vtedy mi všetko jedno nebolo
a potom keď som bola pred rokom na jazykovom pobyte v Anglicku, stratila som sa po ceste zo školy... tam som sa nejako rukami-nohami dorozumela s ľuďmi na ulici a tí ma odviezli k rodine, u ktorej som bývala
2. opity v bratislave som nasadol na zly nocak a ocitol som sa v trnavke - riesenie, opytal som sa v nejakej firme, ze kde som, a ako sa dostanem barskam, nasmerovali ma, sadol som do eliny a ta ma vyhodila az na molecke
akože, viem o osobe, čo sa vie stratiť aj v lesíku za kauflandom (pozdravujem Ikíky)
ale včera som sa stratila v Novom meste nad Váhom, ale nebála som sa, skôr som sa rehotala na tom, že tam je jedna jediná svetelná križovatka a ja na nej neodbočím
ja sa stratím tiež, ale mám aspoň trochu orientačný zmysel a dokážem nájsť cestu späť vždy. vlastne tomu hovorím, že si nadchádzam.
sona ty ides v sobotu na duchonku vies o tom ? podporit nas na koncert !
a nejdem, idem na pohodu vtedy. a navyše ma na duchonku tak skoro nikto nedostane, furt mám nočnú moru z tej polmetrovej kopy hnusných vložiek a tampónov na tamojších hajzloch na kopčeku takom, fuj!
OMG kaslat na to ! sak to je metal !
Trapas.
okrem toho ešte pár krát. ale ja vždy idem dopredu dopredu a ak zistím že ten svet neobídem, poobzerám sa či neviem niečím identifikovať kde som poprípade ako sa dostanem tak kde viem kde som(že veta a ak nič tak sa spýtam
väcsia haluz ked som sa stratila v prátri (obrovsky zabavny park) vo viedni
a este väcsia ked som sa stratila v liverpoole
inak nie, mam dost silny orientacny zmysel a vzdy sa viem odvsadial vysomarit.
ale kamosky sa stratili v bruseli, lebo sa dohodli ze sa stretnu pod zeriavom, a potom zistili ze tych zeriavov je po meste asi tridsat DD amaterky.
a raz v Krakowe. vsetci boli kdesi v mcdonalde a ja som bludila akymisi zasitymi ulickami pomimo. ale potom som sa nasla. doteraz neviem ako.
Sadla som si a rozrevala som sa. Sople mi tiekli az po bradu
Mala som 16 DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
a potom sa strácam všade...aj v meste,kde chodím do školy aj v obchodných domoch. ale tak brutál,ke´D som bola malá v nitre a všetci ma hľadali a ja som bola tri hodiny v polygone na ochutnávke čipsov.